Opäť najväčší obchodní partneri
USA tento rok doviezli viac tovaru z Európy ako z Číny a to vôbec prvýkrát od roku 2010, keď sa Čína stala obchodným partnerom Ameriky číslo jeden. Švajčiarske hodinky, nemecké stroje, talianske a francúzske luxusné tovary, peniaze a produkty zaplavujú Atlantik ako nikdy predtým. To významne pomáha európskym výrobcom, ktorí zápasia s rastúcimi cenami energie.
Vývoz Nemecka do USA vzrástol len v septembri medziročne o takmer 50 %. Podniky zo starého kontinentu neťažia len z napätých vzťahov medzi západom a Čínou, ale tiež zo slabého eura, ktoré sa na týždne dostalo pod paritu s dolárom. Slabé euro dáva európskym firmám výhodu na americkom trhu, pretože v porovnaní s domácimi výrobcami je ich produkcia lacnejšia ako pred posilnením dolára. Pevnejšie ekonomické vzťahy sa ale neprejavujú iba vo vzájomnej obchodnej výmene. Európske spoločnosti tiež vo veľkom investujú do Severnej Ameriky a Mexika, pričom ich lákajú najmä prístupom k lacnej energii.
Príkladom je španielsky energetický gigant Iberdrola SA, ktorý plánuje takmer polovicu zo 47 miliárd eur investovať v USA do obnoviteľnej energie v priebehu nasledujúcich 3 rokov. Rovnaký prístup zvolili aj ďalšie európske spoločnosti, od výrobcov solárnych panelov až po výrobcov batérií. Taliansky energetický gigant Enel SpA, ktorý vlastní aj časť Slovenských elektrární, v USA vybuduje továreň na solárne články za miliardu dolárov. Energetické podniky lákajú nové dotácie americkej vlády, ktoré majú za cieľ transformovať tamojší energetický sektor na obnoviteľný.
Tovary a služby ale rekordne prúdia aj opačným smerom. Vývoz služieb z USA do EÚ stúpol medziročne o 17 % v roku 2021 na 305 miliárd eur. Výrazný podiel na tom má energetický odklon EÚ od Ruska. Vďaka nemu sa USA stávajú jedným z najväčších európskych energetických dodávateľov, keďže firmy vo veľkom dodávajú na “starý kontinent” skvapalnený LNG plyn. Trend rozširujúcich sa väzieb medzi USA a Čínou by mal pokračovať, keďže bezprecedentnou transformáciou neprechádza v Európe iba energetický sektor.
Ruská agresia vyvolala tiež otázky nad bezpečnostnou situáciou a mnohé štáty ohlásili veľké navýšenie rozpočtov na obranu. Nemci plánujú minúť na modernizáciu armády až 100 miliárd USD, Poliaci chcú svoje výdavky na obranu zdvojnásobiť. Z týchto výdavkov budú benefitovať viaceré zbrojárske spoločnosti z USA vrátane Lockheed Martin, od ktorej Nemci plánujú kúpiť 35 stíhačiek F-35. Od rovnakej spoločnosti očakávajú stíhačky F-16 napr. aj Slováci a v to počte kusov 14.
Reorganizácia globálnej ekonomiky
Rastúci transatlantický vzťah je súčasťou reorganizácie globálneho hospodárstva. Ruské napadnutie Ukrajiny, následne prerušenie dodávok energie do Európy, obavy z prílišnej závislosti od Číny a jej geopolitického správania zmenili spôsob, akým vlády a spoločnosti premýšľajú. Na oboch stranách Atlantiku vlády povzbudzujú firmy, aby vyrábali kritické produkty lokálne a nie v Ázii.
V USA sa tento proces začal vyhlásením obchodnej vojny Číne, keď Spojené Štáty uvalili clo na mnohé čínske výrobky. Tento krok má donútiť na jednej strane stiahnutie výroby mimo Čínu a na druhej strane predraženie čínskych tovarov, aby sa ľuďom viac vyplatilo kúpiť domáce výrobky. To sa dotklo aj európskych firiem.
Niektoré nemecké spoločnosti začali vyvážať do USA zo závodov v Nemecku namiesto z Číny. Závislosť od Číny sa však snaží znížiť aj Európa. Nedávno to dosvedčil plánovaný nákup podielu v prístave v Hamburgu čínskou logistickou skupinou Cosco. Tá chcela získať 35 % podiel, ale Nemci nakoniec súhlasili iba s predajom menšieho podielu, ktorý navyše spoločnosti Cosco nedáva žiadne slovo pri riadení prístavu alebo pri strategických rozhodnutiach. Ako ukázal prieskum Rhodium Group, na čínskom trhu zostávajú zabehnuté veľké spoločnosti z Európy, ale nové firmy sa mu vyhýbajú. Podľa Destatisu sa nemecký vývoz do Číny medziročne prepadol o 8 % a do Ruska až o 59 %.
To, že sa firiem od Číny odvracia potvrdzuje aj správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. USA dostali za 3 mesiace do júna priame zahraničné investície (PZI) v hodnote 74 miliárd USD, čo je zďaleka najviac zo všetkých krajín. Pre porovnanie, PZI v Číne dosiahli hodnotu 46 miliárd USD. Americké ministerstvo obchodu pritom potvrdilo, že veľkú časť tohto odklonu majú na svedomí práve európske spoločnosti. PZI z EÚ vzrástli za júl v porovnaní s minulým rokom o 13,5 %. PZI z USA do Európy stúpli o cca 10 %.
Renesanciu v transatlantických vzťahoch potvrdila aj samotná EÚ. “Ekonomické vzťahy medzi EÚ a USA sú silnejšie, než tomu bolo v minulosti,“ povedala Margrethe Vestagerová, výkonná viceprezidentka Európskej komisie, výkonného orgánu Európskej únie. “Vidieť to na číslach.”
Prílev amerických turistov
Spomínaný silný dolár využili aj americkí turisti, ktorých počet za prvý polrok 2O22 stúpol 2,5-násobne v porovnaní s rokom 2021. A čo robili na potulkách Európou? Nakupovali. Francúzska spoločnosť Kering s luxusným tovarom, ktorej patria značky Gucci a Yves Saint Laurent uviedla, že jej predaj v západnej Európe vzrástol za tri mesiace do septembra o 74 %. Výborne sa darí aj ďalším francúzskym podnikom s luxusným tovarom Hermés a LVMH – Louis Vuitton Moet Hennsessey.
Zblíženie nie je bez trenia
Inflácia, obavy z recesie a snahy znížiť ekonomickú závislosť Západu od Číny však vyústili aj do niektorých protekcionistických politík na oboch stranách Atlantiku. Nový americký program daňových stimulov pre elektrické vozidlá – navrhnutý tak, aby znížil závislosť od čínskych batériových komponentov a zároveň riešil klimatické zmeny – vyvolal silné protesty zo strany EÚ a ďalších amerických spojencov, ktorí tvrdia, že politika diskriminuje ich výrobcov.
EÚ v komentári, ktorý tento mesiac predložila americkému ministerstvu financií, uviedla, že stimuly „podnecujú škodlivú súťaž v čase, keď sa USA aj EÚ zaviazali k užšej spolupráci v oblasti odolnosti dodávateľského reťazca“.
Dôraz na nové kľúčové technológie
V rámci bezpečnosti bude pre Západ kľúčové udržať si dôležité odvetvia hospodárstva. Ružové okuliare mu stiahlo totiž Rusko. Medzi hlavné oblasti môžeme zaradiť finančný, energetický, potravinový, bezpečnostný, komoditný a technologický sektor. O energiách sa dnes píše často, preto toto odvetvie preskočíme. Vzkriesenie zažíva ale aj obranný sektor. Nejde pritom iba o samotné zbrane. V čase stupňovania hackerských útokov naberá na dôležitosti tzv. kybernetická ochrana, ktorá má chrániť citlivé údaje vlád, firiem a jednotlivcov.
O niečo menej nápadný, ale rovnako dôležitý je technologický sektor na čele s polovodičmi a čipmi. V podstate všetky pokročilé technológie poháňajú inteligentné čipy, ktoré však nie je jednoduché vyvíjať a vyrábať. Medzi najväčších producentov patrí napr. juhokórejský Samsung, taiwanský TSMC, prípadne Intel a ďalšie americké firmy – našťastie všetko spojenci Západu. Najdôležitejšiu rolu ale v odvetví hrá 13. najhodnotnejšia firma sveta TSMC, ktorá je pod tlakom, pretože Taiwan sa snaží dostať pod svoju kontrolu Čína. Tento fakt spolu so zraniteľnosťou odvetvia z hľadiska dodávateľských reťazcov spôsobili, že západné štáty plánujú vo veľkom podporovať domácu výrobu čipov.
USA nedávno schválila zákon CHIPS v hodnote zhruba 106 miliárd USD. Ten zahŕňa daňové výhody a stimuly, ktoré majú povzbudiť tamojšie firmy k budovaniu nových závodov na produkciu čipov, pričom podporiť sa má aj výskum a vývoj. Európska iniciatíva „European Chips Act“ má zas posilniť konkurencieschopnosť a odolnosť Európy. Zákon má podporiť odvetvie sumou zhruba 43 miliárd EUR do roku 2030. Európa už v súčasnosti má jeden tromf v ruke a to spoločnosť ASML Holding, ktorá má takmer monopolné postavenie na trhu, pretože vyrába najpokročilejšie prístroje na výrobu čipov.
Horúcou témou je aj prechod na elektromobilitu. Problémom je, že ako USA, tak aj EÚ je v tomto smere závislá od Číny. Tamojšia ekonomika dominuje v ťažbe, rafinácií materiálov (najmä lítia, niklu a kobaltu) potrebných na produkciu batérií a tiež v samotnej výrobe batérií. Podľa Goldman Sachs by sa však do konca dekády mala situácia zmeniť. Investičná banka predpokladá, že Západ ukončí svoju závislosť od Číny v oblasti elektromobility do roku 2030 vďaka vynaloženiu 160 miliárd USD v podobe investícií.
Ďalšie novinky zo sveta financovania
Upozorňujeme:
– Článok nie je investičným odporúčaním
– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
