Globalizácia je prospešná

Globalizácia bola v uplynulých dekádach dôležitým motorom ekonomického rastu. Štáty sa vďaka rozvíjajúcemu medzinárodnému obchodu mohli špecializovať na svoje silné oblasti, v ktorých majú tzv. kompetitívne výhody. Nebolo by veľmi efektívne napríklad pestovať tropické ovocie na Slovensku, hoci by to už bolo technologicky možné. 

Vďaka obchodovaniu sa môžu jednotlivé štáty sústrediť na svoje silné stránky. Rusko a štáty Arabského polostrova vyvážajú ropu do celého sveta, tropické ovocie sa pestuje a vyváža z krajín, kde je sú na to vhodné klimatické podmienky a technologické inovácie exportujú najvyspelejšie krajiny.

Vďaka globalizácii sa podnikom zároveň otvorili dvere na expandovanie produktov a služieb na nové trhy, čo prinieslo vyspelejšie technológie, väčšiu konkurenciu, efektivitu, ale v neposlednom rade aj nižšie ceny pre spotrebiteľov

Zlatý vek globalizácie

Globalizácia mnohým štátom pomohla vymaniť sa z chudoby a znížiť rozdiel v bohatstve jednotlivých krajín. Podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) objem svetového obchodu medzi rokmi 1950 a 2022 vzrástol 45-násobne. Zlatý vek zažila globalizácia najmä po roku 1995.

Je veľmi pravdepodobné, že prudký rast svetového obchodu bude pokračovať, ale nebude mať podobu ako doteraz. Mylsí si to aj Christina Lagardová, šéfka ECB, ktorá sa na Európskom bankovom kongrese vyjadrila, že globálna ekonomika sa rozpadá na konkurenčné bloky.

Prichádza čas na deglobalizáciu?

Človek pri sledovaní diania v posledných rokoch môže mať pocit, že svet sa začal polarizovať. Skutočne tomu nasvedčuje aj geopolitické dianie. V roku 2018 sa začala obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou, teda dvomi najväčšími ekonomikami sveta. 

Bývalý americký prezident D. Trump zaviedol rôzne obchodné reštrikcie s cieľom znížiť obchodný deficit USA a zabrániť krádeži duševného vlastníctva a technológií. Obchodné pnutie medzi Spojenými štátmi a Čínou pokračuje dodnes, dokonca sa vyostruje. Len pred niekoľkými týždňami Spojené štáty zakázali vývoz najpokročilejších čipov do Číny

Situáciu robí vážnejšou tiež otázka Taiwanu. Ostrov, ktorý sa považuje za samostatný štát, je domov najvyspelejších producentov čipov na svete a tie vyváža do celého sveta. Problémom je, že Čína považuje Taiwan za svoju súčasť, pričom jej pohnútky sa týkajú aj práve týchto čipov. Napätie medzi Čínou a Taiwanom, ktorý podporujú USA, a sú v prípade invázie ho ochotné chrániť, iba ďalej zhoršujú vzťahy Číny a USA. Tým rozhodne ale nepomáha ani to, že Čína nie je ochotná odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu.

Rusko vo februári zaútočilo na Ukrajinu a táto situáciu svet ešte viac rozdelila. Zatiaľ čo Západ tento konflikt zjednotil, intenzívnejšie spolupracujú aj krajiny na opačnej strane spektra. Rusko, Čína, Severná Kórea či Irán posledné 2 roky povýšili spoluprácu na novú úroveň. Ďalší vojenský konflikt vznikol v októbri, keď Hamas zaútočil na Izrael, čo zas zjednotilo arabský a moslimský svet proti tomu židovskému. 

