Iracionálny optimizmus pravidelne spôsobuje silný rast v určitých odvetviach. Väčšinou ide o dôsledok určitého trendu spôsobeného:
- geopolitickou udalosťou
- makroekonomickým vývojom
- technologickou inováciou
Prví investori, ktorí naskakujú do tohto trendu spravidla vygenerujú obrovské výnosy v krátkom čase, pretože ceny začnú odrážať lepší budúci vývoj, rastúci záujem investorov a optimistickejšie analytické prognózy odrážané v cenových ratingoch. Keď sú ceny (a tiež valuácie) nafúknuté, prichádza záujem médií a to je moment úrazu.
Bežní ľudia, presvedčení logickými argumentami o pokračovaní rastu, si nechcú nechať ujsť príležitosť („FOMO efekt“) a začnú investovať do nového trendu taktiež (stádovité správanie). Tým sa samotný trend ešte viac posilňuje. Pripomína to nakakovanie do rozbehnutého vlaku. No takýto vlak v čase, keď sa o ňom dozvedajú bežní ľudia (retail), so sebou už vezie viac rizika ako potenciálneho výnosu a nakoniec veľmi často aj narazí. Iracionálny optimizmus sa stretne s realitou a najväčšie škody trpia tí, ktorí nastúpili poslední – retailoví investori.
Čím vyššia cena, tým nižšia očakávaná návratnosť
Investovanie má jednu nepríjemne jednoduchú matematiku. Budúci výnos nezávisí až tak od toho, do čoho investujeme, ale najmä od ceny, ktorú zaň zaplatíme. Ak sa očakávané budúce peňažné toky firmy nemenia a cena akcie sa zdvojnásobí, očakávaná návratnosť nového kupujúceho klesá.
Téme návratnosti akcií som sa venoval v minulej časti => Ako rastú akcie a prečo rentabilita kapitálu rozhoduje
Ľudia poznajú teóriu o nakupovaní lacno a predávaní draho. Ceny však neklesajú ani nerastú bezdôvodne. Ak ceny klesajú, sú za tým problémy spoločnosti alebo celého odvetvia a naopak, ak rastú budúci vývoj vyzerá lepšie. Ľudská myseľ tak inklinuje k rastu skôr ako k poklesu. Psychologické analýzy taktiež potvrdzujú, že ľudia premietajú minulé výnosy do budúcnosti.
Po raste cien očakávajú vyššie ďalšie výnosy, hoci očakávaná návratnosť sa práve vtedy často znižuje. Tento klasický vývoj sme mali možnosť vidieť len v posledných rokoch niekoľkokrát.
Zbrojársky priemysel
Medzi rokmi 2023 a 2026 vzrástli akcie nemeckého Rheinmetallu o 750 %, kórejskej Hanwha Aerospace o viac ako 1 500 % a japonskej Mitsubishi Heavy Industries o 680 %. Stovky percent si pripísali v podstate všetky relevantné zbrojovky v krajinách NATO. V Európe sme boli svedkami najväčieho zbrojného úpisu v histórií, keď CzechoslovakGroup získal trhovú kapitalizáciu 35 miliárd eur.
Vplyvom geopolitickej neistoty štáty NATO výrazne navyšujú investície do obrany, čo spôsobilo nový trend v celom odvetví. Rastúce tržby, zisky a najmä akcie (a ich ocenenie) prilákali pozornosť médií a retailu. Keď začali do odvetvia investovať bežní ľudia, prišla korekcia. Od vstupu na burzu však akcie CSG klesli o polovicu, rovnako ako Rheinmetall a Hanwha Aerospace.
Vyššie ocenenie začalo pripomínať iracionálny optimizmus. Rast bol nacenený na roky dopredu a investori si začali uvedomovať riziká, ktoré dovtedy ignorovali.
Zbrojovky síce disponujú rekordnými objednávkami, avšak majú problémy s ich samotnou realizáciou. Obranný priemysel v Európe čelí pomalému rozširovaniu výroby, nedostatku pracovnej sily i zanedbaným dodávateľským reťazcom.
Tieto problémy priamo ohrozujú aj plnenie objednávok zo strany jednotlivých štátov. Len nedávno Nemecko nedávno zrušilo niekoľko-miliardový nákup 8 bojových lodí a 6 fregát kvôli rastúcim nákladom, problémom s realizáciou a omeškaniu. Ako neudržateľné sa javia aj aktuálne veľmi hrubé ziskové marže výrobcov munície. Tí benefitujú z previsu dopytu nad ponukou, avšak po rozšírení výroby konkurenčný boj marže zníži.
V neposlednom rade zbrojársky sektor čelí riziku technologickej disrupcie. Budú v ďalších vojnách vôbec potrebné klasické zbraňové systémy, ako tanky, vojnové lode, húfnice a stíhačky za stovky miliónov eur? Alebo ich plne nahradia automatické systémy a drony, tak ako to vidíme už dnes na Ukrajine?
Fundament naďalej zostáva obrannému priemyslu pozitívne naklonený, čo potvrdzuje stále relatívne silný výkon ETF sledujúcich toto odvetvie, avšak najskloňovanejšie a najpopulárnejšie firmy si prešli silným výpredajom, a trh hodnotí riziká realistickejšie.
Boj s obezitou
Posledné roky trhy pobláznili tiež „lieky na chudnutie“ – Wegovy a Ozempic od Novo Nordisk. Dopyt bol enormný, tržby a zisky prudko stúpali a z Novo sa stala najcennejšia európska spoločnosť, keď jej akcie vzrástli 4-násobne.
Aj v tomto prípade však prišlo k zlomu. Výrobné kapacity nestíhali dopytu, kvôli čomu Americký úrad pre liečivá a potraviny (FDA) povolil konkurencii ponúkať lacnejšie alternatívy bez porušenia patentu. Medzitým prišla Eli Lilly s efektívnejšími verziami liekov na chudnutie, na trh agresívne vstupujú noví konkurenti a tlak vlád na znižovanie cien rastie.
Optimizmus, ktorý medzi investormi panoval sa v priebehu 2 rokov rozplynul.
Elektromobilové fiasko
Post-pandemické roky 2020 a 2021 sprevádzané množstvom likvidity, nízkymi úrokovými sadzbami a rizikovým apetítom boli taktiež ideálnou ukážkou iracionálneho optimizmu a to hneď v niektorých odvetviach.
Na akciovom trhu debutovalo mnoho elektromobilových startupov, keďže sme boli na začiatku transformácie odvetvia. Mnohé spoločnosti, ktoré sotva začali s výrobou, získali ocenenia v desiatkách miliárd eur. Trhová kapitalizácia Rivianu dosiahla pri vstupe na burzu 125 miliárd eur, Lucid získal ocenenie 90 miliárd eur, čínsky Nio 95 miliárd eur a vietnamský startup Vinfast 150 miliárd eur.
Pre porovnanie kapitalizácia skupiny Volkswagen vyrábajúca každoročne milión áut je 40 miliárd eur. Keď iracionálny optimizmus vystriedala realita, prišli straty. Rivian má dnes hodnotu 23 miliárd eur, Nio necelých 10 miliárd eur, Vinfast 6 miliárd eur a Lucid je na pokraji bankrotu.
Investori veľmi precenili rýchlosť prechodu na elektromobilitu, ale aj schopnosť nových hráčov na trhu vybudovať globálne dodávateľské reťazce a konkurovať tradičným automobilkám.
Pandemický boom: e-commerce, digitálna ekonomika a fintech
Nástup internetu je megatrend, ktorý trvá tri dekády, ale príchodom pandémie skokovo posilnil. Zavreté prevádzky domácnosti nútili fungovať online, čo sa ihneď odzrkadlilo v rýchlom raste viacerých odvetví, najmä e-commerce, finančných technológií a digitálnej ekonomiky.
Akcie Alibaby, MercadoLibre, Etsy, Coupang, Sea, Wayfair, JD.com, Teladoc, PayPal, Shopify alebo Zoom a mnohých ďalších si pripísali stovky percent. Mnohých presvedčili argumenty o trvalom „boome“, naskočili do rozbehnutého vlaku, ale opäť z toho boli straty. Pandemický impulz bol jednorazový alebo dočasný a väčšina akcií sa prepadla o 80 % a viac.
Ideálnym príkladom je ARK Innovation ETF, ktorý medzi rokmi 2020 a 2021 vzrástol 4-násobne, avšak sprísnenie menovej politiky v podobe zvýšenia úrokových sadzieb a návrat situácie po pandémii do normálu prinieslo vytriezvenie. Do roka cena ETF klesla o 80 %.
Zlato ako (ne)bezpečný prístav
Zlato medzi októbrom 2022 a februárom 2026 vystrelilo o 221 % nad 5 200 USD za uncu. Trend posilňovania zlata spustila „dedolarizácia“. Po zmrazení devízových rezerv ruskej centrálnej banky krajiny globálneho juhu začali v rekordných objemoch nahrádzať dolárové rezervy fyzickým zlatom.
Pretrvávajúca vojna na Ukrajine, blízkovýchodné krízy, rastúce napätie v Tichomorí a politická neistota v USA zvýšili nedôveru voči svetovému poriadku a investori sa obracali na zlato ako „bezpečný prístav“. Trend ešte viac posilnilo znižovanie úrokových sadzieb v USA, ktoré spôsobilo pokles výnosov zo štátnych dlhopisov. Keďže držanie zlata už neprinášalo takú vysokú stratu ušlého zisku (oproti úročeným aktívam), dopyt po ňom prudko vzrástol.
To už zlato, ktoré prekonávalo výnos akcií, získavalo pozornosť zo všetkých strán a začal ho do portfólií zaraďovať nielen retail, ale aj ľudia, ktorí nikdy neinvestovali. Ten, kto však investoval do zlata vo februári dnes vidí stratu 25 %.
Zlato má už desaťročia v investičných portfóliách skôr marginálne postavenie voči produktívnym aktívam (akcie, dlhopisy) s úlohou zaistenia voči znehodnoteniu meny. Silný (a z veľkej časti opodstatnený) rast zlata však prilákal pozornosť a chamtivosť investorov, ktorí začali nadvažovať zlato v snahe, čo najviac benefitovať z aktuálneho trendu. Pozitívne fundamenty ale vymenili negatívne, „bezpečný prístav“ sa ocitol pod paľbou a iracionálny optimizmus sa vytratil.
Je AI mánia rovnaký ďalší trend, ktorý skončí zle?
Keď je reč o trendoch, tlačí sa do popredia otázka, či sú nárasty čipových akcií o stovky percent uprostred AI mánie taktiež megatrend, ktorý vyprchá. Súčasnú dobu najviac prirovnávajú k dotcom bubline v roku 2020. Podobnosti sú očividné. Rast akciových trhov je poháňaný technologickou revolúciou, ktorá iba zmenila formu. Na druhej strane tu máme mnoho rozdielov.
Zatiaľ čo v dotcom bubline akcie mnohých rástli vďaka očakávniam na budúce zisky, výrobcovia čipov dnes skutočné zisky realizujú. Vďaka masívnym investíciam „hyperscalerov“ do AI infraštruktúry polovodičovým firmám zisky prudko rastú a ich ocenenie sa javí nízke.
Forward P/E (pomer ceny akcie k očakávanému zisku na akciu pre tento rok) indexu S&P 500 dosahuje úroveň 21. U vybraných čipových spoločností je forward P/E nasledovné:
- SK Hynix – 4,3x
- Samsung – 6,5x
- Micron Technology – 9,8x
- Nvidia 24,2x
Aj v súvislosti s týmto megatrendom však visí viacero otáznikov:
-
- Sú masívne investície do AI udržateľné? Výdavky „hyperscalerov“ majú tento rok dosiahnuť 800 miliárd USD. Ak sa po dobudovaní infraštruktúry budú investície znižovať, odvetviu začnú klesať zisky.
- Aká bude návratnosť investícií? Investície do AI majú zatiaľ nejasnú návratnosť. Ak sa drahá infraštruktúra ukáže ako nerentabilná, bude to problém pre celé odvetvie. V mnohých prípadov už dnes vidíme, že výpočtový výkon AI modelov je drahší, ako keby danú prácu vykonal človek.
- Budú ziskové marže klesať? Skokové nárasty ziskov výrobcov pamäťových čipov sú spojené s ich nedostatkom na trhu. Všetky firmy sa snažia vyrovnať dopyt rozšírením produkcie. Keď sa však dobudujú kapacity, konkurenčný boj stlačí ceny a tým zníži ziskové marže. To je zároveň dôvod, prečo sú akcie výrobcov pamätí výrazne lacnejšie voči zvyšku odvetvia.
- Bude Čína efektívnejšia? Hoci čínske modely majú výkonom za americkým naďalej zaostávať, ich cena je výrazne lacnejšia. Ak dokážu čínske firmy ponúknuť porovnateľný výkon za zlomok nákladov, dopyt po drahších amerických čipoch môže klesať.
Viac o výpredaji v čipovom sektore => Pamäťové čipy v medveďom trhu: Prečo je sektor v korekcii, keď dopyt neustále rastie?
Ako by mal postupovať bežný investor?
AI je vzrušujúci megatrend, ktorého súčasťou by mal byť každý investor. Na druhej strane by investori vždy mali mať na pamäti, ako dopadli mnohé trendy v minulosti.
Niekedy je náročné iba stáť bokom, keď na nás vyskakujú skokové výnosy z každej strany. Najlepšia a historicky najviac overená cesta je neriešiť trendy vôbec. Namiesto honby za výnosmi by mali investori radšej zvoliť cestu nudnej, systematickej a širokej diverzifikácie.
Presne to spĺňajú Portfóliá od Portu.
