Deflácia klope na dvere?
Britskí ekonómovia, ktorí počas pandémie správne predvídali závratnú infláciu skôr ako ktokoľvek iný, opäť bijú na poplach. Tentoraz ale očakávajú defláciu, čiže pokles cenovej hladiny. To ale dobrá správa nie je. Tento zriedkavý ekonomický jav totiž vie narobiť paradoxne viac škody ako zdražovanie.
Pokles cenovej hladiny je najmä pri produktoch denodennej spotreby želaným javom. Problém ale je, že nižšie ceny vyvolávajú tlak na ziskové marže firiem, ktoré sa môžu dostať na hranu a budú mať na výber 2 možnosti. Prepúšťať alebo znižovať mzdy. Keďže druhá možnosť je v podstate tabu, zvolia prvú možnosť a to je pre hospodárstvo prvý úder. Druhý problém je pri drahších položkách.
Ak spotrebiteľ vie, že ceny klesajú, odloží svoj plánovaný nákup, napr. auta alebo nehnuteľnosti na neskôr s tým, že ušetrí niekoľko stoviek až tisíciek eur. Keďže ale práve spotreba je vo vyspelých ekonomikách jednou z hlavných zložiek hospodárskeho rastu, odďalovanie nákupov vedie k zníženiu spotreby, čo je ďalší úder.
Tretí úder je pravdepodobne najhorší. Väčšina bežných ľudí má na ramenách jeden alebo viacero úverov. Počas inflácie sa hodnota dlhu znižuje, pretože s rastom cien sa zvyšujú aj mzdy a tak splácať úver je postupom času stále jednoduchšie. V dobe deflácie je to ale opačne. Tým, že cenová hladina klesá, ale splátka úveru je fixne daná, v skutočne sa hodnota dlhu zvyšuje a je ťažšie ho splácať. To vytvára problémy ako pre domácnosti, tak aj pre jednotlivé štáty, ktoré majú väčšie problémy so splácaním.
Svedkami deflačnej špirály sme boli svedkami napr. počas najničivejšej krízy v rokoch 1929 až 1933, počas ktorej dlžníci splatili 20 % zo svojich dlhov, ale deflácia zvýšila ich skutočný dlh o 40 %. Deflácia tak má potenciál viesť do ťažkých finančných kríz s recesiou, rastom nezamestnanosti a poklesom životnej úrovne.
Prečo ale by mala deflácia klopať na dvere?
Varovania ekonómov
Viacerí ekonómovia, ktorí avizujú možný príchod deflácie, sa opierajú o 2 hlavné faktory. Centrálne banky sa vydali do boja s infláciou najrýchlejším zvyšovaním úrokových sadzieb v histórií. Ide o overený liek proti inflácií, ktorý však zadrháva ekonomiku a má silné deflačné tlaky. Druhým dôvodom je peňažná zásoba, resp. množstvo peňazí v ekonomike. Tá postupom času v podstate neustále rástla, ale teraz sme svedkami toho, že začala klesať. Vôbec prvýkrát. To je taktiež silný delfačný tlak, pretože napr. rovnako ako v prípade zlata, čím ho je menej, tým je cennejšie. Totožný efekt má pokles peňažnej zásoby na hodnotu peňazí.
Peňažná zásoba podľa britských ekonómov Warda, Congdona a Hendersona kolabuje v USA, vo Veľkej Británii aj v eurozóne. V USA od decembra peňažná zásoba M2 klesá a to vôbec prýkrát od roku 1959, kedy Fed začal o nej zverejňovať dáta.
Zdroj obrázku: Fred
V eurozóne je šesťmesačná miera zmeny peňažnej zásoby M3, ktorá meria vklady a hotovostné ekvivalenty so splatnosťou do 3 rokov, najslabšia od následkov finančnej krízy v roku 2010. Peňažná zásoba M1 zložená z hotovosti a jednodňových vkladov, je negatívna po prvýkrát od zrodu eura v roku 1999, uviedli stratégovia RBC Capital Markets. Súvisí to napr. aj s tým, že objem úverov v eurozóne po zvýšení úrokových sadzieb klesol najrýchlejšie v histórií. ECB navyšuje prognózuje ďalší pokles peňažnej zásoby.
V Spojenom kráľovstve rast M4 (hotovosť a záväzky do 5 rokov) prudko klesol pod dlhodobý trend. „Ročná miera rastu peňazí v Spojenom kráľovstve a eurozóne je výrazne pod priemerom z roku 2010“ uviedol Ward. „Je to mimoriadne znepokojujúce a naznačuje to recesiu, dezinfláciu a defláciu.“
Vývoj peňažnej zásoby M1 a M3 v eurozóne, zdroj obrázku: ECB
Čo s tým?
Podľa spomínaných ekonómov by mali centrálne banky zakročiť, aby sa čierny scenár nenaplnil. Ako to dosiahnuť? Návod existuje. Začať uvoľňovať prísnu monetárnu politiku, napr. opätovným znížením úrokových sadzieb. To by malo za následok väčší objem úverov, oživenie ekonomiky a vyššie množstvo peňazí v obehu. To by bol želaný krok aj pre investorov.
„Potrebujú obnoviť pozitívny rast peňazí,“ povedal Ward. „Súťaž o prognózovanie inflácie vyhrali monetaristi, no centrálni bankári tvrdia, že to bola náhoda. Teraz k odvetnému zápasu. Ak centrálni bankári tento zápas stratia a my sa dostaneme do recesie alebo deflácie, dôjde konečne k zúčtovaniu a vyčisteniu?
Centrálne banky a aj mainstreamový prúd ekonómov s obavami ohľadom deflácie nesúhlasia. Zatiaľ čo britskí ekonómovia reprezentujúci monetaristický prúd tvrdia, že rast alebo pokles cenovej hladiny určuje množstvo peňazí v ekonomike, väčšina tento názor nezdieľa, pretože ignoruje ďalšie faktory, ako napr. výšku úrokovej sadzby, či povinnú mieru rezérv. Zároveň veria, že súčasnú vysokú infláciu nespôsobil vysoký rast peňažnej zásoby počas pandémie a predchádzajúcich rokov, ale ponukové šoky a vyššie ceny energií. Konsenzus je teda dnes taký, že centrálne banky by mali zotrvať pri vysokých sadzbách a dostať infláciu pod kontrolu.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.