Otázka deglobalizácie sa ale nedostala do popredia iba kvôli geopolitickým problémom. Zraniteľnosť svetových dodávateľských reťazcov naplno odkryla pandémia Covidu-19. Keď Čína uzatvorila svoje prístavy v dôsledku vyššieho počtu nakazených a svetový obchod sa zadrhol. Západné firmy s výrobnými prevádzkami v Číne nemali ako dovážať svoj tovar do cieľových krajín. V Číne uviazli stovky nákladných lodí a dostupné svetové logistické kapacity boli poddimenzované. Pravdepodobne si spomeniete na situáciu v automobilovom priemysle, keď automobilky museli prerušovať výrobu pre chýbajúce komponenty. Najväčším problémom boli opäť čipy, ktoré poháňajú v podstate všetkú elektroniku. Ich nedostatok vyvolal neistotu, ktorú si už štáty pripomenúť nechcú. Ďalším dôsledkom prerušených dodávateľských reťazcov bola rastúca cena lodnej kontajnerovej prepravy, ktorá stúpla desaťnásobne, čo podporilo rast inflácie. 

Reorganizácia globálnej ekonomiky

Vojny, geopolitické napätie a pandémia zmenili smerovanie zahraničných politík západných štátov na nepoznanie. Najvýraznejším obratom je vzťah EÚ k Rusku, ktoré bolo kľúčovým dodávateľom energií v Európe. 

EÚ uvalila sankcie na ruskú ropu v snahe odrezať Rusko od zdrojov financovania vojny, zároveň ale pochopila, že sa musí od nespoľahlivého partnera energeticky odstrihnúť. A to sa darí. Dovoz ruskej ropy do EÚ podľa Eurostatu klesol o ohromujúcich 82 % z mesačného priemeru 8,7 milióna ton v druhom štvrťroku 2022 na 1,6 milióna ton v rovnakom období tohto roka. Podiel Ruska na mesačnom dovoze ropy do EÚ sa tak znížil na 4 % z 21,6 % pred rokom. Pred inváziou bol mesačný priemer dovážanej ropy na úrovni 12,4 milióna barelov, čo predstavuje pokles až o 87 %. Rusko je teraz dvanástym najväčším dovozcom ropy do EÚ, pričom hlavnými dovozcami bloku sú Nórsko (13,7 %), Spojené štáty americké (13,6 %), Kazachstan (10,2 %) a Saudská Arábia (9 %).

Ďalším krokom je odrezanie sa EÚ od dodávok zemného plynu z Ruska. Počas toho istého obdobia EÚ znížila dovoz zemného plynu na polovicu z mesačného priemeru 5,1 milióna ton na 2,5 milióna ton. Údaje Eurostatu však potvrdzujú, že Rusko zostáva druhým najväčším obchodným partnerom EÚ pre LNG s podielom 12,4 % v bloku, za USA so 46,4 %.

Dovoz ruskej ropy do Európskej Únie v roku 2023

Cieľom EÚ je sa nielen odrezať od ruských energií, ale aj transoformovať na zelené energie. Podľa ECB bude plánovaná ekologická transformácia EÚ do konca tohto desaťročia vyžiada dodatočné investície vo výške 620 miliárd eur ročne, pričom ďalších 125 miliárd eur ročne bude potrebných na digitálnu transformáciu.

Oddaľovanie sa západného sveta od Ruska približuje najväčšiu krajinu sveta viac k rozvojovým štátom globálneho juhu, ktoré združuje zoskupenie BRICS, a najmä k Číne, od ktorej sa stáva závislé. Čína k sebe pribížila Rusko, kde na tamojšom trhu nahrádza sťahujúce sa západné firmy, výmenou za lacné dodávky energií. Na druhej strane sa ale vzdialila USA. Dve najväčšie ekonomiky sveta  kvôli obchodnej vojne a podpore Ruska už nie sú naďalej najväčšími obchodnými partnermi. Najväčším partnerom USA sa stalo Mexiko a pred Čínu sa dostala i Kanada.

Čas na deglobalizáciu. Mexiko a Kanada predbehli Čínu ako najvýznamnejší obchodný partner
Mexiko sa stalo najväčším obchodným partnerom Spojených štátov amerických

Naopak udalosti posledných rokov opätovne zblížili USA a EÚ, ktorých hodnota vzájomného obchodu akcelerovala. V roku 2022 boli Spojené štáty najväčším partnerom pre vývoz tovaru z EÚ (19,8 %) a druhým najväčším partnerom pre dovoz tovaru do EÚ (11,9 %). Prudšie stúpli aj priame zahraničné investície firiem a to oboma smermi.

eu trade
Vzájomný obchod USA a EÚ

Ďalším znakom reorganizácie globálnej politiky sú zákony na podporu kľúčových domácich odvetví, aby viac nenastala situácia ako počas pandémie, že západným podnikom chýbali kľúčové komponenty. Štáty, resp. zoskupenia štátov ohlásili veľké programy na podporu zelenej transformácie a energetickej bezpečnosti, ale aj do polovodičového sektora. 

V roku 2022 Spojené štáty schválili zákon CHIPS v hodnote zhruba 106 miliárd USD. Ten zahŕňa daňové výhody a stimuly, ktoré majú povzbudiť tamojšie firmy k budovaniu nových závodov na produkciu čipov, pričom podporiť sa má aj výskum a vývoj. Obrie investície v USA už oznámili spoločnosti Intel, TSMC, Micron a Samsung.

Európska iniciatíva „European Chips Act“ má zas posilniť konkurencieschopnosť a odolnosť Európy v tom istom odvetví. Pre EÚ ide o kľúčovú iniciatívu, pretože na globálnom trhu s polovodičmi má iba 10 % podiel. Cieľom je zvýšiť ho na 20 % do roku 2030. Zákon má podporiť odvetvie sumou zhruba 43 miliárd eur do roku 2030. Iniciatíva už pritiahla investície v hodnote viac ako 90 miliárd eur od firiem ako Intel, TSMC a Infineon.

India, Taiwan a Južná Kórea tiež ponúkli stimuly, ako sú daňové úľavy na zvýšenie domácej výroby čipov.

Návrat domov a preč z Číny

Všetky vyššie zmienené faktory prispeli k tomu, aby si viaceré firmy zvolili buď návrat domov alebo aspoň diverzifikovali globálnu stopu. Z Ruska odišli stovky spoločností a desiatky sa sťahujú z Číny.

Spoločnosti pôsobiace v Číne sú podľa Európskej obchodnej komory znepokojené nielen gepolitickou situáciou, ale aj bezpečnostnými kontrolami, vládnou ochranou svojich čínskych rivalov a nedostatočnou činnosťou v súvislosti s reformnými sľubmi. Sú tiež stláčané spomalením čínskeho hospodárskeho rastu a rastúcimi nákladmi. Podnikateľská dôvera v Čínu je „v podstate najnižšia, akú sme v histórii mali“, vyjadril sa v lete prezident Európskej komory Jens Eskelund.

Dve tretiny z 570 spoločností, ktoré odpovedali na prieskum Európskej obchodnej komory, uviedli, že podnikanie v Číne sa stalo zložitejším v porovnaní s menej ako polovicou pred pandémiou. Traja z piatich uviedli, že podnikateľské prostredie je „viac politické“ v porovnaní s polovicou predchádzajúceho roka. Z Číny presúvajú aspoň časť svojej výroby významné firmy ako Apple, Samsung, Sony, LG Electronics, HP, Nike, Intel, Adidas, Nintend alebo Nike. Od roku 2018 sa podiel produktov dovezených do USA z čínskej výroby znížil z dvotretinového na polovičný.

3ijOK203MlScQcSHHB9OJQUhkbxPCiSdOHadLCTVY0eyB fQHaTx4Y5VltN9b8R24xxUfbOAwPpJc2Sn8JNWLZB EGkstxv7Dgqu36IlECCKxK6h TeVA30fd kzRsY7OZ9s4hM 7ghorCotXcYjGT8

Trend by pritom mohol aj naďalej pokračovať, pretože podľa Európskej obchodnej komory podiel európskych firiem, ktoré zvažujú odchod z Číny je najvyšší za poslednú dekádu, pričom dosiahol zhruba 23 %.

Q659cb6 oa5Bi 1mW3K51uAceaJn6U7UL6 qtUycq2wAb1PFHUF0hPFri140LmtAzL87iCmPojabaovj3V5wHeBB9Oo9kfg etxW0Dc8mgVfjdlIfR

To, že  Čína po prvý raz od roku 1998 zaznamenala schodok zahraničných investícií. Za tri mesiace do konca septembra predstavoval 11,8 miliardy dolárov. Znamená to, že zahraničné podniky sa skôr z Číny sťahovali, než by tam investovali. 

5A4jAR3lO3INBgXBflkpgF9n3k8WWUAiRv496NzUBeveRxRQ81uduJRKYtB2JM I5JPn9SuUzhSaHM195DeN6gC9J49u7QN7QFjWYRYRPFZ

A kam sa firmy odchádzajúce z Číny presúvajú? Viaceré presúvajú produkciu do krajín juhovýchodnej Ázie, s ktorými má Západ lepšie lepšie vzťahy a majú výhodu lacnej pracovnej sily. Mnoho firiem sa ale vracia domov do USA alebo Európy. Alternatívou sú ale aj štáty geografické blízke kľúčovým trhom, ale s lacnejšou pracovnou silou. Sem sa radí napr. región južnej a strednej Ameriky (Mexiko, Chile, Brazília) pre Severnú Ameriku a stredná a východná Európa pre EÚ (Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Balkán, Turecko). 

fxiQZjcSvMTYxWFbZKSZj98jDtNr6OQGohERHZWS0cRsVlcbICOnoyc4PhXHzeXzisRqiuLdXADeROc9DGqTYai0kP q4Dt7KdvW07E0caHSkeI biv6pYEv1xqmBJ9kIuQo

Čo to znamená pre investorov?

Deglobalizácia v pravom zmysle slova sa nekoná. Medzinárodný obchod naďalej prudko rastie, avšak mení sa jeho podoba. Svetová ekonomika prechádza reorganizáciou, čo môže mať negatívne, ale aj pozitívne následky.

Akcionári od svojich investícií očakávajú v prvom rade zisk. Sťahovanie výrobných kapcít z lacných krajín, prípadné nepokračovanie podnikania v určitých krajinách nie sú vítanými správami. Presun operácií si vyžaduje veľké investície a ak sa prevádzka sťahuje do drahších krajín, bude mať tento krok negatívny efekt aj na ziskové marže. Stiahnutie sa z určitých trhov zas znamená unikajúcu príležitosť.

Na druhú stranu môže mať reorganizácia globálnej ekonomiky aj pozitívny efekt. Môže sa totiž stať sa stabilnejšia, pretože svetový obchod nebude stáť na pár pilieroch, ale bude ich viac, čím sa stane obchod diverzifikovanejší a stabilnejší. Odstrihnutie sa EÚ od ruských energií je napríklad životne dôležitou otázkou pre „starý kontinent“. Zároveň to môže byť dobrá správa pre investorov, pretože Čína, Rusko, ale aj ďalšie štáty, ktoré sú riadené v podstate diktátormi, predstavujú veľké riziko. Ak produkcia firmy nezávisí iba od tamojších kapacít, riziko sa znižuje. V neposlednom rade môžeme vyzdvihnúť morálnu otázku.

Ďalšie makroekonomické témy:

Upozorňujeme:

– Článok nie je investičným odporúčaním
– Historická výnosnosť nie je nikdy zárukou budúcich výnosov
– Investície na kapitálových trhoch sú vždy rizikové

xtb
xtb
Predchádzajúci článokČo zaznelo na Online investičnej konferencii 2023?
Ďalší článokGeorge Soros a jeho portfólio: Stávka na farmaceutické firmy a spoločnosti s nízkou kapitalizáciou
Marek pracuje ako analytik finančných trhov v investičnej spoločnosti Portu a špecializuje sa predovšetkým na makroekonómiu, globálne akciové trhy, prípadne komodity. Jeho cieľom je zvýšiť investičnú gramotnosť na Slovensku a približovať odborné témy ľudským jazykom. Marekove komentáre a analýzy vychádzajú v popredných médiách v Česku a na Slovensku.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno