Čínsky ekonomický zázrak
Druhá polovica 20. storočia a začiatok 21. storočia možno označiť aj za éru čínskeho vzostupu ako ekonomickej superveľmoci. Už v 80. rokoch minulého storočia bola čínska ekonomika vo svetovom rebríčku na 7. mieste, ale za to vďačila najmä vysokej populácií a za hospodárstvom USA takmer 6-násobne. Pri použití ukazovateľa HDP bola na tom najľudnatejšia krajina omnoho horšie.
Komunistická strana na čele krajiny ale prišla s politikou, ktorá začala otvárať Čínu vonkajšiemu svetu. Veľký vplyv na vzostupe čínskej ekonomiky mal zákon o akciovom spoločnom podniku z roku 1979. Zákon umožnil zahraničnému kapitálu a spoločnostiam vstúpiť na rozvíjajúci sa čínsky trh, čím úplne zmenili domácu ekonomickú scénu z tradičnej a zastaranej na dynamickú a modernú. Ďalším významným faktorom je obrovské množstvo pracovnej sily, ktoré Číne umožnilo stať sa “svetovou továrňou”. Následne sa preslávila lacnými a často i nekvalitnými výrobkami, ktoré produkovala pre západný svet.
V roku 2000 sa ekonomika Číny prebojovala o priečku vyššie, keď predbehla Taliansko a v súčasnosti je už 2. najväčším hospodárstvom sveta za USA. Zároveň už Čína zďaleka nie je iba štátom tovární, práve naopak, je z nej technologická veľmoc s významnejšími spoločnosťami ako má Európa. Za zmienku stoja napr. spoločnosti Alibaba, Tencent, JD.com, Baidu, Huawei, Xiaomi, Nio alebo BYD. Medzi obyvateľmi vznikla i pomerne veľká stredná vrstva a životná úroveň sa zvyšovala rapídnym tempom.
“Čínsky ekonomický zázrak” mal podľa odhadov ekonómov pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, v ktorých mala ázijská krajina predbehnúť na čele ekonomík USA. To sa ale možno nestane.
Čínske akcie na dne
Už pri pohľade na výkonnosť čínskych akcií sa musí poznať, že niečo nie je v poriadku. Kľúčový akciový index Hang Seng sa obchoduje na nižších úrovniach v porovnaní s hodnotami, na ktorých sa obchodoval počas finančnej krízy v roku 2008. Od svojho maxima z roku 2007 odpísal až 41 %. Index NASDAQ Golden Dragon China, ktorý združuje najväčšie internetové spoločnosti, stratil dokonca 70 % trhovej hodnoty. Akcie Alibaby odpísali od svojho maxima 70 %, JD.com 68 %, Tencent 56 %, Nio 83 %.
Prečo sa investori tak otočili Číne chrbtom, keď sa z nej stala ekonomická superveľmoc s dobrými vyhliadkami a vysokým ekonomickým rastom?
Problémy začali už pred 5 rokmi
Je to dané najmä tým, že tie vyhliadky nakoniec až také dobré nie sú, ale pekne po poriadku. Prvé problémy sa začali ešte v roku 2018, keď začala obchodná vojna medzi USA a Čínou, keď bývalý americký prezident D. Trump zaviedol rôzne obchodné reštrikcie s cieľom znížiť obchodný deficit USA a zabrániť krádeži duševného vlastníctva a technológií. Obchodné pnutie medzi dvomi najväčšími hospodárstvami pokračuje dodnes. Len pred niekoľkými týždňami Spojené štáty zakázali vývoz najpokročilejších čipov do Číny.
Čínskym akciám rozhodne nepomohli ani rôzne regulačné zásahy voči svojim najvýznamnejšícm technologickým podnikom. Pokútam a obmedzeniam sa nevyhla Alibaba, JD.com ani ďalšie významné firmy. Niektorým podnikom Čína dokonca zakázala vstúpiť na americkú burzu kvôli údajným obavám o ochranu údajov spotrebiteľov. Hrozilo dokonca, že USA delistuje všetky čínske akcie zo svojej burzy, pretože tamojšie podniky nezdieľali s regulačnými orgánmi všetky účtovné informácie.
Pandémia a lockdowny
Hoci vyššie zmienené problémy rozhodne nepomohli čínskym akciám a v konečnom dôsledku ani ekonomike, nejde o tie najzásadnejšie problémy. Tie spočívajú inde. Jeden z nich vytvoril prístup komunistickej strany k riešeniu pandémie Covid-19. Vláda sa rozhodla bojovať s pandémiou tvrdými lockdownami celých regiónov s desiatkami miliónov obyvateľmi, čo ochromilo spotrebu i ekonomiku. A tá sa z tohto šoku nedostala dodnes.
Ekonomika sa nezotavuje
Posledné dni titulky popredných ekonomických denníkov plnia myšlienky ako “rozmach čínskej ekonomiky sa po 40 rokoch končí” alebo “stratená dekáda Číny”. Čínska ekonomika sa totiž nezotavuje tak, ako predpokadali analytici a ekonómovia.
Druhá najväčšia svetová ekonomika rástla v aprílovom až júnovom štvrťroku ročným tempom 6,3 %, avšak analytici rátali so 7 %. Rýchle tempo poviete si, ale od spomínanej ekonomickej reformy z roku 1979 rástlo tamojšie hospodárstvo priemerným tempom 10 % ročne. Anualizovaný 3,2 percentný rast HDP v 2. štvrťroku bol najpomalší od finančnej krízy v roku 2008. Rýchlejšiemu oživeniu bráni nízka spotreba domácností v Číne, ale tiež v západných štátoch kvôli vysokej inflácii, čím sa medziročne znížil čínsky export o 12,4 %.
Obavy nevyvolal iba samotný rast HDP, ale i rastúca nezamestnanosť mladých ľudí a neistota v sektore nehnuteľností. Nezamestnanosť mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov vzrástla v júni na rekordných 21,3 %, v porovnaní s 20,8 % v predchádzajúcom mesiaci. V ďalších štvrťrokoch sa Čína rozhodla tieto údaje už radšej ani neposkytovať.
Trh s nehnuteľnosťami s veľkými ťažkosťami
Jednou z hybných síl rozvoja čínskej ekonomiky v uplynulých dekádach bol práve sektor nehnuteľností a s ním spojená stavebná produkcia. Trh s realitami však už nejaký čas trápia problémy taktiež.
Jedinečným príkladom je bankrot čínskeho realitného developera Evergrande. Ten celé dekády zvyšoval svoje dlhy v časoch, kedy ekonomika prekvitala. Dopyt po bývaní bol taký silný, že stavitelia domov často predali bytové jednotky kupujúcim ešte pred dokončením výstavby. V roku 2021 sa ale vláda rozhodla obmedziť nadmerné požičiavanie, aby sa pokúsila spomaliť rast cien, čím sa v skutočnosti odrezal hlavný zdroj financovania pre developerov. Rast cien nehnuteľností sa nielen zastavil, ale ceny realít začali klesať a klesajú dodnes.
Spoločnosť Evergrande, ktorá mala záväzky vo výške 300 miliárd USD, nedokázala dostatočne rýchlo zabezpečiť hotovosť, aby mohla splatiť svoje dlhy. To vyvolalo paniku a spoločnosť mnoho už predaných rozostavaných projektov nedostavala. Kupujúci tak zostali bez svojho nového domova a so značným dlhovým bremenom na pleciach.
Kríza okolo Evergrande bol však len začiatkom. Ďalší veľkí developeri odvtedy dopadli rovnako. V súčasnosti investori nervózne sledujú, ako spoločnosť Country Garden, ktorá zamestnáva približne 300 000 ľudí, zmeškala 2 splátky svojho mnohomiliardového dlhu a uviedla, že zvažuje „rôzne opatrenia na riadenie dlhu“. Evergrande vyhlásila bankrot len pred niekoľkými dňami.
Prečo je trh s realitami v Číne taký dôležitý? Predstavuje až 30 % ekonomickej aktivity krajiny a viac ako dve tretiny bohatstva domácností sú viazané na nehnuteľnosti. Investície do rozvoja nehnuteľností v prvej polovici roka o 7,9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo je ďalší znepokojivý signál pretrvávajúcej slabosti v odvetví.
Rozmach Číny postavený na investíciách do tovární, infraštruktúry a mrakodrapov je zdá sa nenávratne preč. To, čo fungovalo, keď sa Čína snažila dohnať vyspelý svet, už fungovať nebude. Krajina sa topí v dlhoch a nemá čo ďalej budovať. V niektorých častiach Číny sa postavené mosty alebo letiská vyuzívajú len málo, milióny bytov sú neobývané a návratnosť investícií prudko klesla. Návratnosť trhu s nehnuteľnosťami od mája 2021 až o 82 %.
Proti Číne hrá dlh i demografia
Čína chce vo svojom vysokom ekonomickom raste pokračovať, ale bude to mať mimoriadne ťažké. Trh s nehnuteľnosťami je slabý rovnako ako spotreba domácností a firemné investície vzhľadom na sťahovanie západných firiem z Číny naspäť do Európy a USA. Predstavitelia Číny reagujú na tieto problémy získavaním nového dlhu, ale ten je už teraz vysoký. Aký veľký? Podľa výskumu JPMorgan Chase dosiahol celkový čínsky dlh vrátane domácností, firiem a vlády 282 % HDP. To je viac ako je priemer 256 % v rozvinutých ekonomikách po celom svete a 257 % v USA. Udivuje najmä rýchly rast zadlženosti. Ten od finančnej krízy rástol dvojnásobne rýchlejšie ako ekonomika.
Proti Číne hrá aj vývoj demografie. Počet jej obyvateľov totiž začal po dlhých desaťročiach klesať, pričom aktuálne dosahuje 1,425 miliardy. Do roku 2080 má počet ľudí Číňanov klesnúť pod 1 miliardu. Práve veľká populácia je pritom jedným z hnacích pilierov tamojšej ekonomiky.
Stane sa Čína vôbec najväčšou ekonomikou?
Zdá sa, že Čína vstupuje do novej éry – éry pomalšieho rastu. Medzinárodný menový fond (MMF) odhaduje, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) Číny v najbližších rokoch nebude dosahovať ani 4 % ročne. Podľa londýnskej výskumnej organizácie Capital Economics sa trend v roku 2030 zvoľní približne na 2 %. Ak sa táto prognóza naplní, tak Čína môže zabudnúť na cieľ, ktorý v roku 2020 stanovil prezident Si Ťin-pching a ktorý predpokladá, že veľkosť čínskej ekonomiky sa do roku 2035 zdvojnásobí. Zároveň je reálne, že Čína nevystrieda USA na poste najväčšieho hospodárstva sveta.
Čínska stratená dekáda pripomína Japonsko
Pred Čínou rozhodne stojí výzva, pretože jej situácia v niektorých oblastiach začína pripomínať Japonsko a jeho stratenú dekádu. Majetkový boom meniaci sa na krach, vysoký dlh, starnutie populácie a hrozba deflácie.
Aby sa Číne naďalej darilo a životná úroveň občanov sa zvýšovala, je potrebné dosahovať toľko omieľaný ekonomický rast. Ale ako? Rast prichádza z 3 miest: viac ľudí, viac kapitálu alebo rast produktivity. Viac pracovníkov ale Čína už mať nebude kvôli demografii a množstov požičaného kapitálu ju dostalo do súčasných problémov až jeho návratnosť klesla do záporných hodnôt. Zostáva tak iba produktivita, ktorá prudko rástla po pripojení sa do Svetovej obchodnej organizácie, ale už viac ako desaťročie sa znižuje.
Prirodzeným dôsledkom slabej produktivity sú slabé zisky a nízke ceny akcií. Tie sú, už ako sme spomenuli vyššie, najnižšie od roku 2007 a zisk na akciu čínskych firiem je rovnaký ako v roku 2013. Tento fakt prispieva k tomu, že akcie čínskych spoločností patria medzi najlacnejšie na svete.
Zatiaľ čo väčšina sveta sa trápi s vysokou infláciou, Čínu trápi niečo potenciálne ešte nebezpečnejšie – deflácia, čiže pokles spotrebiteľských cien. Minulý mesiac čínska inflácia dosiahla nulu po tom, čo 5 mesiacov v rade kleslala, čo je najdlhšie obdobie od roku 2003. Aj v tomto sa čínsky scenár podobá na ten japonský z 90. rokov.
Ak bude Čína naďalej poskytovať úvery problémovým developerom, ako je Evergrande, nielenže bude plýtvať ekonomickým zdrojmi, ale vytvorí “zombie spoločnosti”. Možnosťou je donútiť tieto firmy pri nesplácaní dlhu reštrukturalizovať a ukončiť svoje podnikanie, dočasne by znížila svoj hospodársky rast a spôsobila straty veriteľom. Zároveň by ale uvoľnila množstvo pracovnej sily a kapitálu na presun do produktívnejších oblastí.
Japonsko k tomuto kroku nepristúpilo, čím si vydláždilo desaťročie slabého rastu a stagnácie, namiesto krátkého, prudkého šoku, ktoré by mohol viesť ku kreatívnej deštrukcii a novému ekonomickému modelu.
V Číne tkvie potenciál aj naďalej
V niektorých oblastiach má ale Čína oproti Japonsku lepšiu východiskovú pozíciu. Veľké banky sú vo vlastníctve štátu, jej populácia je mladšia a stále výrazne chudobnejšia. Napriek mnohým problémom, ktorým Čína čelí, v nej naďalej tkvie potenciál. Bude však musieť nájsť efektívnejšie možnosti využitia kapitálu a podporiť domácu spotrebu, ktorá býva vo vyspelých štátoch pilierom ekonomiky.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.
Upozorňujeme:
– Článok nie je investičným odporúčaním
– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
