Trhy si pripomenuli DeepSeek moment. Čína to s AI myslí vážne

Kimi K3 ukazuje, že Čína dobieha amerických lídrov

Čínska umelá inteligencia opäť rozvírila vody technologického sektora. Startup Moonshot AI predstavil model Kimi K3, ktorý podľa viacerých benchmarkov dokáže konkurovať špičke z dielní OpenAI a Anthropicu. Trh okamžite začal riešiť, či sa opakuje scenár po uvedení DeepSeeku, alebo ide len o ďalší krok v rýchlo sa vyvíjajúcich AI pretekoch. Pekingský startup Moonshot AI predstavil svoj doteraz najväčší jazykový model Kimi K3, ktorý obsahuje 2,8 bilióna parametrov.

Spoločnosť tvrdí, že hoci jej model celkovo stále zaostáva za najnovšími systémami Claude Fable 5 od Anthropicu a GPT 5.6 Sol od OpenAI, v niektorých oblastiach už dosahuje lepšie výsledky. Podľa zverejnených benchmarkov Kimi K3 prekonáva modely Claude Opus 4.8 aj GPT 5.5 najmä pri programovaní a úlohách zameraných na AI agentov. Analytici z Bank of America upozorňujú, že ide o významný technologický posun, keďže čínske spoločnosti stále čelia obmedzenému prístupu k najmodernejším čipom a výpočtovej infraštruktúre.

Práve preto považujú schopnosť Moonshot AI ďalej zvyšovať výkon modelov za dôkaz, že architektonické inovácie dokážu čiastočne kompenzovať nedostatok hardvéru. Model zároveň potvrdzuje aj širší trend. Čínske AI systémy sa približujú americkej konkurencii a zároveň zostávajú výrazne lacnejšie na používanie. To zvyšuje ich atraktivitu nielen pre domácich vývojárov, ale čoraz častejšie aj pre zahraničné firmy. Moonshot AI vznikol len v roku 2023, no podľa Bloombergu získal v máji investíciu vo výške 2 miliardy USD pri valuácii presahujúcej 20 miliárd USD.

Medzi najznámejších investorov patria napríklad technologickí giganti Alibaba či Tencent. Správa okamžite otriasla aj čínskym AI sektorom. Akcie spoločnosti. Z.ai sa prepadli približne o 28 %, MiniMax stratil okolo 16 % a pod tlakom sa ocitla aj samotná Alibaba. Príchod Kimi K3 totiž investorom pripomenul, že čínske preteky v open-source AI sa zrýchľujú a jej doterajší náskok už nemusí pôsobiť tak presvedčivo ako doteraz.

Boj sa presúva od modelov k aplikáciám

Samotný výkon modelov však podľa viacerých odborníkov prestáva byť rozhodujúcim faktorom. Patrick Moorhead zo spoločnosti Moor Insights prirovnal reakciu trhu k panike po uvedení modelu DeepSeek R1. Podľa neho investori opäť precenili význam jedného modelu, pričom skutočný vývoj AI smeruje úplne inam.

Podobný názor zastáva aj šéf Perplexity Aravind Srinivas. Tvrdí, že samotný model už prestáva byť finálnym produktom. O úspechu bude rozhodovať najmä spôsob, akým je model prepojený s ďalšími nástrojmi, databázami či AI agentmi. Práve preto získal začiatkom roka veľkú popularitu projekt OpenClaw, ktorý umožňuje vývojárom jednoducho prepínať medzi rôznymi AI modelmi bez toho, aby boli závislí od jedného dodávateľa.

Vývojári dnes čoraz častejšie kombinujú viacero modelov podľa konkrétnej úlohy. Ak sa objaví výkonnejší alebo lacnejší model, jednoducho ho nahradia bez zásadných zmien celej aplikácie. Podľa investorky Lu Zhang z Fusion Fund sú preto hlavnými používateľmi otvorených modelov najmä startupy. Veľké korporácie zostávajú opatrnejšie, keďže nasadenie takýchto modelov si vyžaduje výrazné technické know-how a ich implementácia zďaleka nie je otázkou jednoduchého „plug and play“.

AI sa stáva geopolitickou témou

Príchod Kimi K3 opäť otvoril aj diskusiu o technologickej rivalite medzi Spojenými štátmi a Čínou. V USA sa čoraz intenzívnejšie diskutuje o tom, či by americké firmy mali využívať čínske open-source modely a do akej miery predstavujú bezpečnostné riziko. Do debaty sa zapojil aj miliardár Bill Ackman, ktorý upozornil, že Čína tiež pokračuje v obrovských investíciách do AI infraštruktúry bez výraznejších regulačných obmedzení. Podľa neho práve rozsiahla výstavba dátových centier môže rozhodnúť o tom, kto získa náskok v budúcej ére superinteligencie.

Technologická rivalita sa pritom neodohráva iba pri samotných modeloch alebo čipoch. Rovnako dôležitá je aj kontrola nad surovinami, bez ktorých sa AI infraštruktúra, dátové centrá, batérie ani obranný priemysel nezaobídu. Práve Čína dnes dominuje v spracovaní viacerých kritických minerálov, pričom pri gáliu kontroluje 99 % rafinovanej produkcie, pri kremíku 85 %, pri grafite 96 %, pri mangáne 95 % a pri vzácnych zeminách 91 %. To znamená, že aj keď sa USA snažia obmedziť prístup Pekingu k najpokročilejším čipom, samotný Západ zostáva vo veľkej miere závislý od čínskych dodávateľských reťazcov.

Ackman upozorňuje, že čínski technologickí giganti Alibaba, Tencent, Baidu či ByteDance plánujú do roku 2027 investovať desiatky miliárd USD do AI infraštruktúry. V jeho pohľade sa boj o umelú inteligenciu už dávno neodohráva iba medzi jednotlivými firmami, ale stáva sa otázkou ekonomickej aj geopolitickej dominancie. Napriek tomu viacerí analytici upozorňujú, že trh môže opäť reagovať emotívnejšie, než by si samotná situácia zaslúžila.

Simon Koser zo startupu Tzafon pripomína, že benchmarky síce ukazujú vysoký výkon modelov, no reálne nasadenie v produkčných aplikáciách býva často oveľa zložitejšie. Tak či onak, Čína vysiela do sveta technológií čoraz jasnejší signál. Krajina už nie je iba nasledovníkom amerických AI laboratórií. V oblasti otvorených modelov sa postupne stáva plnohodnotným konkurentom, ktorý dokáže posúvať technologickú hranicu a zároveň vytvára tlak na ceny aj obchodné modely celého odvetvia.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.