Jedna veta Trumpa a veľká reakcia
Stačila jedna politická veta a finančné trhy reagovali tak, ako to robia vždy, keď do hry vstúpi neistota. Keď Donald Trump navrhol zaviesť jednoročný strop na úrokové sadzby kreditných kariet vo výške 10 %, investori sa nezaoberali tým, či je návrh politicky priechodný. Dôležité bolo, že zaznel verejne. A to samo o sebe stačilo na prudkú reakciu.
Akcie Visa klesli o 4,9 % na 326,46 USD a akcie Mastercard sa prepadli o 4,4 %, keď uzavrela na úrovni 541,51 USD. Pokles nadviazal na slabší výkon z predchádzajúceho dňa, keď Visa oslabila o 1,9 % a Mastercard o 1,6 %. Pod tlakom sa ocitli aj banky a fintech spoločnosti, čo naznačilo, že trh návrh vnímal ako širší zásah do systému spotrebiteľských úverov.
Obavy boli na prvý pohľad pochopiteľné. Priemerné úrokové sadzby na kreditných kartách v USA sa pohybujú okolo 20 %. Ak by boli administratívne znížené na polovicu, banky by pravdepodobne sprísnili schvaľovanie úverov. Menej dostupného kreditu by znamenalo menej kreditných kariet v obehu a menej kreditných platieb. Keďže Visa a Mastercard si mnohí automaticky spájajú s kreditnými kartami, trh ich rýchlo zaradil medzi porazených. Tento záver však stojí na zjednodušení, ktoré pri bližšom pohľade prestáva dávať zmysel.
Visa a Mastercard nezarábajú na úrokoch, ale na pohybe peňazí
Zásadný omyl spočíva v predstave, že Visa a Mastercard sú súčasťou úverového biznisu. Nie sú. Ako upozorňuje Dan Dolev zo spoločnosti Mizuho Securities, tieto firmy peniaze nepožičiavajú a nezarábajú na úrokoch. Ich úlohou je spracovať platbu. Nezáleží pritom, či ide o kreditnú alebo debetnú kartu. Poplatok za jednu transakciu je v oboch prípadoch veľmi podobný.
V globálnom meradle tvoria Visa a Mastercard duopol v oblasti bezhotovostných platieb na svete. Aby sme tomu pochopili lepšie, tieto spoločnosti nevydávajú karty priamo zákazníkom, ale poskytujú platobnú infraštruktúru a technologické riešenia bankám a finančným inštitúciám. Ich obchodný model je postavený práve na poplatkoch z transakcií, čo im umožňuje generovať stabilné príjmy s relatívne nízkym rizikom.
Zdroj: Sherwood
Práve tu sa mení celý pohľad na Trumpov návrh. Ak by sa časť spotrebiteľov pre nižšiu dostupnosť klasického kreditu presunula k modelu „buy now, pay later“, pre Visa a Mastercard by to nemuselo znamenať problém. Naopak. Tieto platby sú totiž technicky vyrovnávané prostredníctvom debetných kariet a rozdelené do viacerých splátok. Jedna pôvodná kreditná platba sa tak môže zmeniť na štyri, päť alebo dokonca šesť samostatných transakcií.
Z pohľadu platobných sietí to znamená viac spracovaných platieb, nie menej. Obmedzenie tradičných kreditných kariet tak automaticky neznamená nižšie príjmy. V niektorých scenároch to môže znamenať presný opak. Tento detail trh v prvej reakcii prehliadol, no práve on vysvetľuje, prečo analytici Mizuho hovoria o možnom pozitívnom efekte, nie o hrozbe.
Menej drahého dlhu, viac platieb a stabilný biznis
Do celého príbehu vstupuje ešte jeden dôležitý faktor, ktorý sa často podceňuje. Nižšie úrokové sadzby znamenajú nižšie náklady na obsluhu dlhu. Spotrebitelia, ktorým klesnú mesačné splátky, majú väčší priestor na míňanie. A vyššie spotrebiteľské výdavky sú presne to, na čom Visa a Mastercard dlhodobo stavajú svoj rast. Každý nákup navyše sa okamžite premieta do vyššieho objemu spracovaných transakcií.
Aj preto Mizuho ponecháva pre obe spoločnosti hodnotenie Outperform. Cieľová cena pre akcie Visa je 425 USD a pre Mastercard 666 USD. Ide o výrazný rozdiel oproti aktuálnym trhovým cenám, čo naznačuje, že analytici považujú nedávny výpredaj skôr za emocionálnu reakciu než za racionálne prehodnotenie hodnoty firiem. Ich biznis model totiž stojí na pevných základoch a dôkazom sú čísla.
Podľa analytikov majú firmy pred sebou silné roky. Konsenzus z Wall Street predpokladá, že tržby oboch spoločností budú v nasledujúcich rokoch rásť tempom okolo 10 až 12 % ročne. J.P. Morgan očakáva, že Mastercard dosiahne rast tržieb 12 % v roku 2025. Ak sa pozrieme na ziskovosť, predpokladaný rast EPS pre Mastercard je v nasledujúcich rokoch 15,5 %. V prípade Visy sa predpokladá, že si udrží dvojciferný rast tržieb a zisk na akciu porastie tempom okolo 13 % ročne.
Podobný záver, hoci opatrnejším jazykom, ponúkajú aj analytici z Morgan Stanley. Tí očakávajú, že aj v prípade reálneho zavedenia úrokového stropu bude dopad na Visa a Mastercard minimálny. Ako možné riziko spomínajú mierny návrat časti spotrebiteľov k hotovosti, no ani ten by podľa nich nemal zásadne ohroziť fungovanie globálnych platobných sietí.
Ak by sa negatívny vplyv predsa len objavil, pravdepodobne by sa dotkol doplnkových služieb spojených s kreditnými kartami, ako sú marketingové balíky, vernostné programy alebo kybernetické riešenia. Aj v tomto prípade však majú Visa a Mastercard veľký manévrovací priestor na strane nákladov. Úprava stimulov, rabatov a výdavkov by vedela výpadky príjmov vo veľkej miere vyrovnať.
Celý vývoj tak ukazuje, ako rýchlo dokáže trh reagovať na politický impulz a ako pomaly si niekedy uvedomí širší kontext. Trumpov návrh vyvolal výpredaj, no zároveň odhalil silu obchodného modelu Visa a Mastercard. Ich úspech nestojí na úrokoch ani na reguláciách, ale na jednoduchom fakte, že svet stále platí kartou. A čím viac sa menia spôsoby platenia, tým viac transakcií prejde práve cez ich siete.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločností môžete kúpiť TU.
