Kto je Jaroslav Brychta?

Jaroslav Brychta je český investor, ktorý dlho pôsobil ako hlavný analytik v spoločnosti X-Trade Brokers (XTB). V československej komunite sa preslávil najmä tým, že bol jedným zo skorých investorov do Bitcoinu. Dnes sa venuje najmä akciovým trhom.

Naše otázky

Ako si spomínate na svoje začiatky?

Treba povedať, že vo svojich začiatkoch som mal aj mnoho šťastia kvôli spomínanému Bitcoinu, keď sa mi ho podarilo „vychytať“. Bol som v správnej chvíli na správnom mieste, pretože kryptomeny ma okamžite zaujali, takže som tomu prepadol hneď a našťastie to vyšlo, ale ide o jeden skvelý „trade“. To zo mňa nerobí úžasného investora, to sa uvidí o nejakých 20 rokov ako sa mi podarí svoj kapitál zhodnocovať a aj preto sa necitím ako niekto, kto by mal iným radiť. Venujem sa tomu preto, lebo ma to zaujíma.

xtb

Z akých aktív sa skladá Vaše súčasné investičné portfólio okrem kryptomien?

Je zložené z akcií a z nehnuteľností, pričom už som rozhodnutý, že nehnuteľnosti takmer všetky predám. Momentálne ešte čakám na päťročný horizont, pretože následne nie je potrebné platiť daň z predaja nehnuteľnosti. Následne portfólio ešte viac preklopím do akcií. Na ednej strane nie som príliš veľký optimista ohľadom ďalšieho vývoja v českých nehnuteľnostiach po posledných nárastoch hodnoty v minulých rokoch a taktiež sa mi veľmi nechce riešiť tá operatíva. Verím, že lepší výnos dokážem vytvoriť na akciových trhoch, navyše to mám v podstate bez starostí, pričom nemusím riešiť nejaké nájomné, čo ma jednoducho nebaví.

Keď sme sa dotkli nehnuteľností, myslíte, že by mohla prísť korekcia aj v tomto odvetví?

To je ťažká otázka, ale všeobecne si myslím, že nehnuteľnosti ako investičné aktívum sú veľmi preceňované a je to tým, že ľudom to pri nich veľmi dlho vychádza a tak sme si zvykli, že je to výborná investícia. Ale potrebný je tu aj ten kontext, výborná investícia boli nehnuteľnosti preto, lebo desiatky rokov tu klesali úrokové sadzby a rástlo zadĺženie, čo stimulovalo tento trh. Plus sú tu samozrejme aj ďalšie legitímne faktory ako nízka výstavba bytov, atď., ale budem sa venovať skôr strane dopytu. Nebyť týchto kľúčových faktorov by cena nehnuteľností rástla omnoho pomalšie. Ja tam už nevidím potenciál na to, aby nehnuteľnosti robili v horizonte 10 až 20 rokov taký výnos ako doposiaľ. Možno sa mýlim, ale taký je môj názor.

A či príde aj korekcia? Nejaká ľahšia asi môže, ale nemusí. Rozhodne si nemyslím, že príde niečo katastrofálne ako v USA počas finančnej krízy. V Česku a na Slovensku máme veľkú výhodu v tom, že ľudia majú stále pomerne veľké úspory v bankách a nie sú tak zadĺžení ako na západe, čiže až tak veľmi by som sa toho neobával. Verím, že tu porastú ceny nehnuteľností rýchlejšie ako na západe, ale nejaký super výnos by som neočakával. Keď si zoberieme takú Prahu, čistý výnos z tamojšieho bytu je okolo 2 %…čo to je? To už sa pomaly rovnako oplatí kúpiť byt a ani ho neprenajímať, čo mimochodom mnoho ľudí aj robí, čo ešte viac deformuje realitný trh. Ten je zdeformovaný nízkymi úrokovými sadzbami a to nie je zdravé.

Odporučili by ste priemernému investorovi, ktorý nemá veľké množstvo sledovať času analyzovať finančné trhy investíciu do ETF fondov alebo do akcií, možno typu FAAMG (Facebook, Alphabet, Apple, Microsoft, Google)?

Pre väčšinu ľudí je podľa mňa najlepšie kúpiť nejaké ETF a nič viac neriešiť. Väčšinu ľudí ani samotné firmy nezaujímajú, chcú nejakým spôsobom rozumne zhodnocovať svoje úspory a viac neriešia. Pokiaľ niekoho to niekoho zaujíma viac, tak by som aj tak odporučil mať majoritnú časť v ETF a nejaký menší podiel môže investor skúšať investovať sám. Musí však počítať s tým, že akciový trh prekonávať pravdepodobne nebude a mal by si toho byť vedomý, a najmä byť k sebe úprimný. Čím viac navyše bude do svojho portfólia zasahovať, tým viac budú oproti trhu prerábať, taká je realita. Je potrebné si to naozaj uvedomiť a to, že niekomu výjde prvých niekoľko obchodov ešte neznamená, že je génius. Mohlo to byť šťastie a vyzývam tu naozaj skôr na pokoru. Pre väčšinu ľudí to teda podľa mňa nie je, ale je to niečo veľmi zaujímavé a ja mám potrebu to robiť, hrozne ma to baví a tento svet mi je veľmi blízky. Ak to má niekto podobne, nech to skúsi a berie to ako školenie nielen o investovaní, ale aj o firmách, ekonomike a ľudoch.

V globálnej ekonomike sa zmráka, keďže sa množia makroekonomické problémy typu inflácia, problémy s dodávateľskými reťazcami, nedostatok pracovnej sily, vojna či Covid a čoraz reálnejšie hrozí staflácia. Akciové trhy zažívajú korekciu, keď index S&P 500 klesol o viac ako 20 % a Nasdaq o viac ako 30 %, je teraz dobrý čas na nákup akcií alebo ETF?

Dám to do 2 rovín – do všeobecnej a do aktuálnej. Vo všeobecnosti si myslím, že dobrý čas na nákup akcií/ETF je v podstate vždy, ak máte dostatočne dlhý časový horizont a teda určite aj teraz. Čo sa týka tejto aktuálnej situácie, hoci mám na ňu nejaký svoj názor, neovplyvňuje moje investičné rozhodovanie. V ňom ma makroekonomické problémy nezaujímajú, nakoľko investujem na dlhú dobu a teda sa snažím nájsť kvalitné firmy, ktoré tu budú s nami o 10 aj o 20 rokov. Nejaká recesia a obdobie možno nejakej dvojročnej vysokej inflácie ma teda veľmi nezaujíma, rozhodujúca je kvalita daného biznisu a firmy. V podstate sú pre mňa teda tieto korekcie vítanou príležitosťou, pretože sa snažím mať stále pripravenú nejakú hotovosť k dispozícií a ja snažím, aby tá hotovosť neležala, ale pracovala. A čím lacnejšie akcie budú, tým lepší ponúkajú výnos za predpokladu, že sú to dobré spoločnosti. Akcie Google pri cene $1 000 ponúkajú 2x vyšší výnos ako pri cene $2 000, takže v tomto ohľade akýkoľvek strach z recesie je ideálny čas na nákup akcií – druhé Vianoce. Ako sa hovorí, najväčšie peniaze sa zarábajú počas medvedieho trhu, problémom je, že to človek uvidí až o 3 – 4 roky neskôr.

Zvýšili ste teda množstvo nákupov počas tejto korekcie?

Určite a výrazne. V posledných týždňoch nakupujem relatívne dosť a momentálne sa zameriavam na rastové spoločnosti, ktoré sú totálne zdecimované. Prikupoval som napr. Palantir, Upstart, The Trade Desk, ale tiež Roku. Teda akcie firiem, o ktorých si myslím, že sú veľmi zaujímavé a majú veľmi dobrý potenciál rastu do budúcnosti. Stále určite nie sú extrémne lacné, ale obchodujú sa za ceny, ktoré som za ne ochotný platiť. Verím, že pri niektorých spoločnostiach trh neoceňuje rast spoločností správne a trestá úplne všetky. Jasné, že mnoho rastových firiem „to nedá“ a nenaplní svoj potecniál, to je normálne, ale niektorým sa to podarí a pokiaľ sa ich podarí správne vybrať, tie valuácie sú atraktívne a teda aj potenciálny výnos. Ja teda dúfam, že som aspoň jednu trafil z tých spomínaných štyroch. Ak áno, tak teoreticky aj tá jedna mi môže o 10 až 20 rokov kompenzovať zvyšné investície, ktoré by nevyšli. Aj keď dúfam, že mi výjdu všetky štyri, ale zároveň viem, že nie som žiaden génius, takže uvidíme. V podstate ale mám zamerané na tieto „rastovky“, ktoré sú zdecimované a všetky išli dole bez ohľadu na biznis. Takáto situácia ma láka, keď Mr. Market nič nerieši a všetko sa predáva.

Svoje portfólio teda neprispôsobujete makroekonomickým podmienkám? Mnoho investorov sa totiž s rastom úrokových sadzieb presunulo do bánk, resp. kvôli vojne zás do zbrojoviek a energetických podnikov, atď. Je prípadne dobrý čas na nákp takýchto akcií?

Samozrejme, že keď bude vojna, tak zbrojovky budú zarábať viac peňazí, ale zas na druhej strane tieto očakávania už sú zaratané v ocenení akcií a ja veľmi nechcem špekulovať o tom čo sa bude diať o rok, dva či tri. Moja investičná stratégia je veľmi jednoduchá. Chcem vidieť firmu, ktorá má skvelý produkt, má výborný manažment a je zisková alebo vidím, že je na ceste k nejakej rentabilite. Snažím sa teda nepredikovať makroekonomický vývoj, ale snažím sa pozerať či majú jednotlivé firmy mnou požadované kritéria. Portfólio som teda týmto udalostiam neprispôsoboval, ale netvrdím, že to nie je správne. Mnoho ľudí to totiž tak robí a funguje im to. Ja však nemám dôveru vo svoje schopnosti predikovať makroekonomické faktory – neviem kde budú úrokové sadzby, kde bude inflácia ani kedy príde recesia. Mám svoj názor, ale nechcem ho implementovať do svojho investičného rozhodovania a vďaka nemu je to pre mňa veľmi jednoduché.

Mnohokrát omieľaná téma je, že väčšina úspešných investorov nabáda, aby ľudia kupovali firmy so skvelým manažmentom, pričom tento faktor považujú za najdôležitejší. Vyzdivhli ste ho aj Vy, ako ale zistiť či je manažment naozaj skvelý?

Ja s týmto tvrdením úplne nesúhlasím. Je to naozaj jeden z kľúčových faktorov, ale treba si zároveň uvedomiť, že môžete mať aj perfektný manažment, ale ak máte zlý produkt alebo pôsobíte v zlom odvetví, ani ten výborný manažment s tým nič neurobí. Príkladom je aj Buffetov Berkshire Hathaway, čo bola v minulosti textilná spoločnosť. Pre úspech sú teda potrebné 3 veci: dobrý biznis, manažment a cena za ktorú akcie nakupujete.

Mali sme skôr na mysli situácie, keď manažment dokáže posúvať podnikanie firmy za hranice svojho odvetvia, dokáže nájsť nové funkcie produktu, nové trhy, resp. dokáže transformovať podnikanie. Tak ako to urobil spomínaný Berkshire a tiež Google, Amazon či Microsoft. Ako však človek dokáže zistiť či je manažment kvalitný vo výrazne menších firmách, povedzme v takých rastových ako ste Vy spomínali – Palantir a Upstart.

To je skvelá otázka a verím, že to je mnohokrát aj o vnútornom pocite. Pripadá Vám, že ten človek (napr. CEO spoločnosti) hovorí pravdu? Ja nadšený do biznisu? Pripadáva Vám, že je to odborník v danej oblasti? Vedie podnik zakladateľ firmy? Pretože ak áno, je to niečo ako jeho dieťa. Ide tiež aj o menšie veci o čom hovorí manažment, má dlhodobú víziu alebo ide kvartál od kvartálu. Je to na každom, aby si to zhodnotil pre seba. Ako poznáte, že ide o dobrého človeka? Ja chcem vidieť, že ide manažment je zložený z dobrých ľudí, snažím sa vypočuť si nejaké informácie od nich v podcastoch, na YouTube alebo prečítať nejaké články s nimi. Všímam si ako vystupujú, čo hovoria a porovnávam to s tým čo hovorili v minulosti – je tam kontinuita?

Ide o zložitú tému, pretože pri prezentovaní napr. štvrťročných výsledkov alebo v akýchkoľvek prospektoch pre akcionárov sa snaží vedenie firmy akcie verejnosti „predať“ a znieť maximálne ľúbivo.

Áno je to tak, ale keď sa manažment snaží vo všetkom znieť iba dobre, môže to byť tiež trochu červená vlajka. Ak je niekto úprimný, tak to je priam nevídané. Ale sú kvalitní manažéri, ktorí môžu byť diametrálne odlišní, napr. spoluzakladateľ Palantiru – Alex Karp. Je to taký arogantný típek, ktorý je však je totálne presvedčený, že jeho firma má najlepší produkt na svete a ja verím tomu, že je skvelý líder, ktorý urobí pre naplnenie svojej vízie maximum. Či sa mu to už podarí je druhá vec. Možno je mimo a s ním aj ja, ale páči sa mi to. Páči sa mi to presdvedčenie a odhodlanie ísť si za svojim cieľom. Ale zas nechcem tu nejakým spôsobom propagovať jeden podnik. Navyše som zatiaľ na jeho akciách zhruba 40 % v mínuse.

Čo hovoríte na elektromobilitu? Vznikli desiatky startupov ako Fisker, Rivian, Lordstown, Lucid, Nio, Xpeng, atď. a mnoho investorov v nich hľadá novú Teslu. Čo si myslíte o tomto odvetví?

Nie som veľmi fanúšikom áut. Nikdy ma táto oblasť nezaujímala. Ja si síce veľmi vážim Elona Muska ako človeka a podnikateľa za to čo dokázal, ale ocenenie Telsy mi príde úplne mimo a jej akcie by som fakt nekupoval. Z osobného hľadiska má teda automobilový sektor nikdy veľmi nezaujímal a z investičného hľadiska mi to príde ako ťažký biznis. Veľmi kapitálovo intenzívny s nízkymi ziskovými maržami, pričom všetko musí fungovať presne a ak niečo v dodávateľskom reťazci vypadne, tak sa všetko rozbije alebo spomalí. Čo sa mi nepáči na automobilkách nepáči je nemecký prístup. Nemecké automobilky majú v rámci svojej štruktúry finančné dcérske spoločnosti, ktoré financujú nákup áut cez operatívne lízingy. Tak vznikajú veľké finančné záväzky materskej spoločnosti – výrobcovi áut voči dcérskej finančnej spoločnosti. Pre zaujímavosť, Mercedes má na súvahe aktíva v hodnote 250 miliárd eur, pričom finančné pohľadávky z predaja áut tvoria 80 miliárd eur. Ide tak o obrovský „leverage“ celého biznisu. Vo svojej podstate to nekritizujem, ale pri kúpe akcií by to mal každý zohľadniť, pretože v prípade nejakej kríze, to môže celé prasknúť.

Odvetvie navyše aktuálne prechádza veľkou transformáciou zo spaľovacích motorov na elektromobilitu. Nejde len o samý pohon, ale aj súvisiace technológie, softvér a dáta. To vyžaduje veľko investície a navyše tam máte Teslu, ktorá je v tejto oblasti už na úplne inom leveli. Ostatné automobilky to tak budú musieť doháňať. Zároveň je tu riziko v podobe čínskych elektromobilov a ja nevidím dôvod, prečo by Číňania nemohli vyrábať rovnaké alebo lepšie autá ako Európania. Je tam teda množstvo vplyvov a celkovo tam dochádza k množstvu zmien. Zatiaľ nie je jasné kto bude víťaz týchto bojov a kto porazený. Chcete byť v takom odvetví zainvestovaný? Ja nie, ale musím sa priznať, že zrovna dnes som sa díval na Stellantis či ten Mercedes. Európske automobilky sa javia extrémne lacné. Stellanti sa obchoduje majú Enterprise Value (EV) 25 miliárd eur a ich čistý zisk bol 14 miliárd, čiže sa neobchodujú ani nie za dvojnásobok zisku v pomere k EV. Ide teda o veľmi lacnú záležitosť a prečo sú tak lacný? Ja sa priznám, že neviem. Beriem všetky riziká, ktoré som tu zmienil, ale aj napriek tomu mi príde tá cena veľmi nízka a tak si myslím, že tu môžu existovať naozaj veľmi zaujímavé príležitosti. Chcem ale investovať do tohto odvetvia? Ja sa priznám, že zatiaľ úplne neviem. Musím si zistiť viac o tom a uvidí sa aj to či ide o „Value Trap“ alebo nie.

Dotkli sme sa čínskych automobiliek, tak prejdime na čínske akcie, ktoré sú pod tlakom najmä kvôli tamojším reguláciam a nie zrovna prívetivej politike.

To je veľká téma. Ja nejakú časť portfólia mám zainvestovanú aj v Číne, ale je to málo, možno zhruba 3 %. Mám akcie Alibaby, JD.com, Tencent a Kuaishou. Tá expozícia voči Číne je teda skutočne malá, ale úprimne ani sa mi ju nechce zvyšovať. Bude veľmi záležať na tom, akým smerom sa táto krajina vydá pod súčasným prezidentom, ktorý pravdpodobne nastúpi do 3. volebného obdobia. Ja som si čítal jeho prejav a on považuje túto súčasnú situáciu, ktorou si tamojšia ekonomika prechádza za nejakú prechodnú fázu k dosiahnutiu socializmu. To mne ako investorov neznie veľmi krásne. Druhá vec je tá, že sa mi nepáči ako sa tam spoločnosti chovajú k akcionárom. Tých tam hierarchicky berú na poslednom mieste. Ako v prípade, ked štát nakáže firmám teraz zaplatíte toto a hento a oni v odpovedi áno presne to sme chceli urobiť. Veľké tamojšie techy tam takto teraz začali financovať nejaké štátne ciele, aby vypadali, že sú v súlade so štátnou politikou. Menších firiem sa to možno v Číne až tak nedotýka, ale do toho veľmi nevidím, je to pre mňa neprehľadný trh, ale ak už mám byť v Číne tak skôr v tých veľkých technologických podnikoch, kde si viem predstaviť čo robia a ako fungujú. Tie však zas čelia tým spomínaným politickým tlakom. Neplánujem tieto pozície predávať, ale zároveň sa na tento trh veľmi neplánujem zameriavať pokiaľ sa niečo nezmení.

Čo považujete Vy za 3 najdôležitejšie faktory, ktoré sú pre Vás základ pri analýze akcií?

Ja nič také v skutočnosti nemám. Základom je rozumieť 3 účtovným výkazom: Income Statement, Balance Sheet a Cash Flow. Pokiaľ im rozumiete, máte napol vyhrané. Pochopíte tiež, že žiaden indikátor typu P/E nie je možné brať ako niečo úplne smerodajné bez kontextu, pretože aj firmy s nízkym pomerom P/E môžu znamenať zlé príležitosti a iné firmy s vysokým P/E zas výborné. Investor by si mal klásť otázku či je spoločnosť kvalitná a ak áno prečo si to myslí. Má konkurenčnú výhodu? Môže ich niekto ohroziť v biznise? Aké sú riziká v danom odvetví? Človek by si mal vedieť zodpovedať prečo je spoločnosť dobrá a prečo bude dlhodobá dobrá.

V investovaní je dôležitá diverzifikácia, ale často sa stretávame s tým, že je až príliš veľká, čo zas môže limitovať potenciálny výnos. Aký máte teda vzťah voči pomeru koncentrácia : diverzifikácia?

Nemám tento pomer, resp. skladbu portfólia nejak exaktne stanovenú, ale stále s týmto bojujem. Ide pre mňa o večnú tému. Nechcem byť tak veľmi koncentrovaný, aby jedna firma tvorila povedzme 30 – 40 % portfólia. Na to si zatiaľ neverím. Moja najväčšia pozícia dnes tvorí zhruba 13 % portfólia. Zároveň, ale nechcem byť „rozsekaný“ v 30 – 40 spoločnostiach po 2 %, pretože potom je tam ta pridaná hodnota veľmi nízka.

Ako vyzerá v súčasnosti Vaše portfólio?

Moje najväčšie pozície sú Hejimans, Google, Palantir, Warner-Bros Discovery, Facebook, Upstart, Berkshire, RCI Hospitality. Tie tvoria zhruba 75 % portfólia. Zvyšnú časť tvoria akcie Microsoft, The Trade Desk, Amazon, Roku, AMD a nejaké ďalšie menšie aktíva.

Otázky od našich čitateľov

Je lepšie obchodovať ETF v EUR alebo v USD?

Táto otázka je zle stanovená, pretože aj pokiaľ máte účet v EUR a nakúpite S&P 500 denominované v EUR, nemáte žiadne eurá, držíte S&P 500 a firmy, z ktorých sa ETF skladá. To je ilúzia, žiadne menové riziko tam nie je.

Čo hovoríte na ruské akcie, napr. Gazprom?

No to sú také pekné akcie, ktoré vlastne ani nemôžete predať a teda neviem či by som také chcel vlastniť. Ak sa nemýlim, tak zahraniční investori nemôžu dané akcie predať a ak to teda niekto chce kupovať, prajem veľa šťastia. Možno to výjde 🙂 . Teraz vážne, Rusko je pre mňa veľké nie. Tá krajina nikdy nebola normálna a to sa teraz aj potvrdzuje, čiže nikdy ma to nelákalo a nikdy tam ani investovať nebudem. Hoci nikdy nehovor nikdy, ale to by sa musel zmeniť tamojší režim.

Viete si predstaviť krach USA, resp. pád USD ako rezervnej meny?

Krach si veľmi predstaviť neviem pokiaľ bude USA schopné tlačiť peniaze a splácať svoje dlhy. Skôr by som sa bál vysokej inflácie. Pád USD ako rezervnej meny je taktiež dlhodobé téma, ale ani tu si neviem predstaviť, že by nejaká iná mena mala USD nahradiť. Čínsky Yuan si neviem predstaviť, euro tiež nie. Možno nejaký komoditný štandard, ak by sa Američania až príliš nepekne správali k svojej mene alebo možno niekedy v ďalekej budúcnosti krypto? Bitcoin? To si celkom viem predstaviť v dlhodobom horizonte, ale zatiaľ to asi nehrozí. Momentálne nie je silnejšia mena ako USD, čínska ekonomika bude onedlho najsilnejšia ekonomika, ale yuan nikto nechce, takže na ten to nevypadá.

Myslíte, že Bitcoin by bol prijateľný pre centrálne banky, ktoré sú veľmi silným monetárnym nástrojom štátov na ovplyvňovanie ekonomiky. Ak by krypto nahradilo tradičné meny, o tento nástroj by prišli.

Nedokážem si to zatiaľ predstaviť, že by to centrálne banky podporili, ale ľudia umierajú, iní sa rodia, názory sa menia a pokrok nezastavíte. Internet zmenil svet a možno ho zmenia aj kryptomeny. Tiež si zatiaľ nedokážem predstaviť, že by boli politici ochotní sa zriecť tohto monetárneho nástroja, pretože ten je ešte silnejší ako dane.

Z dlhodobého hľadiska ste ale ohľadom krypta optimista?

Myslím, že väčšina kryptomien sú „shitcoiny“ a ani nie som „Bitcoin maxi“. Verím ale, že sa z tejto myšlienky ešte môže niečo zrodiť. Bitcoin je fajn v tom, že sa tam takmer nič nedeje, je to taká pevná kotva a ak sa začne používať vo veľkom, transakčné poplatky sa znížia tak, že budú úplne zanedbateľné a možno niekedy v budúcnosti by tak mohla prísť jeho ešte väčšia adopcia. A ak bude Bitcoin 10x lepšia technológia ako sú súčasné peniaze, tak zapracuje trh. Príde mi to ako zaujimavá technológia a dal by som tomu priestor. Zároveň mi príde zaujímavé, že Bitcoin zakazujú najmä rôzne autoritárske režimy, čo o mnohom vypovedá. Je to pre nich reálna hrozba a to je pozitívne.

Máte nejaký odkaz alebo radu pre slovenských a českých investorov?

Čitajte Warrena Buffeta a Petera Lyncha.

Tento článok neobsahuje žiadne investičné rady ani tipy a autor článku ani respondent nezodpovedajú za prípadne straty.

xtb

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno