Meta zrýchľuje ako nikdy predtým
V súčasnom technologickom závode, kde sa predbiehajú vízie o umelej inteligencii, už nejde len o softvér, ale aj o infraštruktúru, výpočtový výkon a rýchlosť realizácie. Spoločnosť Meta sa rozhodla nečakať na stavebné povolenia. Stavia dátové centrá rýchlejšie, než ich stihne navrhnúť architekt a kým ostatní lepia vizualizácie, Mark Zuckerberg sa s tým, ľudovo povedané, nemazná.
Táto netradičná forma expanzie je symbolom doby, v ktorej sú výpočtové kapacity dôležitejšie než estetika. Kým klasické dátové centrá rastú mesiace, Meta ich dočasne nahrádza prefabrikovanými konštrukciami bez záložných generátorov. Ide o prechodné riešenie, ktoré má jediný cieľ, dostať AI do prevádzky čo najskôr.
Meta týmto tempom investuje po celých Spojených štátoch. V Louisiane už vyrastá projekt Hyperion, ktorého cieľom je do roku 2030 dosiahnuť kapacitu 2 gigawattov. Postupne má dátové centrum expandovať až na 5 GW. O niečo severnejšie, v Ohiu, pripravuje firma ďalší veľkokapacitný uzol s názvom Prometheus, ktorého spustenie je plánované na rok 2026. A podľa vyjadrení Marka Zuckerberga ide len o začiatok. Člen Big techu buduje niekoľko ďalších výpočtových klastrov, pričom každý z nich zaberá rozlohu porovnateľnú s Manhattanom.
Tieto projekty sú súčasťou širšieho pohybu v sektore tzv. hyperscalerov, ide o technologických gigantov, ktorí stavajú dátové centrá v biliónových objemoch. Podľa Goldman Sachs dosiahnu kapitálové výdavky hyperscalerov medzi rokmi 2025 až 2027 celkovo 1,15 bilióna USD, čo je viac než dvojnásobok v porovnaní s obdobím 2022 – 2024.
Z okuliarov rozhranie, z reklamy ekosystém
Meta v oblasti investícií do výpočtovej infraštruktúry nie je výnimkou. Tento rok plánuje vynaložiť 67 miliárd USD, pričom ešte v roku 2024 to bolo 38 miliárd USD. Väčšina tejto sumy smeruje práve do umelej inteligencie, no firma sa súčasne snaží prepojiť svoj softvér s reálnym svetom, cez hardvér, ktorý môže byť súčasťou každodenného života.
Jedným z týchto krokov je investícia 3,5 miliardy USD do spoločnosti EssilorLuxottica, výrobcu značiek Ray-Ban a Oakley. Zuckerbergova firma tým naznačuje, že budúcnosť rozšírenej reality nebude o futuristických headsetoch, ale o nositeľných zariadeniach, ktoré vyzerajú ako bežné okuliare, no dokážu zobrazovať informácie (mapy, recenzie, správy), reagovať na hlasové pokyny a komunikovať s AI.
Napriek tomu ostáva metaverzum, pôvodná vízia spoločnosti, zatiaľ veľmi stratovým projektom. Divízia Reality Labs od roku 2020 nahromadila straty presahujúce 60 miliárd USD, pričom len vlani to bolo 17,7 miliardy USD. Spoločnosť stojaca za Facebookom a Instagramom sa však tohto projektu nevzdáva. Pripravuje nové generácie okuliarov s displejmi a plánuje ich integrovať do širšieho ekosystému.
Investori veria v Zuckerberga
Zatiaľ čo metaverzum ešte len hľadá svoje opodstatnenie, umelá inteligencia už dnes tvorí kľúčovú súčasť fungovania sociálnych platforiem spoločnosti Marka Zuckerberga. Facebook aj Instagram využívajú AI na personalizáciu obsahu, efektívnejšie cielenie reklám a zvyšovanie návratnosti kampaní. Firma zároveň testuje nové modely monetizácie svojich AI nástrojov. Napríklad cez predplatné či sponzorované odpovede. Výsledok? Potenciálne transformácia tejto technologickej skupiny na reklamný ekosystém, ktorý môže v blízkej budúcnosti konkurovať tradičným reklamným agentúram.
Tento trend sa najnovšie rozšíril aj na platformu WhatsApp. Meta po viac než dekáde od akvizície konečne otvára dvere monetizácii jednej z najpoužívanejších komunikačných aplikácií sveta. Spoločnosť nedávno oznámila, že podniky budú môcť na WhatsAppe zobrazovať tzv. statusové reklamy, ktoré sa objavujú v sekcii podobnej príbehom na Instagrame. Súčasne predstavila nový produkt „Platené kanály“, v ktorých môžu administrátori nastaviť mesačný poplatok za prístup k exkluzívnemu obsahu.
Aj keď si technologický gigant zo Silicon Valley zatiaľ z tohto modelu neberie províziu, do budúcnosti plánuje podiel vo výške približne 10 %. Zároveň rastie aj význam tzv. „click-to-message“ reklám, ktoré prepájajú firmy priamo s používateľmi a to naprieč platformami Facebook, Instagram aj WhatsApp. Meta konkrétne tržby z WhatsAppu nezverejňuje, no analytici ich odhadujú na 500 miliónov až 1 miliardu USD ročne. Ambícia premeniť WhatsApp na komplexnú platformu pre komunikáciu, reklamu aj predplatné zároveň rozširuje možnosti, ako môže firma monetizovať svoje portfólio aplikácií.
Z pohľadu celkových výsledkov sa prevádzkovateľ najväčších sociálnych platforiem opiera najmä o reklamu. V roku 2024 dosiahla spoločnosť tržby vo výške 164,5 miliardy USD, z čoho až 98 % tvorili príjmy práve z reklamy. Od roku 2019 získala Meta z reklamy už 716 miliárd USD, zatiaľ čo ostatné obchodné aktivity priniesli len 17 miliárd USD.
Ukazovateľ ARPP (Average Revenue per Person), ktorý sleduje priemerný príjem na používateľa v rámci „Family of Apps“ (Facebook, Instagram, Messenger, WhatsApp), vzrástol o takmer na 14,3 USD. Tento rast je priamym dôkazom, že Meta je čoraz efektívnejšia v zarábaní na svojej používateľskej báze, či už cez reklamy, predplatné alebo nové formy interakcie.
Na akciovom trhu sa spoločnosť drží vo výbornej kondícii. Za posledný rok vzrástli akcie Mety o 45 % a od začiatku roka a viac než 18 %. Investori zatiaľ dôverujú stratégii firmy: kombinácia silných výnosov z reklamy, rastúcich investícií do AI a rozširovania monetizácie cez WhatsApp vytvára obraz spoločnosti, ktorá síce míňa obrovské peniaze, no robí tak s cieľom formovať nové trhy. Wall Street zatiaľ Zuckerberga odmeňuje za schopnosť generovať silný cash flow a zároveň budovať infraštruktúru pre ďalšiu dekádu.
Akcie Meta
Akcie firmy za posledných 12 mesiacov vzrástli o +45,2 % a v súčasnosti sa obchodujú na hodnote 710,4 USD. Pri tejto cene sa akcie firmy obchodujú za 27,8 násobok zisku na akciu (P/E) a 28,1 očakávaného zisku na akciu (Forward P/E) a 20,9 násobok EV/EBITDA. Trhová kapitalizácia spoločnosti 1,79 bilióna USD. Súčasný dividendový výnos je 0,30 %.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
