ECB a zníženie úrokových sadzieb
Európska centrálna banka (ECB) v súlade s očakávaniami znížila úrokové sadzby prvýkrát za takmer päť rokov. Kľúčová sadzba bola znížená o 25 bázických bodov na 4,25 % z 22-ročného maxima 4,5 %. Sadzba pre jednodňové refinančné operácie klesla na 4,50 % a sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie na 3,75 %. Tento krok bol motivovaný spomalením tempa rastu spotrebiteľských cien a zlepšením inflačného výhľadu v eurozóne. Cenové tlaky sa postupne znižujú, pričom väčšina ukazovateľov základnej inflácie klesala aj v apríli, čo potvrdzuje predpoklad, že inflačné tlaky sa zmierňujú, aj keď v máji inflácia zrýchlila.
Christine Lagardová, šéfka ECB, uviedla, že ECB očakáva, že inflácia sa bude po zvyšok roka pohybovať približne na aktuálnych úrovniach a v druhej polovici budúceho roka by mala klesnúť smerom k dvojpercentnému cieľu. Miery dlhodobejších inflačných očakávaní zostali celkovo stabilné, pričom väčšina z nich sa pohybuje okolo 2 %. Napriek pokroku zostávajú domáce cenové tlaky silné, hlavne kvôli vysokému rastu miezd. Mzdy stále rastú zvýšeným tempom, čím vyrovnávajú minulý prudký nárast inflácie, ale niektoré indikátory signalizujú, že rast miezd by sa mal v priebehu roka zmierniť.
Najnovšie projekcie Eurosystému predpokladajú, že celková inflácia v eurozóne dosiahne v roku 2024 v priemere 2,5 %, 2,2 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny energií a potravín, by mala v roku 2024 dosiahnuť 2,8 %, v roku 2025 klesnúť na 2,2 % a v roku 2026 na 2,0 %. Rast ekonomiky eurozóny by sa mal v roku 2024 zrýchliť na 0,9 %, v roku 2025 na 1,4 % a v roku 2026 na 1,6 %.
Riziká a budúce kroky ECB
Lagardová zdôraznila, že ECB sa vopred nezaväzuje „k nejakej trajektórii úrokových sadzieb“, čo znamená, že toto zníženie sadzieb nemusí nutne znamenať ďalšie uvoľňovanie menovej politiky. Rada guvernérov bude od zasadnutia k zasadnutiu pozorne monitorovať vývoj cien a prispôsobovať svoje nástroje podľa potreby.
Oslabenie globálneho hospodárstva alebo eskalácia obchodného napätia medzi veľkými ekonomikami by mali negatívny vplyv na eurozónu. Naopak, rast by mohol byť vyšší, ak sa inflácia ochladí rýchlejšie, než sa očakáva, a ak dôvera a reálne príjmy podporia výdavky. ECB znížila úrokové sadzby prvýkrát za takmer päť rokov v reakcii na znižujúce sa inflačné tlaky a zlepšenie inflačného výhľadu. Napriek tomuto pokroku zostávajú cenové tlaky silné, hlavne kvôli vysokému rastu miezd. ECB bude naďalej pozorne sledovať ekonomický vývoj a prispôsobovať svoju menovú politiku podľa potreby, aby dosiahla svoj cieľ cenovej stability v eurozóne. Pozri tiež:
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie rôznych spoločností môžete kúpiť TU.
Upozorňujeme:
– Článok nie je investičným odporúčaním
– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové
