Čo ukážu top americké banky?

Po pádoch a problémoch viacerých bánk vrátane Silicon Valley Bank, Signature Bank, Credit Suisse, First Republic, Charles Schwab a Deutche Bank, sa spustila v bankovom sektore panika. Akciový index KBW Bank sledujúci toto odvetvie stratil tento rok 19 %, ale v súčasnosti je situácia upokojená vďaka rýchlym zásahom štátov a viere, že situácia neznamená systémové riziko. Dôvera sporiteľov však zostáva naštrbená. V najbližších dňoch americké banky zverejnia údaje o svojom hospodárení, ako aj výške vkladov a ak čísla budú neuspokojivé, môže to spustiť ďalšie otázky týkajúce sa mixu vkladov.

„Aprílové zisky budú o výhľade, nie o výsledkoch,“ povedala Betsy Graseck, analytička Morgan Stanley, v poznámke pre klientov, v ktorej znížila výhľad ziskov bánk v rokoch 2023 a 2024.

Očakáva sa, že vklady v JPMorgan Chase, Wells Fargo a Bank of America klesli oproti predchádzajúcemu roku o 521 miliárd dolárov, čo je podľa odhadov analytikov najväčší pokles za desaťročie. Pokles, ktorý činí prepad o 61 miliárd USD len za prvý štvrťrok, prichádza ako neskorý prílev hotovosti po kríze regionálnych veriteľov, ktorí nedokázali kompenzovať neustály odliv zákazníkov k produktom ponúkajúcim vyššie sadzby na svojich vkladoch. „Zďaleka najväčším problémom bánk sú vklady, a to ako za štvrťrok, tak aj za marec,“ povedal v rozhovore analytik Wells Fargo Mike Mayo.

Svoje čísla už minulý týždeň zverejnila banka Western Alliance Bancrop, avšak nezverejnila údaje o úrovniach vkladov. Investori, ktorí vycítili problémy, poslali akcie banky prudko nadol, až kým neskôr počas dňa údaje neboli zverejnené. Nakoniec sa ukázalo, že čísla vkladov boli lepšie, ako sa očakávali. Pre menších hráčov, ako je Western Alliance, je problém dvojaký: zákazníci chcú za svoje peniaze viac a nedávny kolaps 3 regionálnych poskytovateľov pôžičiek spôsobil, že spotrebitelia boli nervózni a prinútili ich, aby vytiahli svoju hotovosť a uložili ju vo väčších bankách.

Boj o finančné prostriedky

Veritelia začali vidieť zmenšovanie vkladov už začiatkom minulého roka, keďže historické úrovne inflácie ohlodali úspory spotrebiteľov. Napriek tomu boli do značnej miery schopné udržať náklady na vklady pod kontrolou, pričom mnohé banky stále platili len nízke úroky na bežných účtoch. To sa zmenilo. Zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnou bankou znamenalo, že sa spotrebitelia a firmy nahrnuli do fondov peňažného trhu, pretože aj banky začali vyplácať na bežných účtoch vyššie úroky. Vďaka tomu sa celková suma v týchto fondoch zvýšila na rekordných 5,2 bilióna dolárov.

Banky síce vyplácajú vyššie úroky na účtoch vkladateľom, ale zároveň požičiavajú drahšie. Vďaka tomu sa im zvyšovali ziskové marže. Kvôli konkurenčnému boju o zákazníkov ale musia rozdiel medzi úvermi a vkladmi znížiť, čo bude mať za následok aj menšiu ziskovosť.

Buffett ukľudňuje

Warren Buffet, veštec z Omahy, ktorého sme tiež zaradili medzi 10 investorov, ktorých kroky sa oplatí sledovať, zo situácie na bankovom trhu nie je vyvedený z miery. Naopak je známy svojou vierou v americký bankový systém. Dôveru v neho obnovil už počas finančnej krízy v roku 2008 a tento týždeň ponúkol útechu pre mnohých investorov opäť. Ľudia „nemusia podliehať panike“ z tohto odvetvia „nikto nestratí peniaze z vkladu v banke v USA,“ povedal riaditeľ Berkshire Hathaway, v rozhovore pre CNBC. „To sa nestane.“

Ide vôbec o prvé Buffettove komentáre ohľadom situácie v bankovom odvetví. Upozornil aj na to, že federálny úrad FDIC, ktorý poisťuje bankové vklady až do výšky 250 000 USD sa zaviazal pokryť aj vklady nad túto sumu v prípade pádu Silicon Valley Bank a Signature Bank. Niektorí ľudia sú s týmto krokom FDIC ale nespokojní, pretože „porušuje pravidlá“ a obávajú sa, že na to doplatia všetci občania. Buffet však vysvetľuje, že náklady na fond FDIC, ktorý sa používa na zabezpečenie vkladateľov pochádzajú z bánk a nie z peňazí daňových poplatníkov. „Banky nikdy nestáli federálnu vládu ani cent. Verejnosť tomu nerozumie.“

Buffett zároveň odmietol akékoľvek porovnanie s krízou v roku 2008 a poznamenal, že v tomto prípade niektoré banky zle spravovali svoje aktíva a pasíva. „Niektoré hlúposti, ktoré banky pravidelne robia, boli počas tohto obdobia odhalené,“ povedal Buffett. Ale „neurobili tie isté chyby ako v roku 2008.“ Zároveň ale varoval, že banky môžu stratiť dôveru verejnosti v priebehu niekoľkých sekúnd a že v skutočnosti môžu prísť ďalšie krachy. „Neskončili sme s krachmi bánk.“

Buffett ako záchranca

Buffett hral úlohu záchrancu už v minulých bankových krízach. V roku 2008 za ním prišla Goldman Sachs a získala od neho kapitál 5 miliárd dolárov. Potom vložil ďalších 5 miliárd dolárov aj do Bank of America v roku 2011. Taktiež v roku 2008 Buffett navrhol vtedajšiemu ministrovi financií Hankovi Paulsonovi, aby federálna vláda vložila kapitál do bánk na stabilizáciu odvetvia.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.

Upozorňujeme:

– Článok nie je investičným odporúčaním
– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové

xtb
xtb
Predchádzajúci článokČo sú blue chip akcie a oplatí sa do nich investovať?
Ďalší článokSoftBank predal takmer celý podiel v Alibabe, akcie sa opäť prepadli
Marek pracuje ako analytik finančných trhov v investičnej spoločnosti Portu a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno