Nový veľký krásny zákon, nové očakávania
V časoch, keď investori hľadajú stabilitu v rozkolísanom svete, sa na scéne objavuje návrh zákona s názvom, ktorý nezaprie svojho autora: One Big Beautiful Bill. Nový daňový balík Donalda Trumpa sľubuje firmám vyššie odpočty, nižšie dane a investorom nový impulz pre rast. Wall Street je zatiaľ optimistická. No zároveň sa vynára otázka, či dokáže tento zákon reálne naštartovať americké akcie, alebo len prikrášľuje realitu?
Investičné banky zvyšujú ciele. BofA zvyšuje svoj cieľ pre index S&P 500 z 5600 na 6300 bodov, Goldman Sachs posúva svoju predikciu z 6100 na 6600 bodov. Pri aktuálnej hodnote indexu na úrovni 6229 bodov to znamená očakávaný rast o 1 % až 6 %. Pre Goldman ide už o druhé navýšenie výhľadu za posledné dva mesiace, čo samo o sebe ukazuje, že sa trh rýchlo adaptuje na meniace sa podmienky.
Tým sa mení nálada, ktorá len nedávno panovala na trhu. V apríli vyvolali Trumpove clá, označené ako „Liberation Day Tariffs“, obavy z recesie a prudko rozkolísali trhy. No ich následné zníženie spolu s návratom k rokovaniam rýchlo obnovilo dôveru investorov. Index S&P 500 sa vrátil k rastu a dosiahol nové historické maximum. No čo vlastne poháňa aktuálny optimizmus?
Goldman Sachs poukazuje na tri faktory. Po prvé, očakáva sa, že Fed opäť pristúpi k znižovaniu úrokových sadzieb. Po druhé, výhľad rastu firemných ziskov do roku 2026 ostáva podľa analytikov stabilný. A po tretie, pozície investorov sú stále pomerne opatrné, čo vytvára priestor na ďalšie zhodnocovanie akcií. Zatiaľ však čo veľké spoločnosti ťažia z priazne trhu, malé firmy z indexu Russell 2000 zaostávajú. Ich akcie sa pohybujú v tieni technologických gigantov.
Dôvodom je hlavne väčšia citlivosť na vysoké úrokové sadzby, ktoré zvyšujú náklady na obsluhu dlhu. No práve tu prichádza do hry kľúčová súčasť Trumpovho návrhu. Návrh zákona mení spôsob výpočtu daňovo uznateľných úrokových nákladov. Namiesto 30 % z EBIT budú firmy môcť odpočítať úroky až do výšky 30 % z EBITDA, teda ziskov pred odpismi a amortizáciou. A práve malé firmy, ktoré majú vyšší podiel týchto nepeňažných nákladov, z toho môžu výrazne profitovať. Podľa Barclays by mohol Russell 2000 zaznamenať rast ziskov až o 12 %, čo by pre tento segment trhu mohlo predstavovať zásadný obrat.
Avšak, clá podľa mnohých analytikov budú tlmiť pozitívny dopad tohto zákona. Clá síce zvyšujú príjmy vlády, no neplatia ich cudzie firmy, ale platia ich americké firmy a najmä koncoví spotrebitelia. To znamená, že vláda vysáva peniaze zo súkromného sektora, čím oslabuje pozitívny vplyv daňového zákona.
Prečo to tak je? Aj keď to znie, že clá „zasiahnu zahraničie“, v skutočnosti to platí domáca ekonomika a teda americké firmy a spotrebitelia. Keď vláda uvalí clo napríklad na čínske mikročipy, americký dovozca (firma) musí zaplatiť viac. Tie náklady potom prenáša na zákazníka alebo znižuje svoje zisky. Ak clá zostanú v platnosti a budú potvrdené súdmi, deficit stúpne na 6,7 % HDP do roku 2028. Nevýhodou vyšších deficitov je, že úrokové sadzby pravdepodobne zostanú dlhodobo vyššie, čo negatívne ovplyvní sektory citlivé na úroky, najmä bývanie.
Vyšší deficit znamená viac emisií štátnych dlhopisov. Ak clá znížia dovoz, menej dolárov pôjde do zahraničia a teda zahraniční investori budú nakupovať menej amerických aktív, vrátane dlhopisov. Menší zahraničný dopyt po dlhopisoch sa rovná vyššie úroky. Inak povedané, USA potrebuje, aby cudzinci kupovali americké dlhopisy, pretože nimi financujú deficit. Ak ich kupujú menej, štát musí ponúknuť vyšší výnos, aby boli pre investorov zaujímavejšie, a to znamená vyššie úroky.
Vyššie úroky sú problém, pretože po prvé, sú vyššie náklady na hypotéky, čím sa brdá trh s bývaním. Za druhé, zdražujú sa pôžičky pre firmy. Takže nielenže dlh je drahší, ale spoločnosti sú nútené obmedzovať investície. Keďže sa obmedzia investície, firmy nedostanú zákazky, čo znamená nižší zisk.
Európa kontruje
Zatiaľ čo Amerika rozpráva svoj tradičný príbeh technologického rastu a daňových stimulov, Európa si píše vlastnú kapitolu. V prvej polovici roka 2025 zaznamenal index STOXX Europe 600 náskok 10 percentuálnych bodov oproti S&P 500, v dolárovom vyjadrení. Euro posilnilo voči USD o 13 %. Kým Spojené štáty ťahá nahor sektor AI, Európa stavila na obranný priemysel, infraštruktúru a banky. Práve tieto sektory tvoria viac než polovicu ziskov STOXX 600, hoci ich váha je len 16 %. Stabilita, rozpočtová expanzia a nízke úroky pritiahli späť pozornosť globálneho kapitálu.
Sila meny však prináša nové výzvy. Pre exportérov z eurozóny sú silné euro a slabý dolár nie príliš povzbudivou správou. Produkty sa stávajú drahšími a menej konkurencieschopnými. Naopak, firmy, ktoré dovážajú suroviny, z toho výrazne profitujú. Posilňovanie eura zároveň podkopáva dolárové výnosy amerických akcií pre investorov z eurozóny. Prepočítané na eurá je S&P 500 o 7,5 % nižšie ako na začiatku roka.
DWS upozorňuje, že americké akcie sú aktuálne citlivé na preceňovanie. Ich výkonnosť je koncentrovaná v úzkej skupine technologických gigantov. Bez nich by rast EPS v USA nedosiahol 13,7 %, ale výrazne menej. V Európe bol rast EPS len 2,1 %, no výkonnosť je rozložená naprieč sektormi. Zároveň sa predpokladá, že rast HDP v USA a v Európe bude v rokoch 2025–2026 približne rovnaký.
Rok 2025 nie je teda rokom jednej dominancie, ale dvoch rozdielnych ciest. Amerika stavia na technológiu, legislatívu a burzovú výkonnosť. Európa nachádza silu v tradičných sektoroch a monetárnej rovnováhe. Obe ekonomiky kráčajú k podobnej dynamike rastu, no s odlišným investičným rizikom a tempom. Veľký daňový zákon môže pomôcť firmám zvyšovať zisky a akciám rásť, najmä malým podnikom, ale pozitívny vplyv môže byť oslabený clami a vysokými sadzbami.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
