Inflácia v európe
V medzimesačnom porovnaní zaznamenali spotrebiteľské ceny v eurozóne pokles o 0,4 %. Jadrová inflácia bez kolísavých cien čerstvých potravín a energií sa spomalila v medziročnom porovnaní na 3,6 % z decembrových 3,9 %. Dáta za celú EÚ a ďalšie podrobnosti poskytne 22. februára.
Čo sa týka jednotlivých komponentov, najvýraznejšie medziročný vývoj inflácie na začiatku roka ovplyvnil vývoj cien potravín, nealkoholických nápojov a tabakových výrobkov. V tejto kategórii vzrástli ceny v januári o 5,7 %, zatiaľ čo v decembri sa zvýšili o 6,1 %. Naďalej rástli aj ceny služieb, tempo rastu sa však udržalo na decembrovej úrovni. Tak ako v decembri, aj v januári sa ceny v tomto segmente zvýšili v eurozóne o 4 %. Okrem toho ceny energií pokračovali v poklese, tempo poklesu sa však zmiernilo. V decembri klesli o 6,7 %, v januári dosiahlo tempo poklesu 6,3 %.
Z jednotlivých členských štátov eurozóny rástli spotrebiteľské ceny najvýraznejšie v Estónsku, Chorvátsku, Rakúsku a na Slovensku, pričom vo všetkých menovaných štátoch prekročili 4 %. V Estónsku dosiahla medziročná inflácia 5 %, v Chorvátsku 4,8 % a v Rakúsku a na Slovensku zhodne 4,3 %. Najnižšiu medziročnú infláciu malo v januári Fínsko a Taliansko, v oboch prípadoch podliezla jedno percento.
Európa sa vyhla recesii, ECB zatiaľ monetárnu politiku nemení
Ekonomika eurozóny v poslednom štvrťroku 2023 zaznamenala v medzikvartálnom porovnaní stagnáciu. Tento výsledok prekvapil mnohých ekonómov, pretože na trhu existovali obavy, že by sa eurozóna mohla prepadnúť do miernej recesie. Eurozóna sa ocitla na pokraji recesie, pretože v predchádzajúcom štvrťroku jej hospodárstvo dosiahlo medzikvartálny pokles HDP o 0,1 %. Stagnáciou v poslednom štvrťroku sa recesii nakoniec tesne vyhlo. Rovnako sa vyvíjala ekonomika aj v rámci širšej Európskej únie.
Zatiaľ čo ukazovatele ohľadom vývoja HDP eurozóny ekonómov prekvapili, Európskej centrálnej banke sa to nepodarilo. Podľa očakávania ponechala úrokové sadzby bez zmeny a základná úroková sadzba tak zostala na úrovni 4,5 %. Nastavenie hlavného nástroja monetárnej politiky mieriacej na zníženie inflácie sa tak v eurozóne nemenilo už tretie zasadnutie v rade, resp. od októbra.
ECB bude balansovať medzi opatrným prístupom s cieľom definitívne dostať infláciu pod kontrolu a snahou nepridusiť ekonomiku eurozóny, ktorá už balansuje na hrane recesie. Pravdepodobne sa tak nakoniec rozhodne pre zníženie sadzby v júni a do konca roka dôjde k trom až štyrom zníženiam.