Wall Street po Venezuele: Energetické akcie vystrelili nahor, rastie aj obranný sektor

Venezuela tŕňom v oku USA

Keď americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty chcú prevziať 30 až 50 miliónov barelov venezuelskej ropy, titulky explodovali. Správa mala presne to, čo by správna správa mala mať, znela dramaticky: ropa, geopolitika, Amerika a Venezuela v jednej vete. Finančné trhy však reagovali podstatne pokojnejšie. Investori totiž rýchlo pochopili, že ide skôr o politické gesto než o udalosť, ktorá by menila rovnováhu na globálnom ropnom trhu.

Spomínaný objem predstavuje približne jednu až dve mesačné produkcie Venezuely z obdobia pred sankciami. Nejde teda o novú ropu, ktorá by zaplavila svetový trh. Ide len o jednorazové uvoľnenie zásob, ktoré sa v krajine nahromadili počas rokov izolácie. Aj preto cena WTI reagovala len miernym poklesom. Trh si situáciu vyhodnotil pragmaticky: veľa hluku, málo nových barelov.

Najväčším paradoxom celého tohto príbehu zostáva práve samotná ropa. Napriek vojenskej operácii, politickým vyhláseniam aj prudkým pohybom na iných trhoch ostáva relatívne pokojná. Brent aj WTI klesli približne o 0,4 %, keďže globálna ponuka je stále dostatočná a OPEC+ potvrdil nezmenenú produkčnú politiku. Svet dnes netrpí nedostatkom ropy, skôr naopak. Aj preto sa čoraz častejšie objavujú odhady, že ceny by sa mohli z úrovní okolo 60 USD posunúť smerom k 50 USD.

Tým sa však pozornosť presunula k oveľa zaujímavejšej otázke. Ak Venezuela skutočne vlastní najväčšie zásoby ropy na svete, prečo jej produkcia kolabuje? Oficiálne čísla hovoria o približne 300 miliardách barelov, čo je viac než v prípade Saudskej Arábie, ktorá disponuje 265 miliardami barelov. Na papieri ide o energetickú veľmoc. V realite však krajina pôsobí skôr ako pripomienka toho, že samotné prírodné bohatstvo ešte automaticky neznamená prosperitu.

Ropa je jedna vec, schopnosť ju vyťažiť druhá

Trumpova rétorika bola priamočiara. Americké ropné spoločnosti by sa podľa neho mali do Venezuely vrátiť, investovať miliardy USD do obnovy infraštruktúry a znovu rozbehnúť ťažbu. Práve táto predstava nadchla časť investorov. Akcie spoločnosti Chevron, jedinej americkej ropnej firmy, ktorá vo Venezuele stále pôsobí, spolu so servisnými firmami SLB a Halliburton vzrástli. Trh začal rátať s tým, že ak sa krajina otvorí, práve tieto firmy budú medzi prvými, ktoré z toho budú profitovať.

Na druhej strane sa objavili obavy medzi americkými a najmä kanadskými producentmi. Venezuelská ropa je totiž veľmi podobná tej kanadskej – je ťažká, hustá a čo je najdôležitejšie, drahá na spracovanie. Ak by sa Venezuela dokázala vrátiť na trh vo väčších objemoch, niektoré rafinérie by ju mohli uprednostniť. Tento scenár však zatiaľ existuje skôr v predstavách investorov než v realite.

Pozrime sa na skutočný stav venezuelského ropného sektora. Podľa čísiel OPEC, krajina dnes produkuje približne 1 milión barelov denne. V roku 2013, keď sa Nicolás Maduro stal prezidentom, to bolo 2,5 milióna barelov denne. Podľa analytikov z Rystad Energy by už len samotné udržanie produkcie na úrovni 1,1 milióna barelov denne stálo v priebehu nasledujúcich 15 rokov približne 53 miliárd USD. A to bez akéhokoľvek rastu.

Ak by Venezuela chcela produkciu zvýšiť, náklady by rástli ešte rýchlejšie. Pridanie 500 000 barelov denne by si vyžiadalo 15 až 20 miliárd USD. Zvýšenie produkcie na 2 milióny barelov denne by znamenalo ďalších 40 až 45 miliárd USD. A cieľ dostať sa na 3 milióny barelov denne do roku 2040 by si vyžiadal približne 183 miliárd USD, čo je približne podobne hodnota britského ropného giganta Shell. To všetko v krajine s rozpadnutou sa infraštruktúrou, častými výpadkami elektriny a problémovými prístavmi.

Problémom nie sú len peniaze. Venezuela prišla aj o ľudí. Štátna ropná spoločnosť PDVSA mala na začiatku tohto storočia viac než 100 000 zamestnancov. Dnes je ich výrazne menej. Roky politických zásahov, prepúšťania, nízkych miezd a masovej emigrácie spôsobili, že tisíce skúsených odborníkov dnes pracujú v zahraničí. Tento ľudský kapitál sa nedá rýchlo nahradiť, bez ohľadu na to, koľko miliárd USD by bolo k dispozícii.

Otáznik visí aj nad samotnými zásobami. Číslo 300 miliárd barelov je v podstate iba vyhlásením tamojšej vlády a neprešlo nezávislým auditom. Veľká časť týchto zásob pochádza z Orinockého pásu, kde sa nachádza extrémne hustá ropa. Tá bez riedidiel netečie, nedá sa prepravovať bežnými ropovodmi a vyžaduje nákladné spracovanie. Práve administratívne prekategorizovanie tejto ropy počas vlády Huga Cháveza viedlo k skokovému nárastu oficiálnych zásob zo zhruba 100 miliárd barelov na 200 miliárd v roku 2011 a následne na 300 miliárd v roku 2013.

Aj v ideálnom prípade by návrat Venezuely na globálny trh trval roky. Pridanie 500 000 barelov denne by si vyžiadalo minimálne tri roky. Pre porovnanie, americkí producenti bridlicovej ropy dnes produkujú približne 8 miliónov barelov denne. Z pohľadu svetového trhu je Venezuela skôr doplnkovým hráčom než silou, ktorá by menila pravidlá hry. V prípade, že sa chystáte obchodovať s ropou, môžete si prečítať článok nižšie:

Wall Street po Venezuele

Finančné trhy na geopolitiku reagujú okamžite. Po zajatí Nicolása Madura prudko vzrástli akcie obranných spoločností, najmä v Európe. Rheinmetall, BAE Systems, Thales a Leonardo posilnili o 9,4 %, 5,5 %, 4,7 % a 6,3 % a za posledných 12 mesiacov sú v priemere vyššie o viac než 100 %. Americké obranné firmy Lockheed Martin, Northrop Grumman, L3Harris Technologies a General Dynamics vzrástli o 2 % až 5 % a za posledný rok pridali približne 26 %. Ide o klasickú reakciu trhu, ktorý v časoch zvýšeného napätia hľadá istotu v sektore obrany.

Zásah vo Venezuele zároveň zvýšil záujem o jadrovú energetiku. Spoločnosti vyvíjajúce malé modulárne reaktory zaznamenali výrazné zisky. Firmy z oblasti jadrového paliva profitovali z oznámenia amerického ministerstva energetiky, ktoré plánuje v nasledujúcej dekáde investovať 2,7 miliardy USD do podpory domácej produkcie obohateného uránu. Spoločnosť Centrus by z tejto sumy mala získať približne 900 miliónov USD. Investori zároveň zohľadňujú riziko, že zhoršenie vzťahov medzi USA a Čínou by mohlo obmedziť prístup k vzácnym kovom vrátane uránu, čo už teraz tlačí ceny niektorých surovín, vrátane lítia, nahor.

Kým akciové trhy reagovali selektívne, drahé kovy zareagovali presne tak, ako sa od nich v obdobiach neistoty očakáva. Zlato vzrástlo o 3 % a dostalo sa na nové historické maximum 4 433 USD za trójsku uncu. Striebro posilnilo ešte výraznejšie, až o 6,5 % na úroveň 76 USD, čím sa tiež priblížilo k rekordom. Oba kovy tak nadviazali na silný trend z posledných rokov a opäť potvrdili svoju úlohu bezpečného prístavu v časoch geopolitického napätia.

Venezuela tak zostáva krajinou ostrých kontrastov. Na papieri obrovské bohatstvo, v realite politické riziko, technické problémy a extrémne náklady. Finančné trhy reagujú rýchlo a často emotívne. Skutočné riešenia však prichádzajú pomaly. Príbeh venezuelskej ropy sa nebude písať v titulkoch jedného týždňa, ale v rozhodnutiach a investíciách, ktoré budú mať význam až o celé desaťročia.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie firmy si môžete kúpiť TU.