Vzácne zeminy sa pripomínajú Wall Street. Grónsko v hlavnej úlohe

Trumpova dohoda rozbehla grónske akcie

Grónske nerastné bohatstvo si opäť vypýtalo časť pozornosti Wall Street. Včerajšie oznámenie Donalda Trumpa o bezpečnostnej dohode s Dánskom a Grónskom vyvolalo prudký rast akcií spoločností napojených na tento ostrov. Investori v nej vidia možnosť, že sa Spojeným štátom otvorí lepší prístup k strategickým surovinám, aj keď je pravda, že podrobnosti dohody zatiaľ nemáme k dispozícií. Aj napriek tomu, akcie spoločnosti Critical Metals v pondelok vyskočili o 38 %. Od začiatku roka si tak pripisujú 15 %. Ešte výraznejšie pohyby zaznamenali menšie spoločnosti. Greenland Energy vzrástla o 141 % a Greenland Mines až o 231 %.

Rast prišiel počas priaznivého dňa aj na širšom trhu. Technologický index Nasdaq Composite posilnil o 2,3 % a uzavrel na historickom maxime. Grónske spoločnosti však rozsahom svojich pohybov širší trh výrazne prekonali. Napriek spoločnému príbehu ide o firmy veľmi rozdielnej veľkosti. Trhová kapitalizácia Critical Metals dosahuje 1,3 miliardy USD. Greenland Energy má hodnotu približne 120 miliónov USD a Greenland Mines iba 22 miliónov USD. Najvyšší percentuálny rast tak zaznamenala celkom logicky najmenšia z tejto trojice.

Impulz prišiel už v piatok. Trump oznámil, že dosiahol dohodu s Dánskom a Grónskom, ktorá podľa jeho slov Spojeným štátom poskytuje „trvalú kontrolu“ nad bezpečnosťou Grónska. Tým ukončil svoje hrozby anexiou tohto dánskeho územia. Investori zareagovali predovšetkým na vyhliadku prístupu k nerastným zásobám ostrova. Konkrétne podmienky, ktoré by takýto prístup upravovali, však z predloženého oznámenia neboli zrejmé.

Pod ľadom sa skrýva príbeh o závislosti od Číny

Záujem Washingtonu o grónske suroviny zapadá do úsilia znížiť závislosť od Číny. Trumpova administratíva počas uplynulého roka investovala do oblasti vzácnych zemín nemalé peniaze. Aby sme pochopili prečo, tieto materiály sú potrebné, okrem iného, pri výrobe kľúčového obranného vybavenia, takže ich dostupnosť má aj bezpečnostný rozmer. Cieľom je budovať americké zásoby a znížiť závislosť od Číny, ktorá dnes kontroluje približne 85 % svetového spracovania vzácnych zemín.

Pre Critical Metals je podstatný najmä projekt Tanbreez. Firma v apríli oznámila, že grónska vláda schválila prevod zostávajúceho podielu, ktorý mala v projekte nadobudnúť. Critical Metals v ňom vlastní 93 %, zatiaľ čo zvyšných 7 % drží European Lithium. Jej akcie obchodované v Sydney vzrástli o 14 %. Tanbreez podľa zdrojového článku patrí medzi najväčšie ložiská vzácnych zemín v pevnej hornine na svete, s uvádzaným objemom 45 miliónov ton.

Viac než štvrtinu tohto objemu podľa rovnakého zdroja tvoria oxidy ťažkých vzácnych zemín. Uplatnenie nachádzajú v obrannom priemysle, čistej energetike aj technológiách. Práve prepojenie surovín s obranou vysvetľuje, prečo bezpečnostná dohoda rozhýbala aj akcie ťažobných spoločností. Trh v nej nevidí iba diplomatický posun. Spája si ju aj s možnosťou rozvoja projektov, ktoré by mohli prispieť k diverzifikácii dodávok strategických materiálov.

Burzové nadšenie ešte neurčuje termín ťažby

Grónsky príbeh však nie je len o vzácnych zeminách. Ustupujúci arktický morský ľad postupne otvára námorné trasy, ktoré by mohli skrátiť plavbu medzi západnou Európou a východnou Áziou takmer o polovicu oproti ceste cez Suezský prieplav. Najrozvinutejšia vedie pozdĺž ruského pobrežia, ďalšia pretína kanadské arktické súostrovie. Potenciál severnej námornej trasy ukázala v roku 2025 kontajnerová loď Istanbul Bridge, ktorá preplávala z čínskeho Ningba do britského Felixstowe približne za 20 dní. Ľad a náročné podmienky však naďalej obmedzujú spoľahlivosť týchto spojení.

Poloha Grónska tak získava význam aj pre obchod a bezpečnosť. Spojené štáty už na ostrove prevádzkujú základňu Pituffik, ktorá slúži na včasné varovanie pred raketami, protiraketovú obranu a vesmírne operácie. Rusko medzitým obnovuje arktickú vojenskú infraštruktúru a investuje do ľadoborcov, zatiaľ čo o väčší vplyv v regióne sa usiluje aj Čína. Záujem Washingtonu o Grónsko preto zapadá do súperenia o suroviny, budúce námorné trasy a strategickú prítomnosť v Arktíde.

Okrem toho hrajú veľký význam aj iné komodity. Greenland Mines rozvíja projekt na juhovýchode ostrova, ktorý má podľa spoločnosti sprístupniť jedno z najväčších svetových ložísk paládia, zlata a platiny. Firma v ňom vlastní 80 %. Iným smerom sa orientuje Greenland Energy so sídlom v Texase. Spoločnosť pripravuje ropný prieskumný projekt vo východnom Grónsku. Minulý mesiac však oznámila, že plánované vŕtanie odloží až na zimu 2027. Dôvodom bolo oneskorené schvaľovanie povolenia.

Práve tento odklad ukazuje, čo bude pre ďalší vývoj dôležité. Politické oznámenie dokáže zmeniť očakávania investorov počas jediného obchodného dňa. Napredovanie konkrétnych projektov však naďalej závisí aj od povoľovacích procesov. Pri samotnej bezpečnostnej dohode navyše zostáva otvorené, aké praktické dôsledky bude mať pre prístup k surovinám. Pondelkový rast tak odráža predovšetkým nové očakávania, nie oznámený začiatok ťažby. Grónsko získalo väčšiu pozornosť investorov. O ďalšej kapitole rozhodnú konkrétne podmienky dohody a postup jednotlivých projektov.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.