Čo sú to akciové kompenzácie

Veríme, že okrem spracovania najdôležitejšieho diania na akciovej burze je aj vzdelávať našich čitateľov. Zatiaľ čo v minulých témach (nájdete ich na konci článku) v rámci kategórie „návody a tipy“ sme sa venovali skôr základným ukazovateľom a pojmom, tentoraz sme sa rozhodli pozrieť na trochu komplikovanejšiu tému. A tou sú akciové kompenzácie.

Akciové kompenzácie bežne využívajú akciové spoločnosti a predstavujú v podstate nefinančnú odmenu zamestnancom. Tí v praxi obdržia podľa vopred manažmentom schváleného plánu určitý počet akcií, resp. opcií na nákup akcií za predom stanovenú cenu (väčšinou priaznivú).

Prečo sa využívajú? Výhody

Akciové kompenzácie (v ang. stock-based compensation) sú želaným javom aj pre investora, keďže ak zamestnanec obdrží určitú časť mzdy v podobe akcií, stáva sa zamestnanec zároveň akcionárom firmy. Je teda v jeho priamom záujme, aby sa spoločnosti darilo. To je najčastejšou a najvyzdvihovanejšou výhodou akciových kompenzácií – motivácia.

Predovšetkým vrcholový manažment, ktorých akciové kompenzácie sa často pohybujú desiatkach miliónov eur ročne by sa mal snažiť konať v súlade so záujmami investorov, keďže koniec koncov veľká časť ich majetku je obsiahnutá práve v akciách. Firmy si to veľmi dobre uvedomujú a preto plány akciových kompenzácií obsahujú rôzne výkonnostné bonusy (napr. ak sa darí firmám na burze, za dobrý hospodársky výsledok, atď.

Ďalším a veľmi významným plusom akciových kompenzácií je to, že ak podnik ponúkne zamestnancovi určitú časť mzdy v podobe akcií, šetrí túto časť výplaty v podobe hotovosti a môže ju využiť inde. Zároveň ušetrené financie môžu znamenať, že si podnik nezoberie úver a nebude musieť platiť pravidelné úroky. Pre mladé technologické startupy je práve táto výhoda kľúčová, keďže sa snažia ušetriť čo najviac peňazí a investovať ich do ďalšieho rastu.

Riziká

Vo všeobecnosti teda možno určite považovať akciové kompenzácie za niečo pozitívne, priam želané, avšak iba do určitej miery. V poslednej dobe však narážame na to, že mnoho firiem, predovšetkým tých technologických zo Silicon Valey prekračujú prijateľnú mieru a to má nezanedbateľne zlý vplyv na súčasných akcionárov.

Ak totiž spoločnosť odmeňuje zamestnancov prostredníctvom akciových kompenzácií v príliš veľkej miere, znamená to, že jej počet akcií na trhu sa rýchlo zvyšuje. To je samozrejme dobre pre samotných zamestnancov a manažment, ktorí tieto akcie vo vysokom počte získavajú, avšak nie pre akcionárov, keďže ich podiel sa postupom čase nestále znižuje.

Príklad:

A je veľký rozdiel či spoločnosť zisk napr. 10 miliónov eur delí medzi 1 milión alebo 1,25 milióna akcií. V prvom prípade pripadá zisk na akciu (EPS) 10 a v druhom prípade iba 8. Ak by ste vynásobili, že férový násobok ceny akcie a zisku na akciu (EPS) je 15, tak v prvom prípade by sa mali akcie obchodovať za 150 eur a v druhom prípade iba za 120 eur.

Ideálny scenár pre investorov je teda taký, že ich podiel v spoločnosti sa časom zvyšuje a to napr. skrz spätné odkupy akcií, a nie zmenšuje.

Využitie v praxi

Pri rozhodovaní či kúpiť alebo nekúpiť akcie nejakej firmy je teda okrem základnej analýzy vhodné sa pozrieť aj na výšku akciových kompenzácií. Je logické, že väčšie a technologické podniky budú mať vzhľadom na počet zamestnancov a špecifický charakter ich práce vyššie akciové kompenzácie a preto jeden z dobrých pohľadov ako určiť či sú vysoké alebo nízke je dať ich do pomeru k tržbám.

