Nové pravidlá hry: Clá, investície a strategické partnerstvá
Podstatou novej dohody je rekonfigurácia obchodných podmienok, ktorá sa dotkne rozsiahlej škály tovarov a služieb. Na dovoz európskeho tovaru do USA sa bude uplatňovať 15 % clo, zatiaľ čo americké produkty vstúpia na európsky trh bez akýchkoľvek prekážok. Hoci táto sadzba predstavuje ústupok od pôvodných Trumpových hrozieb, ktoré sa pohybovali v rozmedzí 30 až 50 %, stále ide o významnú zmenu pre európskych exportérov.
Kľúčovým bodom je tiež úprava colnej sadzby pre automobilový priemysel, ktorá klesne z 27,5 na 15 %. Hoci ide o vítanú úľavu, európske automobilky budú naďalej čeliť konkurenčnej nevýhode voči americkým výrobcom. Naopak, clá na hliník a oceľ zostávajú nezmenené vo výške 50 %, čo bude mať naďalej dopad na príslušné odvetvia. Pozitívnou správou je však úplné zrušenie obchodných prekážok pre lietadlá a ich komponenty, chemikálie a lieky.
Dohoda však presahuje rámec samotných ciel. Obsahuje aj dôležité strategické záväzky, ktoré prehĺbia transatlantickú ekonomickú spoluprácu. Členské štáty EÚ sa zaviazali nakupovať americké energie v hodnote približne 640 miliárd EUR a výrazne zvýšiť nákupy amerických zbraní. Súbežne s tým európske spoločnosti prisľúbili preinvestovať v Spojených štátoch 600 miliárd USD. Tieto ustanovenia nielenže signalizujú posilnenie energetickej bezpečnosti EÚ prostredníctvom diverzifikácie dodávok, ale aj prehlbujú obrannú spoluprácu a investičné väzby.
Asymetrické dôsledky: Kto získal a kto ustúpil?
Analýza detailov dohody naznačuje, že Spojené štáty si z vyjednávania odniesli výraznejšie benefity. Reakcie v rámci Európskej únie sú zmiešané, od spokojnosti Írska, ktoré je domovom mnohých amerických technologických firiem, až po nespokojnosť priemyselne silných štátov ako Nemecko a Francúzsko. Pre Európsku úniu je táto dohoda skôr vynúteným kompromisom.
V porovnaní s Japonskom a Spojeným kráľovstvom, ktoré si vyrokovali výhodnejšie 10 % clá pre svoje exporty do USA, sa EÚ ocitla v menej priaznivej pozícii. Na druhej strane, pre Trumpovu administratívu ide o dôležité diplomatické a ekonomické víťazstvo, najmä vzhľadom na význam EÚ ako obchodného partnera. Rozhodnutie európskych lídrov prijať tieto podmienky možno pripísať predovšetkým obavám z plnej eskalácie obchodného konfliktu.
Napriek snahe EÚ dosiahnuť 10 % clo pre svoj vývoz do USA a využiť argumenty týkajúce sa obchodnej bilancie v službách (kde majú USA prebytok), bola jej vyjednávacia pozícia oslabená. Spojené štáty si udržujú postavenie najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta a zároveň predstavujú najväčší exportný trh pre EÚ, ktorý absorbuje približne pätinu jej celkového exportu. K tomu sa pridáva rastúca energetická závislosť EÚ na dovoze z USA, ktorá je súčasťou snahy o zníženie závislosti od ruských dodávok, čo ďalej posilnilo pozíciu Washingtonu.
Hoci zníženie cla pre automobilový priemysel z 27,5 na 15 % prináša krátkodobú úľavu, stále predstavuje konkurenčnú nevýhodu oproti americkým automobilkám. Táto situácia môže viesť k ďalšej strate konkurencieschopnosti a ohrozeniu pracovných miest v tomto kľúčovom sektore európskeho hospodárstva. Autá patria medzi tri najvýznamnejšie exportné komodity EÚ do USA, pričom v roku 2024 bolo vyvezených približne 760-tisíc vozidiel v hodnote asi 40 miliárd eur. Pre nemeckú ekonomiku sú tieto podmienky mimoriadne citlivé vzhľadom na vysoký podiel exportu automobilov na americký trh.
Budúcnosť farmaceutického priemyslu je stále nejasná. Pre Trumpovu administratívu je tento sektor mimoriadne citlivý, predovšetkým kvôli výrazným cenovým rozdielom liekov medzi USA a Európou. Americký prezident dlhodobo presadzuje presun výroby farmaceutických firiem priamo do USA. Už teraz sa niekoľko popredných spoločností, vrátane britskej AstraZenecy a švajčiarskych skupín Roche či Novartis zaviazalo k rozsiahlym investíciám v Spojených štátoch.
Riziká pretrvávajú: Od Číny po infláciu
Hoci dohoda s EÚ zmiernila časť globálnej neistoty, investori budú musieť v blížiacom sa týždni zohľadniť aj ďalšie riziká. Čína tak zostáva hlavnou obchodnou otázkou, ktorú treba vyriešiť. Vzhľadom na plánované rozhovory medzi predstaviteľmi Pekingu a Washingtonu, ktoré sa tento týždeň uskutočnia, existuje možnosť uzatvorenia ďalšej dôležitej dohody.
Je však dôležité si uvedomiť, že clá, aj keď sú ich sadzby stanovené, stále fungujú ako daň pre spotrebiteľov, aspoň podľa klasickej ekonomickej teórie. Zabezpečiť, aby clá nespôsobili inflačnú špirálu, je úlohou Federálneho rezervného systému (Fed). Je však nepravdepodobné, že zasadnutie centrálnej banky tento týždeň niečo vyrieši, sadzby pravdepodobne zostanú nezmenené a pozornosť sa upriami na údaje o inflácii a zamestnanosti, ktoré by mali byť zverejnené vo štvrtok a piatok. Keďže správa o mzdách prichádza v rovnaký deň ako Trumpov termín 1. augusta na uzavretie obchodných dohôd pred zavedením vyšších ciel, existuje reálna možnosť šoku na konci týždňa.
Medzitým správy o hospodárskych výsledkoch poskytnú ďalší pohľad do ekonomiky. Očakávajú sa aktualizácie od technologických gigantov ako Microsoft, Meta, Amazon a Apple. Zároveň bude dôležité sledovať, čo o dovozných daniach a ich vplyve na výdavky domácností povedia výrobcovia spotrebného tovaru ako Procter & Gamble a platobná spoločnosť Visa. Od aprílových miním sa akcie zotavujú v presvedčení, že clá nebudú také zlé, ako sa obávalo.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločností môžete kúpiť TU.
