Turbulentné obdobie
V poslednej dobe často počúvame a čítame o centrálnych bankách, ich krokoch pri navyšovaní úrokových sadzieb alebo sťahovaní likvidity z trhu. Mohlo by sa zdať, že bude úplne stačiť pokles inflácie, ktorá dosahuje stále rekordné úrovne, alebo schladením trhu s nehnuteľnosťami. Bude to však stačiť? Je tu viacero segmentov, na ktoré musia centrálne banky, na čele s tou americkou, prihliadať. Obzvlášť, keď inflačné tlaky nútia aj zvyšné svetové banky, aby nasledovali kroky FEDu, bez ohľadu na stav ich ekonomík.
USA je stále silná ekonomika
FED jednoducho nemôže ignorovať silu domácej ekonomiky. Podľa The Economist, sa aj v tejto dobe napína americká ekonomika do svojich pozitívnych limitov. Na trhu práce pripadajú na každého nezamestnaného 2 voľné pracovné miesta alebo mzdy, ktoré v porovnaní s rokom 2021 vzrástli o zhruba 7%, čo je najrýchlejšie tempo od 80.rokov. Prekvapením tiež sú výsledky dát cien domov, ktoré v auguste síce medzimesačne klesali, predaje nových domov sa však navýšili, čo výrazne narušilo očakávania trhu.
Toto všetko predstavuje pre FED a akciové trhy vážnu výzvu – čím odolnejšia bude ekonomika, tým viac bude musieť centrálna banka tlačiť svojimi nástrojmi na kontrolu inflácie aby splnila 2% inflačný cieľ. V hre sú tak ďalšie zvyšovania sadzieb, ktoré prinášajú riziko recesie alebo „monetárneho prešľapu“.
V grafe nižšie je zobrazený vývoj očakávaní rastu základnej úrokovej sadzby FEDu za posledný rok, od septembra 2021. Je jasne vidieť, ako bola centrálna banka nútená, vývojom makro dát počas roka, svoje rozhodnutia o navyšovaní úrokových sadzieb revidovať smerom vyššie. Nehovoriac o tom, že tento cyklus zvyšovania sadzieb je najrýchlejším v novodobej histórií a môže tak obchodníkom na hlavných finančných trhoch priniesť výrazný nárast volatility, už teraz obchoduje americký index S&P500 o zhruba 21% nižšie od svojich maxím.
Dolár – kráľ mien
Dolárový index, ktorý meria silu amerického dolára voči košu 6 mien (EUR, JPY, GBP, CAD, SEK, CHF), len technicky potvrdzuje vyššie napísané. Aktuálne sa tento index obchoduje na vysokých úrovniach, ktoré sme naposledy videli v roku 2002, jeho rastový trend čerpal hlavne z doterajšieho jastrabieho prístupu k zvyšovaniu úrokových sadzieb americkej centrálnej banky. Na obrázku nižšie vývoj indexu dolára s tickerom DXY za posledných vyše 40 rokov v dlhodobom modrom a strednodobom oranžovom kanály.
Zaujímavosťou môže byť aj historická spojitosť silného amerického dolára a istej formy ekonomickej alebo finančnej krízy. V grafe nižšie môžeme vidieť, že od roku 1992 sa vysoké hodnoty dolára spolupodieľali na 7 krízach. Momentálne sa nachádzame nad úrovňou medziročnej zmeny o vyše 20%, ktorá spustila pri týchto úrovniach už 3 vážnejšie recesie.
Čo môžeme čakať?
Samozrejme toto je len jeden z uhlov pohľadu, veľmi ťažko sa však hľadá fundamentálny dôvod, ktorý by podporil finančné trhy vo výraznejšom raste. FED je odhodlaný znížiť infláciu a sústreďuje sa na rast miezd ako náhradu za inflačné tlaky, ktoré obyvatelia zažívajú. Pokračujúce napätie na trhu práce preto nasmeruje centrálnu banku k tvrdšiemu a dlhšiemu sprísňovaniu menovej politiky.
Na základe toho upravujú svoje vyhliadky aj veľké investičné banky. Napríklad, pre The Wall street Journal sa vyjadrila banka Goldman Sachs, ktorá znížila tohtoročný cieľ indexu S&P500 z pôvodných 4300 bodov na 3600 a rok 2023 nevyzerá o nič lepšie. Pričom jedným z dôvodov, je podľa banky „problém s rastúcimi úrokovými sadzbami.“
Všetky vyššie spomenuté faktory by mohli zmeniť makroekonomické dáta, ktoré by dali FEDu priestor na väčšie manévrovanie. Hneď v úvode októbra boli zverejnené indexy nákupných manažérov – PMI, ako predstihové indikátory, ich hodnoty naznačili mierne ochladenie trhu. Uvidíme, či ich podporia aj nasledujúce inflačné dáta – CPI alebo dáta z trhu práce za september. Zatiaľ však firmy v USA dosahujú solídne zisky a majú za sebou aj hromadu finančnej hotovosti, snažia sa teda skôr zamestnancov najímať, než prepúšťať…to je rozbehnutý vlak, proti, ktorému stojí americký FED.
