Washington stavia múr. Farmaceuti hľadajú dvere, smer? Čína.

Čína sa z dodávateľa stáva zdrojom nových liekov

Ešte pred niekoľkými rokmi sa pri čínskom farmaceutickom priemysle hovorilo najmä o lacnejšej výrobe liekov a účinných látok. Dnes tam AstraZeneca, Pfizer, Merck či Bristol Myers Squibb hľadajú lieky, ktoré by raz mohli patriť medzi ich najdôležitejšie produkty. Čína sa postupne presunula z výroby pre západné farmaceutické firmy priamo k vývoju liekov, ktoré od nej Západ kupuje.

Rozsah zmeny ukazujú klinické skúšky. Podiel čínskych spoločností na nových globálnych klinických skúškach vzrástol z približne 2 % v roku 2009 na 32 % v roku 2025. Krajina je obzvlášť silná v skorých fázach vývoja, keď firmy prvýkrát zisťujú, či nový liek vôbec funguje a či má zmysel investovať do drahších skúšok na tisícoch pacientov.

Za posunom nestojí jediný objav. Čína od roku 2015 postupne zjednodušovala schvaľovanie klinických skúšok, sprísnila kontrolu ich kvality a zrýchlila proces, ktorým sa nové lieky dostávajú k testovaniu na pacientoch. K tomu sa pridala štátna podpora strategických odvetví, veľký počet pacientov a vedci či podnikatelia, ktorí získali skúsenosti na amerických a európskych univerzitách a vo farmaceutických firmách.

Čínska biotechnologická firma tak môže pomerne rýchlo dostať nový liek do prvých klinických skúšok a ukázať, či má potenciál. AstraZeneca chce podľa CEO Pascala Soriota sama pracovať viac „čínskou rýchlosťou“. Firma pritom s čínskymi partnermi spolupracuje na liekoch proti rakovine, astme, chronickým pľúcnym ochoreniam aj ďalším chorobám.

Čínske firmy však narážajú na opačný problém. Dokážu vyvinúť zaujímavý liek, ale na domácom trhu na ňom často nedokážu zarobiť toľko ako v Spojených štátoch. Ceny liekov sú pod väčším tlakom a dostať nový produkt na americký či európsky trh vyžaduje globálne klinické skúšky, rokovania s regulátormi, výrobu aj obchodnú sieť.

Práve tu sa stretávajú záujmy oboch strán. Čínska biotechnologická firma potrebuje peniaze a partnera so skúsenosťami v zahraničí. Veľká západná farmaceutická spoločnosť zase potrebuje stále nové lieky. Namiesto kúpy celej čínskej firmy tak môže zaplatiť za právo vyvíjať a predávať konkrétny liek mimo Číny.

Objem takýchto obchodov rýchlo rastie. Čínske firmy uzavreli v roku 2025 licenčné dohody s možnou celkovou hodnotou približne 136 miliárd USD. V roku 2025 zároveň pochádzalo z Číny približne 40 % liekov a ďalších projektov, ktoré si veľké farmaceutické firmy licencovali od externých spoločností. Len v prvom polroku 2026 dosiahla potenciálna hodnota licenčných dohôd na čínske lieky približne 92 miliárd USD.

Farmaceutické firmy si v Číne kupujú nové zdroje rastu

Dôvod, prečo sú Merck, Pfizer či AstraZeneca ochotné podpisovať také veľké dohody, je ukrytý v samotnom fungovaní farmaceutického priemyslu. Úspešný liek nemôže firme zarábať bez konkurencie navždy. Keď vyprší jeho patentová ochrana, na trh môžu vstúpiť lacnejšie alternatívy a tržby pôvodného produktu môžu rýchlo klesnúť.

AbbVie si tým už prešlo pri Humire, ktorá kedysi patrila medzi najpredávanejšie lieky sveta. Po nástupe lacnejších konkurenčných verzií jej tržby začali padať a firma musela výpadok nahradiť liekmi Skyrizi a Rinvoq. V druhom kvartáli 2026 už Skyrizi priniesol 5,51 miliardy USD a Rinvoq 2,53 miliardy USD, zatiaľ čo Humira klesla na 756 miliónov USD.

Podobná výzva teraz čaká Merck. Jeho protirakovinový liek Keytruda prináša ročne viac než 30 miliárd USD a tvorí veľkú časť tržieb spoločnosti. V roku 2028 sa však začne končiť jeho súčasná patentová ochrana. Merck preto roky nakupuje firmy a licencie na nové lieky, aby nebol po príchode lacnejšej konkurencie odkázaný na jediný produkt.

A práve medzi jeho nové stávky patria čínske lieky. Od šanghajskej LaNova Medicine získal Merck práva na experimentálnu liečbu LM-299 a od Kelun-Biotech protirakovinový liek sac-TMT. Nejde pritom o izolovaný prípad. Pfizer získal od čínskej 3SBio práva na podobný typ protirakovinovej liečby, Bristol Myers spolupracuje so Sichuan Biokin a AstraZeneca s firmami Dizal Pharmaceutical, Sino Biopharmaceutical či Hutchmed.

Veľká časť záujmu smeruje k dvom novším spôsobom liečby rakoviny. Prvým sú bispecifické protilátky, ktoré dokážu v jednom lieku zasiahnuť dva rozdielne ciele. Druhým sú takzvané ADC, pri ktorých protilátka vyhľadá nádorovú bunku a dopraví k nej účinnú látku určenú na jej zničenie. Zjednodušene ide o pokus dostať liečbu presnejšie tam, kde je potrebná, a menej poškodzovať zdravé tkanivo.

Jedným z najpozorovanejších čínskych liekov je ivonescimab od spoločnosti Akeso. Firma ho už dostala na čínsky trh a práva pre ďalšie krajiny získala americká Summit Therapeutics. Doterajšie štúdie ukázali dostatočne zaujímavé výsledky na to, aby sa liek dostal do rozsiahlych globálnych skúšok. Americký regulátor už posudzuje jednu žiadosť o jeho schválenie a ďalšie štúdie ho priamo porovnávajú s liečbou založenou na Keytrude. Pre Merck je pritom takáto konkurencia dvojsečná. Čínske firmy vyvíjajú lieky, ktoré môžu jedného dňa súperiť s jeho najväčším produktom, zároveň však Merck sám nakupuje čínsku technológiu, aby si budoval ďalšiu generáciu vlastných liekov.

Niektoré dohody už preto dosahujú sumy, ktoré boli ešte pred pár rokmi pri čínskej biotechnológii nezvyčajné. AstraZeneca uzavrela s CSPC spoluprácu s možnou hodnotou až 18,5 miliardy USD, Bristol Myers s Hengrui dohodu do 15,2 miliardy USD a Pfizer s Innovent spoluprácu do 10,5 miliardy USD.

Tieto čísla však treba čítať správne. Neznamenajú, že AstraZeneca okamžite poslala CSPC 18,5 miliardy USD. Pri tejto dohode predstavovala platba na začiatku 1,2 miliardy USD. Zvyšok môže čínska firma získať postupne, iba ak lieky dosiahnu stanovené výsledky vo vývoji, získajú schválenia alebo splnia obchodné ciele. Pri dohode Bristol Myers s Hengrui bolo vopred 600 miliónov USD a pri Pfizeri s Innoventom 650 miliónov USD.

Z čínskych liekov sa stáva politická otázka

Rast čínskeho biotechnologického priemyslu má ešte jednu podobnosť s elektromobilmi, polovodičmi či humanoidnými robotmi. Keď sa z Číny stal vážny konkurent, začala sa o odvetvie zaujímať aj americká politika. Spojené štáty už prijali pravidlá známe ako BIOSECURE Act, ktoré vytvárajú mechanizmus na obmedzenie federálnych zmlúv, grantov a ďalších štátnych peňazí pri spolupráci s vybranými čínskymi biotechnologickými spoločnosťami považovanými za bezpečnostné riziko. V centre pozornosti sa ocitli najmä firmy okolo WuXi, ktoré poskytujú výskumné, vývojové a výrobné služby množstvu západných farmaceutických spoločností.

Americký kongresový výbor v júni začal preverovať klinické skúšky v Číne, na ktorých sa podieľajú okrem iných Merck a AbbVie. Otázkou už teda nie je iba to, či sú čínske lieky kvalitné, ale aj koľko závislosti od čínskeho výskumu a výroby budú Spojené štáty ochotné akceptovať. Zatiaľ však politika tok nových dohôd nezastavila. Dôvod je jednoduchý. Farmaceutické spoločnosti nemôžu ľahko ignorovať krajinu, ktorá už vytvára významnú časť svetových klinických skúšok a ponúka lieky, na ktorých vývoj by na Západe mohli potrebovať ďalšie roky a miliardy USD.

Pre investorov to zároveň znamená, že čínsky biotechnologický sektor nemožno posudzovať iba podľa oznámených miliardových dohôd. Experimentálny liek môže v neskoršej klinickej skúške zlyhať, regulátor ho nemusí schváliť a väčšina sľúbenej hodnoty licencie sa potom nikdy nevyplatí. K tomu sa pridáva americko-čínske napätie a pri niektorých spoločnostiach aj riziko obmedzenia prístupu na americký trh.

Farmaceutický sektor patrí k tým, ktoré sa investorom hodnotia pomerne ťažko. Sľubný liek môže zlyhať v klinických skúškach alebo neprejsť schválením, pričom pri čínskych firmách sa k tomu pridáva aj politické riziko. Rastúci počet dohôd však ukazuje, že veľké farmaceutické firmy sú ochotné toto riziko podstúpiť. Pre investorov preto bude dôležité sledovať nielen kvalitu liekov, ale aj to, kam sa posunú vzťahy medzi Čínou a Spojenými štátmi.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.