Inflácia mierne klesla, investori ale očakávali väčší pokles
Americká centrálna banka tak včera už štvrtýkrát za sebou zvýšila úrokové sadzby o 75 bázických bodov a nachádza sa tak v rozpätí od 3,75 % do 4 %. Cieľom Fedu je znížiť dopyt po tovaroch a službách. Na ďalšom zasadnutí v decembri chce Fed zvyšovať úrokové sadzby miernejšie, bude však záležať na vývoji inflácie a dôležitých makrodátach z trhu práce.
Oproti augustu klesla septembrová inflácia o desatinu percentuálneho bodu na 8,2 %. Trh však bol o niečo optimistickejší, keď čakal pokles na 8,1 %. Pretrvávajúca vysoká hodnota inflácie tak tvorcu menovej politiky naďalej tlačí do zvyšovania sadzieb. Zdražovanie v Spojených štátoch poháňali najmä rastúce ceny energií (19,8 %) a potravín (11,2 %), ktoré v porovnaní s augustom ale vykázali pomalšie tempo rastu. V predchádzajúcom mesiaci boli energie medziročne drahšie o 23,8 % a potraviny o 11,4 %. Trh však znepokojil predovšetkým vývoj jadrovej inflácie, v ktorej nie sú započítané ceny energií a potravín. Tú sa v septembri schladiť nepodarilo a v porovnaní s augustovými 6,3 % medzimesačne vzrástla až na 6,6 %.
Šéf Fedu Jerome Powell včera vo svojej tlačovej konferencii uviedol, že úrokové sadzby budú musieť ísť vyššie, než sa pôvodne predpokladalo. FED však prislúbil, ževezme do úvahy aj oneskorenie, s ktorým menová politika infláciu a ekonomiku ovplyvňuje.
Pred nadchádzajúcim decembrovým zasadnutím budú zverejnené dôležité údaje, ktoré budú mať na rozhodnutie o sadzbách zásadný vplyv. Powell dodal, že ďalšie zvýšenie môže byť miernejšie, ale zdôraznil, že uvažovať o pauze vo zvyšovaní sadzieb zatiaľ nepripadá do úvahy.
Trh práce zostáva silný, HDP rastie
Hoci mnohé technologické spoločnosti na čele s Apple, Alphabet či Microsoft informovali, že znižujú alebo zastavujú svoj nábor, trh práce v USA zostáva zatiaľ naďalej veľmi silný. Ani v septembri rozhodne nevykázal žiadne známky ochladenia. Dopyt po pracovníkoch stále prevyšuje počet nezamestnaných, ktorí hľadajú prácu. Pracovný trh tak zatiaľ stále nesignalizuje, že by sa v USA mala rapídne zvýšiť nezamestnanosť, čo podporilo obavy o ďalšie agresívne zvyšovanie sadzieb zo strany Fedu. Americké firmy majú skrátka naďalej záujem o nových pracovníkov, a to aj napriek tlakom na rast miezd a drahé peniaze.
Konzervatívnu politiku americkej centrálnej banky pomáha živiť aj rast amerického HDP, ktorý zvrátil klesajúci trend z prvej polovice roka, keď v treťom kvartáli vzrástol o 2,6 %, čo je nad očakávania. Tento rast však nutne neznamená, že sa USA automaticky vyhne recesii.
Reaguje aj ECB
V porovnaní s augustovým zdražovaním o 9,1 % sa inflácia v eurozóne zvýšila na 9,9 %, čomu negatívne dopomohol najmä 40 % rast cien energií, teda hlavne zemného plynu a elektriny. Potraviny rástli tempom 11,8 %. Problémom naďalej zostávajú dodávateľské reťazce, ale aj obnovený dopyt po prepuknutej pandémii, ktorý sa snaží ECB znížiť.
Rada guvernérov sa tak tretíkrát za sebou rozhodla zvýšiť sadzby o 75 bázických bodov, rovnako ako na predchádzajúcom zasadnutí v septembri. S účinnosťou od 2. novembra sa tak hlavná sadzba posunula na 2 % a depozitná na 1,5 %.
Vysoká inflácia v skratke znižuje reálne príjmy obyvateľov a vyvoláva tlak na rast nákladov firiem. ECB je preto pripravená využiť všetky nástroje na to, aby skrotila infláciu a dosiahla svoj strednodobý cieľ v podobe 2 %, rovnako ako americký Fed.
Ako reagovali trhy?
Akciové trhy na oznámenie Fedu reagovali ďalším prudkým poklesom, keď hlavné americké akciové indexy S&P 500 a Nasdaq Composite ukončili obchodovanie nižšie ako o 3 %. Vo štvrtok trhy pokračujú v ďalšom odpisovaní strát.