Spoločnosť Tržby (tis.$) Akciové kompenzácie (tis.$) Podiel kompenzácií a tržieb Akcie v mil. (´19)Akcie v mil. (´20)
Alphabet182 52712 9917,1%698,6687,0
Microsoft143 0155 2893,7%7 753 7 683
Fortinet2 594,4191,77,4%175,0 167,7
Coca-Cola33 0141260,4%4 2764 295
PayPal21 4541 3766,4%1 1881 187
Box770,8154,320,0%147,8158,0
Palo Alto Networks4 256,1936,522,0%96,996,4
Splunk2 229,4618,727,7%151,9159,7

V tabuľke vyššie sme vybrali niekoľko príkladov, ktoré považujeme za relevantný príklad toho ako akciové kompenzácie fungujú a aký majú vplyv aj na počet akcií v obehu. Do úvahy sme brali údaje za kompletný rok 2020.

Ako možno v prípade väčších firiem podiel akciových kompenzácií a tržieb nepresahuje 7,5%. V týchto podnikoch nedošlo k veľkému riedeniu podielu akcionárov, ale práve naopak medzi rokmi 2019 a 2020 sa počet voľných akcií na trhu znížil a to v dôsledku spätných odkupov akcií. Počet akcií Coca-Cola sa mierne zvýšil vzhľadom na to, že neodkupovala spoločnosť neodkupovala vlastné akcie, avšak prírastok akcií ja zanedbateľný.

Pri firmách Box, Splunk a Palo Alto Networks vidieť, že pomer akciových kompenzácií a tržieb presahuje 20%. V prípade prvých 2 spoločností je aj zreteľný dopad na riedenie podielu akcionárov vzhľadom na rast počtu akcií v obehu. Palo Alto Networks využíva takmer všetok vygenerovaný voľný hotovostný tok na spätné odkupy akcií a preto sa jeho počet akcií na burze mierne znížil. Ak by však jeho akciové kompenzácie boli nižšie, počet akcií by sa znížil ešte výraznejšie, prípadne by mohol manažment využiť tieto finančné prostriedky na iné inciatívy, napr. na akvizície.

akciove kompenzacie
Výkaz ziskov a strát spoločnosti Palo Alto Newtorks

Informácie ohľadom výšky akciových kompenzácií možno vyhľadať pri reportovaní kvartálnych výsledkov jednotlivých firiem v časti výkazu cashflow (viď obrázok hore).

Investori by mali taktiež rátať, že v dobe akvizícií či vstupu na burzu akciové kompenzácie môžu vyskočiť prudko nahor (stačí si pozrieť Palantir, Snowflake,…). Je to v podstate dané odmenou pre doterajších akcionárov a vedenie spoločnosti a treba s tým počítať. Postupne by však mal tento ukazovateľ ideálne klesať na rozumné úrovne a ak sa tak nestane, mal by to byť varovný signál.

Non-GAAP

Akciové kompenzácie sú zároveň spravidla najväčšou zložkou, ktorá ovplyvňuje rozdiel medzi vykázanými výsledkami na báze všeobecne uznávaných účtovníckych pravidiel (GAAP) a upravenými výsledkami (non-GAAP). Pravidlá GAAP prikazujú firmám uvádzať akciové kompenzácie ako relevantný náklad. V praxi však zvyknú spoločnosti informovať aj o upravených výsledkoch, kde sa odstraňuje vplyv akciových kompenzácií a to aj spolu s niektorými menšími a jednorazovými položkami.

Napr. vyššie spomínaná spoločnosť Palo Alto Networks na báze GAAP zaznamenala v roku 2020 čistú stratu -$5,18 na akciu, zatiaľ čo podľa non-GAAP pravidiel vygenerovala čistý zisk $6,14 na akciu.

K tejto téme treba len dodať, že keďže akciové kompenzácie nahrádzajú mzdu zamestnanca a riedia podiel akcionárov, tak aj napriek tomu, že podnik nemusel na ne vynaložiť finančné prostriedky sú relevantným nákladom.

Pozri tiež zo sekcie návody a tipy:

Upozorňujeme:

– Článok nie je investičným odporúčaním
– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové

etoro
Predchádzajúci článokNike prepvapil trhy silným rastom, akcie prudko stúpli
Ďalší článokMeta urovná prípad škandálu spojeným s Cambridge Analytica za 725 miliónov dolárov
Marek pracuje ako analytik finančných trhov v investičnej spoločnosti Portu a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno