Čo určuje cenu akcie a aká je hodnota akcie na burze?

Investovanie do akcií

Pre každého potenciálneho investora, ktorý chce investovať do akcií, a pochopiť ako akciové trhy fungujú, odporúčame najprv naštudovať si základy. Pochopiť prečo je dôležité investovať, aké sú možnosti investovania a cez koho investovať. Ak ste sa na základe týchto informácii usúdili, že je pre vás najzaujímavejšie investovanie do akcií, rozhodli ste sa pre dlhodobo najvýnosnejšie investičné aktívum. Pre viac informácií o investovaní do akcií odporúčame prečítať si náš zhrňujúci článok o akciách:

Investovanie do akcií v roku 2024: Oplatí sa investovať do akcií?

Pre úspešné investovanie ale nestačí iba poznať rôzne triedy akcií, ako blue chip akcie, realitné REIT akcie, akcie rozvojových krajín, akcie označované ako dividendoví králi a dividendoví aristokrati. Nestačí ani sledovať portfólia najlepších investorov a poznať mnohé užitočné pomôcky ako pravidlo 72 alebo ako úrokové sadzby ovplyvňujú jednotlivé investičné aktíva.

Čo určuje cenu akcie?

Základom je pochopiť, čo tvorí cenu akcie a pohyby akcií na trhu. Cenu akcie rovnako ako v iných oblastiach ekonomiky určuje trhový mechanizmus, čiže dopyt a ponuka priamo na burze cenných papierov. Čím viac sú ľudia ochotní zaplatiť za akciu nejakého podniku, tým väčšmi bude cena akcie stúpať. Naopak, ak sú niektorí investori ochotní predávať akcie a iní nie sú ochotní ich za túto cenu kupovať, cena bude klesať.

Cena akcií na burze je v konečnom dôsledku výsledkom mnohých faktorov, ktoré odzrkadľujú súčasný stav a očakávania investorov voči danej spoločnosti. Tieto faktory môžeme rozdeliť na firemné a makroekonomické/geopolitické.

Firemné faktory

• Dividendový výnos: Čím vyšší je dividendový výnos, tým väčšie príjmy môžu investori očakávať zo svojich investícií.
• Očakávaný rast ziskov: Mnohé spoločnosti, ktoré sú ziskové, nevyplácajú svojim akcionárom žiaden dividendový výnos, ale celý zisk reinvestujú, s cieľom dosiahnuť v budúcnosti vyšší zisk. Čím vyšší má spoločnosť potenciál na dosiahnutie rastu, tým drahšie cenu akcie investori ohodnotia.
• Rentabilita: Investori uprednostňujú akcie spoločností s vysokými ziskovými maržami. Nadpriemerne vysoké ziskové marže sú často znakom konkurenčnej výhody a prejavujú sa nielen vo vyšších ziskoch, ale aj vo väčšej stabilite podniku. Ak nastanú v ekonomike zlé časy, je väčšia pravdepodobnosť, že sa bude lepšie dariť firmám s vyššími maržami, zatiaľ čo spoločnosti s tenkými maržami sa môžu ocitnúť v strate.
• Konkurenčná výhoda: Konkurenčná výhoda môže predstavovať patenty na technológie, exkluzívne právo na predaj, jedinečné postavenie na trhu, kvalitný ľudský kapitál, globálnu prítomnosť alebo silu značky. Tieto výhody oproti konkurencii dávajú spoločnostiam silnejšiu pozíciu, ktorá sa často prejavuje vo vyššej ziskovosti.
• Finančná sila a stabilita: Akcie firiem so silným finančným zázemím, nízkou úrovňou dlhu a stabilným ziskom sú spravidla ocenené drahšie.
• Schopnosti manažmentu: Kvalitný manažment je jeden z najdôležitejších faktorov, pretože vedenie firmy má rozhodujúci vplyv na riadenie a v konečnom dôsledku aj hospodárenie spoločnosti. Akcie firiem s vizionárskym manažmentom sa často obchodujú drahšie, príkladom môže byť Elon Musk na čele Tesly.
• Diverzifikácia príjmov: Investori môžu uprednostňovať akcie firiem, ktorých príjmy sú diverzifikované naprieč regiónmi, ale aj produktov a služieb

Toto sú len niektoré z najdôležitejších faktorov, ktoré investori zvažujú pri rozhodovaní o kúpe akcie a ktoré pomáhajú určovať cenu akcie.

Makroekonomické a geopoltické faktory

• Hospodárska situácia: Celkový stav ekonomiky môže mať veľký vplyv na hodnotu akcií. Výkonnosť hospodárstva, miera nezamestnanosti, úroveň inflácie a iné ekonomické ukazovatele môžu ovplyvniť investorov a ich rozhodnutia o nákupe alebo predaji akcií.
• Úrokové sadzby: Úrokové sadzby môžu ovplyvniť ceny akcií, pretože priamo ovplyvňujú náklady na kapitál a nepriamo hospodársku situáciu. Vyššie úrokové sadzby môžu znamenať vyššie náklady na financovanie pre spoločnosti, čo môže zasiahnuť ich zisky a teda aj ceny akcií.
• Politické udalosti: Politické rozhodnutia, voľby a iné udalosti môžu ovplyvniť trh a ceny akcií. Napríklad zmeny v politike týkajúce sa daní, obchodných dohôd alebo regulácií môžu mať výrazný vplyv. V súvislosti s geopolitickými udalosťami sa dnes investori vo veľkom vyhýbajú Číne alebo Rusku.
• Menové výkyvy: Ak spoločnosť obchoduje v zahraničí alebo je ovplyvnená menovými výkyvmi, zmeny v devízových kurzoch môžu mať vplyv na hodnotu akcií.

Nakoniec treba konštatovať, že jedným z najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje cenu každej akcie je psychológia. Trhy majú manodepresívny charakter. V zlých ekonomických časoch investori často „maľujú čerta na stenu“ a akcií sa zbavujú, čo vytvára príležitosti, pretože sa stávajú lacné. Inými slovami hodnota akcie sa dostane nad cenu akcie, takže sa spoločnosti stávajú podhodnotené. Naopak v dobrých časoch majú investori často nasadené ružové okuliare a to je pre investorov čas na obozretnosť. Hodnota akcie sa totiž môže ocitnúť pod cenou akcie, čo značí jej nadhodnotenie.

Je hodnota akcie a cena akcie to isté?

Cieľom investorov, ktorí neinvestujú do ETF fondov, ktoré kopírujú celé akciové trhy alebo sektory ekonomiky, ale naopak investujú do jednotlivých spoločností, je nájsť akcie podhodnotených firiem. Investori teda pri kúpe akcií veria, že vnútorná hodnota akcie je v skutočnosti vyššia ako cena akcie, za ktorú sa v danom momente spoločnosť obchoduje na burze. Ako sa ale určuje hodnota akcie? To je jedna z najväčších výziev každého investora.

Teória efektívneho trhu

Teória efektívneho trhu hovorí, že všetky ceny akcií na burze sú v danom momente správne, pretože ich vyhodnocujú v reálnom čase milióny subjektov. Ak je táto teória správna, nemá zmysel strácať čas analyzovaním spoločností, zberom dát a kúpom jednotlivých akcií. Investor by mal kupovať ETF fondy kopírujúce celé indexy a spoliehať sa na rast trhov, pretože vybrať víťazov je nemožné, je to vec náhody, keďže hodnota akcie je totožná s cenou akcie. Teória sa opiera aj o fakt, že v dlhodobom horizonte väčšina aktívne spravovaných fondov nedokáže prekonávať akciové indexy. V prípade 15 rokov je to až 90 %.

Proti teórii efektívneho trhu ale hovoria výsledky najlepších investorov. Viacerí investori na čele s Buffettom, Lynchom, Druckenmillerom alebo Daliom dokázali historicky pravidelne prekonávať výnosy indexov. Samozrejme nejde len o nich. Proti hovorí ale často aj logika. Ťažko si predstaviť, že skutočná hodnota akcie spoločnosti presne kopíruje jej cenu akcie, pretože nejedenkrát sa stalo, že ceny sa v priebehu roka zdvojnásobia alebo naopak klesnú aj o 80 %. Iný ekonomický smer práve tieto výkyvy vysvetľuje a nesúhlasí s teóriou efektívnych trhov. Ide o behoviorálnu ekonomiku.

Behaviorálna ekonomika

Zatiaľ čo teória efektívnych trhov vychádza z toho, že investori sú racionálni a snahe maximalizovať zisk bráni iba tolerancia k riziku, behaviorálna ekonomika tvrdí, že investori racionálni nie sú. Zároveň zástupcovia behaviorálnej ekonomiky tvrdi, že ceny akcií nie sú vždy správne, ale naopak sú veľmi nepresné. Podopiera si pritom o 4 hlavné psychologické faktory, ktoré ovplyvňujú väčšinu investorov a ktoré vyvolávajú veľké nepresnosti v ocenení akcií:

• Prílišné sebavedomie – je empiricky dokázané, že investori príliš a nepodložene veria svojim úsudkom a názorom, vďaka čomu veria, že dokážu porážať trh.
• Nasledovanie davu – ľudia príliš často nasledujú väčšinový názor. Opäť ide o fakt podložený viacerými štúdiami nielen z investičného sveta. Predstavte si, že ste zmeškali možnosť vysokých výnosov pri náraste akcií Tesly, Netflixu alebo Nvidie. Nechcete to dopustiť a tak pri ďalšej vlne na ňu naskočíte. Toto stádovité správanie však vytvára bublinu a nesprávnu cenu akcie, ktorá sa dostane nad skutočnú hodnotu akcie.
• Averzia k riziku – averzia k riziku je psychologický fenomén, ktorý opisuje ľudskú tendenciu preferovať istotu pred neistotou. Táto averzia k riziku môže mať vplyv na rozhodnutia investorov a viesť k nesprávnemu alebo nereálnemu oceneniu akcií.
• Neobjektívny úsudok – náš úsudok tvoria tisícky interakcií a informácií, pritom chýbajú nám milióny ďalších informácií. Či chceme alebo nie, v podstate vždy sme subjektívny a to voči všetkému okolo nás aj voči spoločnostiam a ich akciám. Je pravdepodobnejšie, že spokojný používateľ iPhonu bude pokladať akcie Apple za príťažlivejšie ako nespokojný používateľ, ktorý prešiel od iPhone k iným smartfónom.

Akciové trhy podľa nášho názoru nie sú dokonalé ani efektívne ocenené. Investorom ponúkajú množstvo príležitostí, či už ako celok alebo jednotlivé akcie kvôli nesprávnemu oceneniu trhom.

Hodnota akcie sa určuje prostredníctvom budúcich tokov

Najlepším vyjadrením je, že hodnotu akcie určujú toky, ktoré možno očakávať z investície. Tieto toky predstavujú dividendový výnos a potenciálne budúce výnosy z rastúcich ziskov. Inými slovami, ak firme rastie ziskovosť, rastie aj cena akcie, pretože investori v budúcnosti môžu očakávať vyššie výnosy z investície.

Potvrdzuje to aj prieskum Burtona Gordona Malkiela, autora jednej z najpredávanejších a najuzávanejších kníh v oblasti investícií, Náhodnej prechádzky na Wall Street. Ten zistil, že cenu akcie ovplyvňujú 3 faktory:

1. Počiatočný dividendový výnos
2. Rast ziskov
3. Zmena v ocenení akcií (P/E)

Medzi rokmi 1947 a 1968 predstavoval dividendový výnos indexu S&P 500 až 5 %. Ziskovosť spoločností tvoriacich index v priemere rástli 6,6 % ročne a zmena v ocenení akcií sa oproti predcházajúcemu zvýšila o 2,4 %. To sa v súčte prejavilo do priemerného ročného rastu indexu o 14 % počas daného obdobia.

V nasledujúcom období (1969 až 1981) akciové trhy nepriniesli investorom zďaleka tak dobré výsledky. Rast ziskov síce bol až na úrovni 8 %, ale počiatočný dividendový výnos bol nižší – 3,1 %. Kľúčovým dôvodom ale prečo akcie v tomto období zaostávali bola zmena v ocenení akcií z hľadiska pomeru ziskovosti P/E. Tento pomer klesal o 5,5 % a tak výsledný priemerný ročný výnos indexu S&P 500 dosiahol iba 5,6 %. Ocenenie v tomto období klesalo kvôli pesimizmu na trhoch, pretože v 70. rokoch sme boli svedkami ropných šokov a potravinovej krízy. Tie vyvolali vysokú infláciu, zvyšovanie úrokových sadzieb, spomalenie ekonomiky a neistotu medzi investormi.

Pesimistická nálada, s ktorou investori vchádzali do roku 1982, vytvorila výborné investičné príležitosti. Nízke ocenenie akcií, index S&P 500 sa obchodoval za 8-násobok zisku na akciu (P/E), popri naďalej slušnej ziskovosti sa prejavilo tak, že dividendový výnos predstavoval až 5,8 %. Medzi rokmi 1982 a 2000 ziskovosť podnikov rástla v priemere o 6,8 % ročne. Optimizmus z tohto obdobia, ktorý vyústil v dotcom bublinu, sa naplno prejavil v zmene ocenení akcií. Pomer P/E vzrástol z 8-násobku až na 30-násobok, čo predstavovalo priemerný ročný prírastok 5,7 %. Konečný priemerný ročný výnos indexu S&P 500 dosiahol 18,3 %.

Ak teda chce investor vypočítať návratnosť akcií, musí zistiť počiatočný dividendový výnos, čo nie je problém. Ďalším krokom je modelovať rast ziskov, čo už je o poznanie ťažšia úloha a v žiadnom prípade sa nedá uskutočniť úplne presne. Posledným krokom je odhadnúť zmenu v ocenení akcií. Vieme, že historicky sa index S&P 500 v priemere obchodoval za 16-násobok a mediál predstavoval 15-násobok. Z týchto násobkov môže investor vychádzať, pričom práve tu v ocenení vstupujú do úvahy všetky firemné, makroekonomické a geopolitické faktory z úvodu.

Akcie spoločností s vysokou rentabilitou, konkurenčnou výhodou, finančnou silou, diverzifikovanými príjmami, kvalitným manažmentom majú tendenciu sa obchodovať za vyšší násobok zisku na akciu (P/E). V praxi sa zvyknú používať aj ďalšie tzv. hodnotové ukazovatele, ako násobok cash flowu za akciu (P/FCF) a násobok zisku bez zaplatenia úrokov, daní a odpisov (EV/EBITDA).

Najpoužívanejšou metódou, ktorou sa určuje hodnota akcie je diskontovaný cash flow (DCF). Pri jej použití sa investori snažia modelovať budúci cash flow spoločnosti a diskontuje ich na súčasnú hodnotu. Treba ale poznamenať, že takéto projekcie bývajú spravidla nepresné a závisia tiež od mnohých faktorov. Ide ale o najpoužívanejšiu a najrešpektovanejšiu metódu.

Prečítaj tiež zo sekcie návody a tipy:

• Investovanie v roku 2024: aké sú možnosti investovania? Do čoho investovať?
• Investovanie do akcií v roku 2024: Oplatí sa investovať do akcií?
• Prečo investovať? 3 hlavné dôvody, ktoré ukazujú dôležitosť investovania
• Cez koho investovať? Porovnanie brokerov 2024
• Ako kúpiť akcie v roku 2024: kompletný návod
• Ako si vybrať akcie, do ktorých investovať?
• Daň z akcií, ETF a cenných papierov – kedy musím zdaniť príjmy z investovania v roku 2024?
• Čo sú ETF fondy? Kompletný sprievodca investovania do ETF
• Čo je to ESG investovanie a oplatí sa ním riadiť?
• Najznámejšie akciové indexy a najlepšie ETF, ktoré ich kopírujú
• Čo sú blue chip akcie a oplatí sa do nich investovať?
• Investovanie do REIT: čo sú REIT akcie + 30 zoznam realitných akcií
• Čo znamená pojem dividendový kráľ + aktuálny zoznam 39 amerických akcií (2023)
• Úrokové sadzby a investovanie: vplyv sadzieb na akcie, dlhopisy či komodity
• Kto je dividendový aristokrat + zoznam 20 európskych aristokratov (2024)
• Investičné weby, ktoré by mal poznať každý investor
• Najlepší investori všetkých čias
• Investori, ktorých kroky sa oplatí sledovať + ako ich sledovať
• Pravidlo 72 a jeho využitie nielen v investovaní
• Investovanie do rozvojových trhov – áno alebo nie?
• Ako ohrozujú akciové kompenzácie tvoje investície?
• Vstup na burzu cez SPAC. Čo je to a aké prináša výhody?
• Ziskové marže: hrubá, operatívna, čistá, aký je medzi nimi rozdiel?
• Ukazovateľ EV/EBITDA a jeho využitie pri analýze akcií
• Ukazovateľ P/FCF a jeho využitie v investovaní
• Ukazovateľ P/E a jeho využitie v investovaní

Upozorňujeme:

– Článok nie je investičným odporúčaním
– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové