Zlato v defenzíve a návrat kráľa dolára
Hoci by sa mohlo zdať, že vojnový konflikt na Blízkom východe automaticky vyženie drahé kovy do výšin, realita je až prekvapivo odlišná. Od začiatku vojny v Iráne cena zlata klesla o 2,9 %, pričom súčasnosti sa najdrahší kov obchoduje za 5 186 USD za uncu (od začiatku roka je tak cena zlata vyššie o 20 %). Zatiaľ čo žltý kov krváca, dolárový index DXY, ktorý meria silu americkej meny, vzrástol o 1,7 %.
Zdroj: Tradingview
Táto situácia ukazuje, že keď na trhoch prepukne skutočná panika, investori siahajú najmä po hotovosti, konkrétne po americkom dolári a nie po fyzickom zlate. Dolár si totiž stále drží pozíciu hlavnej svetovej meny. Keď obchodníci zatvárajú rizikové pozície, potrebujú práve dolár, pretože v ňom sa realizuje väčšina globálnych finančných transakcií.
Ďalším logickým vysvetlením tohto poklesu je psychológia „predaja víťazov“. Keď trhy zasiahne takýto silný šok, investori často predávajú aj aktíva, na ktorých zarábajú, v tomto prípade zlato, ktoré za posledných päť rokov vzrástlo o 200 %. Robia to preto, aby získali hotovosť a pokryli straty v iných častiach svojho portfólia. Svoju rolu zohrávajú aj očakávania ohľadom inflácie, kde úrokové sadzby, hnané nahor drahou ropou, znevýhodňujú zlato ako neúročené aktívum. Vysvetlím…
Rast cien ropy môže zvyšovať infláciu, na čo centrálne banky často reagujú vyššími úrokovými sadzbami. Keďže zlato nevypláca žiadny úrok, pri vyšších sadzbách je pre investorov menej atraktívne v porovnaní s aktívami, ktoré prinášajú výnos. Pri vyšších úrokových sadzbách tak môžu investori získať relatívne bezpečný výnos napríklad na amerických štátnych dlhopisoch. Trh sa tak ocitá v paradoxnej situácii, kde vojna namiesto rastu prináša žltému kovu nečakané rany pod pás.
Geopolitická otočka a čínsky drak
Situácia sa dramaticky zmenila po vyhláseniach prezidenta Trumpa, ktorý naznačil, že konflikt v Iráne je „takmer u konca“, čo vyvolalo nečakaný odraz cien nahor. V utorok ráno trh so zlatom nabral opačný smer a cena vyskočila o 2,7 % na približne 5 229,0 USD za uncu. Ekonómovia tento pohyb nespájajú s hľadaním bezpečia, ale skôr s celkovým návratom k tradičnému trhu. Zlato sa tak momentálne nespráva ako klasický bezpečný prístav.
Výrazným faktorom na pozadí zostáva aktivita centrálnych bánk, najmä tej čínskej, ktorá pridávala zlato do svojich rezerv už 16. mesiac po sebe. Čína momentálne drží celkovo 74,2 milióna uncí zlata, čo vytvára stabilný dopyt a čiastočne brzdí hlbšie prepady cien. Trh sa však musí vyrovnať s nejednoznačnosťou politických vyhlásení, ktoré menia sentiment zo dňa na deň. Ak sa napätie opäť vystupňuje a ropa sa vráti k rastu, úrokové sadzby pravdepodobne zostanú vysoko, čo zlatu opäť hádže polená pod nohy, obrazne povedané. Tento neustály súboj medzi geopolitickým rizikom a výnosmi na dolári robí z predpovedania cien zlata nateraz veľmi náročnú disciplínu.
Koniec ilúzie o bezpečnom prístave?
Z aktuálneho vývoja vyplýva, že zlato momentálne nefunguje ako jednoduchá poistka proti vojne v momente, keď je dolár opäť na rastovej trajektórií. Pre investorov je kľúčové pochopiť, že v čase globálneho chaosu rozhoduje likvidita a hotovosť, čo momentálne nahráva americkej mene. Tradičný investičný trojuholník výnosu, rizika a likvidity sa v prípade zlata vychyľuje v neprospech držiteľov fyzického kovu, kým trh nepocíti reálne upokojenie situácie.
Z dlhodobého hľadiska sa však analytici zhodujú, že zlato si udržiava jasný býčí trend, a to aj napriek momentálnemu posilňovaniu dolára. Kľúčovým motorom je neutíchajúci dopyt zo strany centrálnych bánk. Tento trend podporuje globálny odklon od dolára, ktorý sa výrazne urýchlil po zmrazení ruských aktív na začiatku vojny na Ukrajine. Víťazom bude investor, ktorý nespolieha na jedinú kartu, ale dokáže dynamicky reagovať na meniaci sa vzťah medzi dolárom, ropou a drahými kovmi.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Rôzne druhy aktív si môžete kúpiť TU.
