Čo je psychológia investovania a prečo je dôležitá?

Investovanie nie je len o číslach a grafoch. Veľký vplyv na to, ako úspešný budete, má aj vaša psychika. Psychológia investovania skúma, ako naše emócie, myšlienky a správanie ovplyvňujú naše investičné rozhodnutia a v neposlednom rade aj výsledky. Tento aspekt je často prehliadaný, no jeho dôležitosť nemožno podceňovať. Pre začiatočníkov je kľúčové pochopiť, že racionálne rozhodovanie môže byť ovplyvnené mnohými psychologickými faktormi, ktoré môžu buď posilniť, alebo naopak zhoršiť výsledky v investovaní.

Behaviorálna ekonómia, ktorá spája psychológiu a ekonomické rozhodovanie, nám poskytuje cenné poznatky o tom, ako ľudia v skutočnosti robia finančné rozhodnutia. Osobnosti ako Daniel Kahneman a Richard Thaler, ktorí získali Nobelovu cenu za svoju prácu v tejto oblasti, ukázali, že naše finančné rozhodnutia sú často iracionálne a podliehajú rôznym psychologickým sklonom.

Ako teda vstupuje psychológia do nášho investičného rozhodovania a na čo si dať pozor? Psychológia investovania a najčastejšie chyby investorov:

  1. Preceňovanie vlastných schopností
  2. Strach z premeškania príležitosti
  3. Potvrdenie vlastných názorov
  4. Averzia k strate
  5. Nasledovanie stáda
  6. Ukotvenie

Preceňovanie vlastných schopností

„Overconfidence bias“, alebo preceňovanie vlastných schopností, je psychologický fenomén, pri ktorom jednotlivci majú tendenciu nadhodnocovať svoje znalosti, schopnosti alebo presnosť svojich predpovedí. V kontexte investovania to znamená, že investori často veria, že majú lepšie informácie alebo schopnosti než ostatní, čo vedie k nadmernému sebavedomiu v ich rozhodovaniach. Zároveň majú tendenciu pamätať si svoje úspešné rozhodnutia a zabúdať na tie neúspešné, čo zvyšuje ich sebavedomie. Táto selektívna pamäť spôsobuje, že sa zdajú byť lepšími investormi, než v skutočnosti sú. Prehnané sebavedomie môže viesť k riskantným rozhodnutiam a častejšiemu obchodovaniu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k nižším výnosom.

Štúdia spoločnosti Barber a Odean (2000) ukázala, že investori, ktorí často obchodujú, dosahujú nižšie výnosy ako tí, ktorí obchodujú menej často. Títo „hyperaktívni“ investori dosiahli priemerne o 6,5 % nižšie ročné výnosy v porovnaní s tými, ktorí obchodovali menej. Dôvodom je najmä fakt, že časté obchodovanie vedie k vyšším transakčným nákladom a častejšie chyby v rozhodovaní. Rozdiel 6,5 % je pritom veľmi vysoké číslo, ak zoberieme do úvahy historický priemerný výnos akciového indexu S&P 500 na úrovni 10 % ročne.

Príklad: Predstavte si Petra, ktorý začal investovať do akcií a po niekoľkých úspešných obchodoch sa začal považovať za experta. Začal riskovať a obchodovať stále viac, čo viedlo k stratám kvôli vysokým poplatkom a nesprávnym rozhodnutiam. Keby sa Peter držal základných princípov investovania a vyhýbal sa nadmernému obchodovaniu, jeho výnosy by boli pravdepodobne vyššie.

Investori by mali byť neustále sebakritickí a uvedomovať si svoje obmedzenia. Vzdelávanie o psychologických sklonoch a ich vplyve na investičné rozhodnutia môže pomôcť zmierniť nadmerné sebavedomie.

Strach z premeškania príležitosti

Psychológia investovania je výrazne ovplyvnená aj strachom z premeškania, známym ako FOMO (Fear Of Missing Out). Tento psychologický faktor spôsobuje, že investori sa obávajú, že zmeškajú veľkú príležitosť na zisk, ak nebudú konať rýchlo. FOMO môže viesť k impulzívnym a unáhleným rozhodnutiam, ktoré nie sú založené na dôkladnej analýze. Preto ľudia často investujú do aktív, ktoré momentálne rastú, zo strachu, že premeškajú príležitosť na zisk. Tento prístup však často vedie k nákupu na vrchole trhových cyklov a predaju počas poklesov.

Jedným z typických prejavov FOMO je investovanie do aktív, ktoré momentálne zažívajú rýchly rast. Napríklad, počas bitcoinového boomu v rokoch 2017 a 2020 mnoho ľudí investovalo do kryptomien len preto, že videli, ako ceny raketovo stúpajú, a báli sa, že premeškajú príležitosť na zisk. Následné poklesy cien však spôsobili veľké straty pre tých, ktorí sa nechali uniesť emóciami.

Štúdia od JPMorgan Chase (2014) ukázala, že priemerní investori dosahovali v období 1994-2013 ročný výnos len 2,5 %, zatiaľ čo S&P 500 dosahoval 9,2 %. Hlavným dôvodom bola tendencia investorov nakupovať draho a predávať lacno, často v dôsledku FOMO. Podľa výskumu správania investorov od firmy Charles Schwab (2020) až 77 % mladších investorov priznalo, že ich investičné rozhodnutia boli ovplyvnené obavami z premeškania príležitosti.

Príklad: Anna videla, že cena bitcoinu raketovo stúpa, a preto sa rozhodla investovať všetky svoje úspory, keď bola cena blízko historického maxima. Následne však cena prudko klesla a Anna stratila značnú časť svojich investícií. Keby sa Anna nebála toho, že jej „unikne vlak“ v podobe vidiny zisku, nečelila by veľkým stratám.

Najlepší spôsob, ako zvládnuť obavy z premeškania príležitosti, je mať jasnú investičnú stratégiu a držať sa jej. Pravidelné investovanie a dlhodobý prístup môžu pomôcť minimalizovať vplyv krátkodobých výkyvov trhu a zamedziť impulzívnym rozhodnutiam. Investori by sa mali sústrediť na svoje dlhodobé ciele a ignorovať trhové šumy.

Potvrdenie vlastných názorov

„Confirmation bias“ je tendencia hľadať, interpretovať a uprednostňovať informácie, ktoré potvrdzujú naše predchádzajúce presvedčenia alebo rozhodnutia, a ignorovať alebo podceňovať informácie, ktoré im odporujú. Tento efekt nás utvrdí v našom „správnom názore“, ktorý však môže byť nakoniec nesprávny a tak viesť k zbytočným stratám.

Štúdia od Rabin a Schrag (1999) ukázala, že potvrdzovanie vlastných názorov môže viesť k pretrvávaniu chybných investičných stratégií, čo môže negatívne ovplyvniť dlhodobé výnosy.

Príklad: Marek veril, že spoločnosť X je kvalitná a má pred sebou žiarivú budúcnosť. Marek vyhľadával informácie o spoločnosti a našiel mnoho údajov, ktoré ho v jeho názore ubezpečovali, avšak ignoroval fakty, ktoré naznačovali opak, aj keď boli závažnejšie a bolo ich viac. Nakoniec cena akcií spoločnosti X klesla a Marek utrpel straty. Keby sa Marek snažil objektívne zhodnotiť všetky dostupné informácie, mohol by sa vyhnúť tejto strate.

Psychológia investovania je umenie a aby ste dokázali si zbytočne nepotvrdzovali svoje vlastné názory, je dôležité pravidelne prehodnocovať svoje investičné rozhodnutia a byť otvorený novým informáciám. Snažte sa hľadať a zohľadňovať aj informácie, ktoré nesúhlasia s vašimi presvedčeniami, a konzultujte svoje rozhodnutia s nezávislými odborníkmi alebo finančnými poradcami.

Psychológia investovania - Strach z premeškania príležitostí vedie k častým chybám v investovaní
Psychológia investovania – Strach z premeškania príležitostí vedie k častým chybám v investovaní, zdroj obrázku: Daily Bruin

Averzia k strate

Averzia k strate je tendencia silnejšie reagovať na straty než na zisky. Investori často radšej udržujú stratové investície v nádeji, že sa ich hodnota zvýši, a predávajú ziskové investície príliš skoro. Mnoho ľudí radšej udrží svoje stratové pozície, len aby ich nepredali so stratou, a naopak radšej sa zbavia ziskových investícií. Tento efekt môže viesť k neefektívnemu riadeniu investičného portfólia a v konečnom dôsledku k nižším výnosom.

Štúdia od Kahnemana a Tverského (1979) ukázala, že toto správanie je dôsledkom toho, že ľudia vnímajú straty dvojnásobne intenzívnejšie než zisky. Podľa výskumu od spoločnosti Dalbar (2019) priemerný investor dosiahol ročné výnosy o 4,3 % nižšie než trh kvôli behaviorálnym chybám, vrátane averzie k strate.

Príklad: Jozef investoval do akcií spoločnosti Y, ktoré začali klesať. Namiesto toho, aby predal a minimalizoval stratu, držal akcie v nádeji, že sa ich hodnota zvýši. Cena akcií však pokračovala v klesaní a Jozef stratil väčšiu časť svojej investície. Keby Jozef prekonal svoju averziu k strate, mohol minimalizovať svoje straty a investovať do perspektívnejších aktív.

Aby ste zvládli averziu k riziku, je dôležité mať realistické očakávania a byť pripravený na krátkodobé straty. Pravidelné prehodnocovanie a rebalancovanie portfólia vám môže pomôcť udržať racionálny prístup. Uvedomte si, že straty sú prirodzenou súčasťou investovania a zamerajte sa na dlhodobé ciele.

Nasledovanie stáda

Faktor nasledovania stáda je tendencia sledovať a kopírovať rozhodnutia väčšiny investorov. Tento efekt môže viesť k vzniku bublín a následným krachom trhov. Investori často veria, že ak väčšina ľudí niečo robí, musí to byť správne, čo však nemusí vždy platiť.

Štúdia od Roberta Shillera (2000) ukázala, že stádovité správanie bolo jedným z faktorov prispievajúcich k technologickej bublíne na konci 90. rokov. Keď bublina praskla, mnohí investori utrpeli značné straty. Výskum uskutočnený univerzitou v Luxemburgu (2013) zas ukázal, že takéto správanie viedl k priemerne o 2 % nižším výnosom, než u tých, ktorí sa držali svojej stratégie.

Príklad: Martin sa rozhodol investovať do technologických akcií len preto, že videl, že to robí mnoho iných investorov, a že sú na tom ziskoví. Keď bublina praskla, Martin utrpel veľké straty. Keby sa Martin držal vlastnej investičnej stratégie a nebol ovplyvnený stádovitým správaním, mohol by sa vyhnúť týmto stratám.

Vyhýbajte sa stádovitému správaniu a nespoliehajte sa na rozhodnutia ostatných bez dôkladného preskúmania situácie. Urobte si vlastný výskum a zohľadnite svoje ciele a toleranciu rizika.

Psychológia investovania - nasledovanie stáda je jednou zo základných psychologických chýb v investovaní
Psychológia investovania – nasledovanie stáda je jednou zo základných psychologických chýb v investovaní, zdroj obrázku: ParsiTimes

Ukotvenie

Ukotvenie je tendencia sústrediť sa na jedno konkrétne číslo alebo udalosť (napr. pôvodná cena akcie) a robiť na základe toho ďalšie rozhodnutia. Kotvový efekt je teda kognitívne skreslenie, pri ktorom ľudia príliš veľa váhy prikladajú prvotným informáciám (tzv. kotvám) pri rozhodovaní. V investovaní to znamená, že investori môžu byť ovplyvnení počiatočnou cenou aktíva a môžu ignorovať nové informácie. Napríklad, ak si investor kúpi akciu za 100 eur, môže sa myšlienkovo ukotviť na tejto cene a váhať ju predať, aj keď cena klesne na 80 eur, pretože očakáva návrat k pôvodnej cene.

Výskum v časopise Financial Analysts Journal zistil, že investori, ktorí sa fixovali na počiatočné ceny akcií (kotvy), mali tendenciu podceňovať nové informácie, čo viedlo k horším investičným rozhodnutiam. Výskum od Kahnemana a Tverského (1974) zas ukázal, že ukotvenie môže mať významný vplyv na rozhodovanie vo všetkých oblastiach života, vrátane investovania.

Príklad: Mária kúpila akcie spoločnosti Z na cene 50 eur za kus. Cena akcie ale v dôsledku horších finančných vyhliadok klesla na 40 eur. Mariá však stále verí, že cena 50 eur je skutočná hodnota akcií (kotva) a ignoruje nové informácie naznačujúce, že spoločnosť má problémy. V dôsledku toho drží akcie príliš dlho a utrpí väčšie straty.

Ako vidíme, psychológia investovania, to je aj proces ukotvenia. Aby sa človek zbavil svojej kotvy, je dôležité byť flexibilný a pripravený prehodnotiť svoje rozhodnutia na základe aktuálnych informácií. Uvedomte si, že trhové podmienky sa môžu meniť a pôvodné ceny alebo body nemusia byť relevantné.

Praktické rady a nástroje na zvládanie psychologických výziev

  • Objektivita – Základom úspešného investovania je uvedomiť si práve psychologické faktory, ktoré ho ovplyvňujú. Investor by mal vedieť reálne zhodnotiť svoje schopnosti a ignorovať aktuálne „megatrendy“. Je potrebné tiež zohľadňovať všetky dostupné informácie a neignorovať fakty, ktoré nesúhlasia s presvedčeniami daného investora.
  • Sebaovládanie – Každého investora čakajú aj ťažšie časy v podobe kolísania hodnoty investície. V žiadnom prípade by sa ale nemal rozhodovať pod vplyvom emócií.
  • Investičná stratégia – Vypracovanie jasného investičného plánu, ktorý zahŕňa ciele, časové horizonty a akceptovateľné riziká, môže byť v investovaní kľúčové. Investičná stratégia pomôže dodržiavať stratégiu a nenechať sa ovplyvniť krátkodobými emóciami.
  • Automatizácia investícií – Využitie automatizovaných investičných nástrojov, ako sú robo-poradcovia, ktorí pomáhajú eliminovať emocionálne rozhodnutia, môže byť veľmi efektívne. Tieto nástroje vám pomôžu dodržiavať vašu stratégiu a pravidelne investovať bez ohľadu na trhové výkyvy.
  • Diverzifikácia – Diverzifikácia je jedným zo spôsobov, ako zmierniť niektoré psychologické chyby, napríklad averziu k strate a strach z premeškania. Tým, že rozložíte svoje investície medzi rôzne aktíva, znižujete riziko straty a zvyšujete šance na stabilnejšie výnosy.

Investovanie je umenie i veda. Psychológia investovania je pri dosahovaní dobrých výsledkov kľúčová. Buďte si vedomí svojich psychologických sklonov a pracujte na ich zvládaní, aby ste maximalizovali svoje investičné úspechy.

Pozri tiež zo sekcie návody a tipy:

Upozorňujeme:

– Článok nie je investičným odporúčaním
– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové

xtb
xtb
Predchádzajúci článokAkcie Raspberry Pi vzrástli o 31% pri debute na londýnskej burze
Ďalší článokOracle na vlne AI, ohlasuje partnerstvá s technologickými gigantmi
Ing. Marek Malina
Marek pracuje ako analytik finančných trhov v investičnej spoločnosti Portu a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.
Linkedin

SÚVISIACE ČLÁNKYVIAC OD AUTORA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno