Prečo sa Wall Street pozerá k hviezdam
Vesmírne akcie dnes pútajú obrovskú pozornosť, no ešte pred pár desaťročiami bol vesmír výhradne doménou štátnych agentúr, geopolitických súbojov a vedeckých vízií. Apollo, Sojuz, raketoplány, to všetko boli symboly technologickej dominancie a prestíže veľmocí. V 21. storočí sa však karta obracia. Dnes sa vesmír mení na komerčné bojisko, kde dominujú nie vlády, ale vizionári z technologického sveta. Elon Musk, Jeff Bezos a Richard Branson, traja miliardári, tri veľmi odlišné vízie a jeden spoločný cieľ: premeniť vesmír na biznis, pričom niekomu sa darí viac niekomu menej.
Muskova SpaceX pravidelne zásobuje Medzinárodnú vesmírnu stanicu, vypúšťa satelity a plánuje kolonizáciu Marsu. Bezosova Blue Origin investuje do vývoja rakiet novej generácie, zatiaľ čo Bransonova Virgin Galactic už predáva letenky na okraj atmosféry. Kým ideály sú rozdielne, všetci traja spopularizovali tému, ktorá doteraz žila najmä vo vedeckých kruhoch, vesmír ako investičná príležitosť.
Z týchto troch firiem je však verejne obchodovateľná len Virgin Galactic. Napriek tomu investori, ktorí by chceli svoj kapitál presunúť aj do tohto sektora nemusia zúfať. Práve naopak, vesmírny sektor dnes ponúka celý rad možností, ako získať podiel na tomto novom fronte ekonomického rastu. Jednou z možností je vesmírny ETF fond od ARK Invest, ktorý uviedla na trh renomovaná investorka Cathie Wood.
Mimochodom, ARK Space Exploration & Innovation ETF nedávno prekonal historické maximum a je vidieť, že stratégia Cathie je jasná, vsadiť na rastúci význam vesmíru pre bežné pozemské firmy. Fond síce zahŕňa aj spoločnosti, ktoré sa vesmíru dotýkajú len okrajovo (napr. AMD či Amazon), no obsahuje mená, ako Lockheed Martin, Thales či Kratos, všetko firmy, ktoré stoja priamo pri vývoji satelitov, nosných rakiet alebo komunikačnej infraštruktúry.
Podľa nedávnej správy spoločnosti Novaspace dosiahla globálna vesmírna ekonomika v roku 2024 hodnotu 596 miliárd USD. Prognóza do roku 2033 počíta s 944 miliardami USD. Rast by mali poháňať najmä tzv. downstream technológie a teda aplikácie a služby, ktoré využívajú dáta zo satelitov a inej vesmírnej infraštruktúry. V praxi ide o satelitné snímky, navigáciu, telekomunikačné služby, predpovede počasia či pokročilú analýzu dát, čiže všetko veci, ktoré majú priamy dosah na každodenný život aj podnikanie.
Zatiaľ čo upstream segment, teda vývoj rakiet, satelitov či pozemných staníc, stále zohráva kľúčovú rolu, práve downstream služby už dnes tvoria viac než polovicu hodnoty celého sektora. Tento trend je najviditeľnejší v Ázii, kde satelitné služby predstavujú až dve tretiny hodnoty vesmírneho trhu. Tamojšie firmy síce nemajú kapacity na vlastné rakety, no výborne dokážu monetizovať dáta, ktoré už obiehajú Zem.
Rastový potenciál je nepopierateľný, no nie bez rizík. Inflácia, narušené dodávateľské reťazce a technologické zlyhania nových hráčov môžu spomaliť tempo rozvoja. Navyše, nie všetky vlády sú pripravené na stabilné financovanie tohto sektora. Napríklad USA zvažujú najväčšie škrtanie rozpočtu NASA vo svojej histórii, čo by mohlo ovplyvniť celý ekosystém. Napriek tomu je práve verejný sektor, a najmä obranné rozpočty, dôležitým motorom rastu. Svetové vlády dnes míňajú na vesmírne vojenské programy vyše 64 miliárd USD ročne. Tieto peniaze plynú do kontraktov pre súkromné firmy, ktoré zabezpečujú prieskum, komunikáciu či obranu z vesmíru.
Aktuálne má Spojené štáty najväčší podiel na globálnom vesmírnom trhu, ako v oblasti vývoja hardvéru, tak v poskytovaní komunikačných a pozorovacích služieb. No budúcnosť môže priniesť vyrovnanejšie rozloženie síl, najmä vďaka rastúcim ambíciám Ázie a Európy. Čína už buduje vlastné stanice na obežnej dráhe, India úspešne pristála na Mesiaci a Európska únia plánuje vesmírne programy v hodnote miliárd EUR. V nasledujúcich častiach článku sa preto pozrieme na firmy, ktoré v tomto sektore dominujú, od výrobcov satelitov, cez raketové spoločnosti až po poskytovateľov dátových služieb.
Golden Dome ako investičná príležitosť storočia?
Svet v posledných dňoch s napätím sledoval ďalšie výmeny paľby medzi Izraelom a Iránom. No tentokrát sa vojenský konflikt prekvapivo prepojil s vesmírom. Na titulky sa totiž nedostal len izraelský raketový štít Iron Dome, ktorý opäť dokázal svoju efektivitu (zachytil vyše 92 % rakiet), ale aj ambiciózny plán amerického prezidenta Donalda Trumpa s názvom Golden Dome. Tento projekt by mohol úplne zmeniť budúcnosť americkej obrany a zároveň predstavuje obrovskú investičnú príležitosť pre vesmírne firmy, ktoré čoraz častejšie suplujú štátne agentúry.
Iron Dome v týchto dňoch bráni izraelské nebo pred masívnymi útokmi dronov a rakiet. A práve táto technológia je priamym predobrazom pre Golden Dome. Ide o viacvrstvový systém raketovej obrany, ktorý má podľa Trumpa ochrániť celé územie Spojených štátov. Rozdiel je v mierke, technológii a, samozrejme, cene. Golden Dome je projekt v hodnote 175 miliárd USD, ale rozpočtový úrad Kongresu varuje, že konečná suma sa môže vyšplhať až na 542 miliárd USD. Projekt je tak náročný a technologicky vyspelý, že mnohí zákonodarcovia a analytici pochybujú o jeho uskutočniteľnosti.
Napriek tomu sa firmy z obranného a vesmírneho priemyslu predbiehajú, aby sa stali jeho súčasťou. Prečo? Lebo ak Trump svoj plán dotiahne do konca do roku 2029, bude to znamenať desiatky miliárd USD na zákazky, vývoj a výskum. „Výkon izraelského systému ukazuje, ako dôležité je mať pripravené zásoby raketovej obrany ešte predtým, než vypukne ozbrojený konflikt. V prípade útoku zo strany Ruska alebo Číny budeme čeliť oveľa sofistikovanejším a masívnejším salvám,“ uviedla Patrycja Bazylczyk z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie pre CNBC.
Golden Dome má ambíciu oživiť myšlienku z čias Ronalda Reagana. Jeho slávny plán Strategickej obrany, známy ako Star Wars, zlyhal na technologických limitoch a obavách z eskalácie zbrojenia počas studenej vojny. Trumpova verzia má využívať sieť satelitov, senzorov a zachytávacích systémov na ochranu pred balistickými, hypersonickými aj riadenými strelami. Samozrejme, nie každému sa to páči. Rusko a Čína ostro protestujú, najmä keď už budúci rok vyprší dohoda New START o kontrole zbraní a rozhovory s Pekingom boli v roku 2024 pozastavené.
Zatiaľ čo NASA zápasí s rozpočtovými škrtmi, pre vesmírne akcie je Golden Dome záchranným lanom. Výrobcovia ako Lockheed Martin a Boeing už na parížskom aerosalóne predstavili svoje produkty pripravené pre túto obrannú víziu. Lockheed Martin dokonca uviedol, že má „celý rad produktových línií, ktoré výborne zapadnú do misie Golden Dome“. A čo SpaceX? Po verejnom konflikte medzi Trumpom a Elonon Muskom nie je účasť tejto spoločnosti vôbec istá. Biely dom už údajne požiadal Pentagon aj NASA, aby preverili všetky zmluvy SpaceX, čo v priemysle vyvolalo ďalšiu vlnu neistoty.
No aj Donald Trump si uvedomuje, že SpaceX je v tomto segmente jednotkou. Len nedávno SpaceX zaznamenala rekordný máj. Počas jedného mesiaca vypustila 398 satelitov Starlink, čím sa celkový počet satelitov, ktoré spoločnosť dostala na obežnú dráhu, vyšplhal na viac než 8 800. Z toho okolo Zeme aktívne obieha približne 7 600 kusov, čo predstavuje 40 % všetkých satelitov, ktoré ľudstvo vypustilo od čias sovietskeho Sputniku v roku 1957. O téme si môžete prečítať v článku nižšie:
Golden Dome však politicky napreduje. 10. júna vznikol v Snemovni reprezentantov tzv. Golden Dome Caucus, ktorý bude spolupracovať s iniciatívou v Senáte. Zároveň sa objavil návrh obranného rozpočtu na rok 2026 s celkovou sumou 831,5 miliardy USD. Z toho 13 miliárd USD má ísť priamo na programy raketovej obrany a vesmíru pre integráciu a podporu Golden Dome. V rozčlenení ide o 8,8 miliardy USD pre raketovú obranu a 4,1 miliardy USD pre vesmírne programy.
A ak ste si mysleli, že to bude len americká záležitosť, Trump už údajne ponúkol Kanade, že môže využívať výhody Golden Dome bez toho, aby platila navýšený poplatok 71 miliárd USD. Samozrejme, má to háčik. Kanade v úvodzovkách stačí, ak sa stane súčasťou Spojených štátov. Ambície prekračujú aj Atlantik. Šéf švédskej zbrojárskej firmy Saab Micael Johansson pre CNBC povedal, že Európa by si mala vytvoriť vlastný integrovaný systém obrany, a že európske firmy na to majú všetky predpoklady.
Golden Dome tak môže byť nielen americkým štítom, ale aj inšpiráciou pre transatlantických spojencov. Vojenský konflikt na Blízkom východe tak možno paradoxne rozbehne novú fázu vesmírnych pretekov, tentoraz nie medzi štátmi, ale medzi firmami. A ak sa Golden Dome stane realitou, pôjde nielen o najdrahší obranný systém v dejinách USA, ale možno aj o nový ekonomický impulz pre celý vesmírny priemysel.
TOP vesmírne akcie
Vstup Virgin Galactic na burzu pred viac než piatimi rokmi odštartoval novú éru. Od vtedy debutovalo na burze viacero zaujímavých spoločností, ktorých biznis model sa vo veľkej časti odohráva nad našimi hlavami. No zatiaľ čo predstavy o rýchlom zbohatnutí vystrelili do výšky ako raketa, realita bola tvrdým pristátím späť na zem. „Space is hard,“ hovorí sa, a investori to pocítili na vlastnej koži. Začneme preto príbehom, ktorý by mal viesť potenciálnych investorov k opatrnosti.
Spomínaný Virgin Galactic od svojho uvedenia na burzu nevykázala ani jeden ziskový kvartál. Celkové straty od roku 2019 presiahli 2,1 miliardy USD. Komerčný projekt britského miliardára Richarda Bransona, zarába tým, že ľudí posiela na obežnú dráhu. Dnes sa to volá – vesmírna turistika. Presne tak lístok na takýto let do vesmíru si môžete kúpiť aj vy, stačí Vám 600 000 USD. A to od roku 2026 budú ešte drahšie.
Komerčné lety sú ale veľmi nákladné a vyššie úrokové sadzby, prísnejšie podmienky financovania a slabnúca ochota akceptovať dlhodobé straty znamenajú, že akciové trhy sú dnes tvrdším prostredím pre spoločnosti bez stabilného cash flow, ako tomu bolo pred pármi rokmi. Preto sú investície do vesmírnych akcií rizikovými. Príkladom je práve Virgin Galactic, od svojho vstupu na burzu v roku 2017 sa akcie firmy prepadli o 98,5 %. Z maxima 1118 USD v roku 2021 klesli na dnešných 2,94 USD.
Za 8 rokov by sa teda vaša investícia do tohto ambiciózneho startupu v podstate vyparila. Konkrétne, z 10 000 EUR, by Vám ostalo niečo okolo 150. Pre porovnanie tá istá investícia do indexu S&P 500 by Vám priniesla zisk na úrovni 14 347 EUR (bez započítania inflácie). Celkovo by ste teda mali i na vašom portfóliu 24 347 EUR. Technologický pokrok a nadšenie investorov totiž otvorili brány novému odvetviu, ktoré má podľa Morgan Stanley potenciál narásť až na 1 bilión USD do roku 2040. No ako to už býva, aj vo vesmíre platí, že vysoký potenciál znamená vysoké riziko.
Tento príklad sme nepoužili na to, aby sme Vás odradili od podobných investícií, ale iba ako ilustráciu, že nie všetko čo znie sexi, musí byť zákonite aj ziskové. Poďme už ale na veselšie príbehy. Ak poznáte mená ako AST SpaceMobile alebo Rocket Lab, viete, že ide o najznámejšie vesmírne spoločnosti na burze. AST má trhovú kapitalizáciu 7,5 miliardy USD a Rocket Lab dokonca viac ako 10 miliárd USD.
No kým AST obchoduje s neuveriteľným pomerom ceny k tržbám 1 700 a Rocket Lab na úrovni 23, ani jedna z nich ešte nevykázala zisk. Ich hodnotenie tak mnohí považujú za prehnané. Pozornosť si však zasluhuje trojica menej známych, no lacnejších spoločností: BlackSky, Redwire, Spire Global, Leidos Holdings. Práve tie môžu byť podľa niektorých analytikov najrozumnejšou voľbou s výhľadom na potenciálny rast.
AST SpaceMobile, malá telekomunikačná firma, sa snaží odstrániť mobilné „hluché miesta“ pomocou satelitnej technológie, ktorá umožní bežným mobilom pripojenie aj mimo dosahu vysielačov. Hoci už má podpísané dohody s telekomunikačnými partnermi, jej technológia je stále drahá a nie úplne nevyhnutná. V týchto dňoch dosiahli akcie spoločnosti maximum 33,5 USD, čo predstavuje 860 % nárast od aprílového minima z roku 2024.
Rocket Lab, jedna z TOP 50 najlepších akcií za minulý rok, známa svojimi štartmi rakiet Electron, nedávno vstúpila priamo do výroby satelitných payloadov. To je tá časť satelitu, ktorá plní hlavnú úlohu, napríklad kamera, senzor alebo komunikačné zariadenie. Za posledný rok sú akcie vesmírnej firmy vyššie o 606 % a od IPO z roku 2020 o 240,7 %. Spoločnosť síce ešte nevykázala čistý zisk, no tržby rastú slušným tempom (posledný kvartál o 32 %).
Vesmír však neláka iba nádejné startupy, ale aj veľkých hráčov. Od obranných gigantov ako Lockheed Martin, cez firmy vyvíjajúce rakety, satelity, až po tie, ktoré zabezpečujú prenos dát medzi nimi. Lockheed Martin, známy predovšetkým ako výrobca stíhačiek F-35, vyrába aj satelity, rakety a cez spoločný podnik s Boeingom zabezpečuje štarty. Vesmírna divízia tvorí vyše 15 % celkových tržieb. Hoci sa pokúsil kúpiť firmu Aerojet Rocketdyne, pre regulačné prekážky od toho napokon ustúpil.
L3Harris si výrazne upevnil pozíciu vo vesmíre po akvizícii Aerojet Rocketdyne v roku 2023. Táto firma bola jednou z dvoch v USA, ktoré vyrábali motory pre veľké štarty. L3Harris zároveň dlhodobo dodáva Pentagonu komunikačné systémy od rádií po satelity a dnes ponúka aj široké spektrum vesmírnych a elektronických technológií. Najväčšie meno vo vesmíre však stále nie je na burze, SpaceX Elona Muska.
Pre investorov, ktorí sa nechcú púšťať do výberu konkrétnych akcií, existujú ETF fondy zamerané na vesmír: Procure Space (UFO), vyššie spomínaný ARK Space Exploration and Innovation (ARKX) alebo SPDR S&P Kensho Final Frontiers (ROKT). Tie ponúkajú diverzifikované vystavenie tomuto vysoko rizikovému, ale lákavému sektoru.
Vesmír síce fascinuje, ale jednoducho treba si byť vedomý rizík. varuje. Viaceré firmy môžu zmeniť svet, no rovnako môžu zlyhať. Pre tých, ktorí hľadajú investičné „moonshoty“, to môže byť zaujímavá voľba, pokiaľ sú si vedomí rizík a držia takéto akcie len ako malú, špekulatívnu časť portfólia. A ak máte pocit, že ste už zmeškali svoju príležitosť, na koniec tohto článku Vás teda trochu naladíme.
Niektoré investičné príbehy dokazujú prvavý opak. Investícia 1 000 USD do Nvidia v roku 2009 by dnes mala hodnotu 373 066 USD. V prípade Apple z roku 2008 by išlo o 38 158 USD. A ak by ste investovali do Netflixu v roku 2004, dnes by ste mali 664 089 USD. Možno je práve teraz ďalšia taká príležitosť, len tentokrát vo vesmíre. Treba ale vziať do úvahy, že sme v tomto príklade poukázali na tie firmy, ktorým sa podarilo dostať sa až na vrchol.
Pozri tiež:
- Čipy ovládajú akciové trhy: Toto je 30 najväčších polovodičových firiem sveta
- Zbrojárske akcie: 25 najväčších obranných spoločností na svete
- 3 najlepšie fintech akcie: Kto vyhráva boj finančných technológií?
- TOP firmy sveta: Lídri e-commerce (2024)
- Luxusné akcie vydávajú zmiešané signály, ako na tom budú v roku 2024?
- TOP 50: Najlepšie akcie za rok 2024
- Na liekoch zarábajú miliardy: Najväčšie farmaceutické firmy sveta (2025)
- TOP 10: Najväčšie ťažobné spoločnosti na svete (2024)
- 11 pandemickí víťazi sa v post-covidovej ére trápia, investori počítajú straty
- Investovanie do REIT: čo sú REIT akcie + 30 zoznam realitných akcií
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.
