História akciových trhov si pamätá mnohé investičné bubliny a veľké krachy burzy, ale aj desiatky takých, ktoré sa medzi veľmi významné z globálneho hľadiska nezaradili. V každom prípade ich musíme označiť za jav, s ktorým investor musí rátať, keď vkladá svoj kapitál do určitého druhu aktív. Najväčšie krachy burzy, krach burzy

Krach burzy alebo akciového trhu nastáva, keď dôjde k výraznému poklesu cien akcií. Aj keď neexistuje žiadna konkrétna numerická definícia zlyhania akciového trhu, tento výraz sa zvyčajne vzťahuje na prípady, keď hlavné indexy akciových trhov stratia za relatívne krátke obdobie viac ako 10% svojej hodnoty.

Kolaps trhov väčšinou prichádza bez varovania a vyvolá paniku medzi investormi, ktorí sa snažia vybrať a ochrániť svoj investovaný kapitál, čím tlak na pokles cien ešte zvyšujú. Spravidla kratší “medvedí trh” tak prichádza a strieda dlhší býčí trh. Občas môže krach burzy vyvolať i nejaká významná globálna udalosť, ktorá ovplyvňuje celé hospodárstvo ako napr. súčasná pandémia.

Pozreli sme sa na tie najväčšie krachy burzy, aké boli v histórií zaznamenané.

Veľká hospodárska kríza – 1929

Najhorší krach burzy v histórií nastal v roku 1929 na americkej akciovej burze a bol začiatkom Veľkej Depresie, najhoršej ekonomickej krízy, ktorá sa rozšírila z USA do celého sveta. Prasknutiu investičnej bubliny predchádzala špekulatívna mánia, kedy takmer každý Američan špekuloval na rast akcií a posúval tak ceny jednotlivých firiem do nezmyselných výšin.

Akciový index Dow Jones vzrástol medzi rokmi 1921 a 1929 viac ako šesťnásobne a americká nezamestnanosť bola pod úrovňou 3,5% a len málokto čakal prasknutie bubliny. Krátko pred krachom známy ekonóm Irving Fisher vyhlásil: „Ceny akcií dosiahli niečo, čo vyzerá ako trvale vysoká náhorná plošina.“ Tento výrok optimizmus len posilnil, avšak nemohol byť ďalej od pravdy.

Index Dow Jones začal klesať 3. septembra až kým prišiel 24.10.1929 Čierny Utorok. Počas jediného dňa akciový trh stratil -11% svojej hodnoty. Niekoľko popredných bankárov z Wall Street sa stretlo, aby našli riešenie na nastávajúcu paniku a chaos, ktorý nastal. S finančnými zdrojmi banky títo investori nakúpili veľké množstvo akcií, aby trh upokojili. Táto taktika bola taktiež použitá počas paniky na trhu v roku 1907 a vtedy úspešne zastavila prepad. Aj v tomto prípade sa Dow Jones zotavil, avšak iba do 28. októbra, kedy prišiel Čierny Pondelok a index poklesol o -12,82%.

Akciový index naďalej strácal hodnotu až do leta 1932, kedy dosiahol dno, ktoré bolo o -89% nižšie ako počas vrcholu v roku 1929. Na cenové úrovne z tohto roku sa Dow Jones vrátil až v roku 1954. Počas hospodárskej depresie, ktorú vyvolal prepad akciového trhu zbankrotovalo zhruba 11 000 bánk a 300 000 firiem. Miera nezamestnanosti vystrelila na 24,9% a priemerné príjmy americkej rodiny poklesli o 40%.

Najväčší krach burzy - Veľká depresia v roku 1929
Najväčšie krachy burzy – Veľká depresia, zdroj obrázku: lovetoknow.com

Čierny pondelok – 1987

V pondelok 19. októbra 1987 zažili akciové trhy jeden z najhorší dní v histórií. V ten deň obchodníci s cennými papiermi v New Yorku, Londýne, Hongkongu, Berlíne, Tokiu a takmer akomkoľvek inom meste, kde sídlila burza pozerali s rastúcim pocitom hrôzy na dáta z akciového trhu. Svetové trhy sa v ten deň zrútili. Akciový index Dow Jones poklesol o -22% a širší index S&P 500 poklesol o -20,4%. Ide o vôbec najväčší jednodenný pokles akciového trhu v histórií. Zvyšok mesiaca nebol oveľa lepší. Začiatkom novembra 1987 stratila väčšina hlavných indexov akciových trhov viac ako 20% svojej hodnoty.

Panika začala pôvodne v Hongkongu. Krach pokračoval v celej Ázii a následne otrasy bolo cítiť aj po otvorení burzy v Londýne. Masaker pokračoval, rozšíril sa po celej Európe a v čase, keď sa americké akciové trhy otvorili, boli akcie prakticky pred kolapsom. Krach burzy v roku 1987 nespustila jedna samotná udalosť, skôr sa pod udalosť podpísala séria faktorov, vrátane zvyšujúceho sa obchodného deficitu USA, automatizovaného obchodovania, býčieho trhu, ktorý panoval už niekoľko rokov a napätia na Blízkom východe.

Ceny akcií sa pred zrútením za posledných štyri a pol roka viac ako strojnásobili a len v roku 1987 pred krachom Čierneho pondelka stúpli o 44%. Korekcia sa zdala nevyhnutná. Pravdepodobne najväčšiu rolu v tomto krachu mal vzostup automatizovaného obchodovania skrz algoritmické programy. Tieto programy mali tendenciu produkovať viac nákupných pokynov, keď ceny stúpali a viac predajných pokynov, keď ceny klesali. Keď tieto objednávky na predaj zaplavili trh 19. októbra, spôsobilo to, že ostatní investori opúšťali svoje pozície v panike.

Keďže Čierny Pondelok bol spôsobený predovšetkým programovým obchodovaním a nie ekonomickým problémom, akciový trh sa zotavil pomerne rýchlo. Akciové indexy Dow Jones a S&P 500 vymazali svoje straty ešte v roku 1989.

Prasknutie Dot-com bubliny – 2000

Medzi najväčšie krachy burzy a investičné bubliny musíme s určitosťou zaradiť Dot-com bublinu, ktorá praskla na prelome milénií. 90. roky boli znakom jednej z najväčších investičných mánií v histórií, ktorú spôsobila vlna internetu. Investori v tom čase špekulovali na rast technologických a najmä internetových firiem a tie poslali do takých výšin, že opatrní investori mohli len krútiť hlavou.

Výsledkom bolo, že technologicky akciový index NASDAQ Composite vzrástol z ceny $751,49 v roku 1995 na viac ako $5 132 bodu v roku 2000, čo predstavuje nárast o viac ako +582%. Začiatkom roku 2001 však začala Dot-com bublina praskať. Index poklesol o -76,81%, kým 4. októbra 2002 nedosiahol minimum 1 139,90 bodu.

Najväčšie krachy burzy - Dot-com bublina
Najväčšie krachy burzy – Dot-com bublina, zdroj obrázku: Yahoo Finance

Počas krachu burzy viaceré spoločnosti stratili viac ako 90% svojej hodnoty a mnohé ďalšie úplne zbankrotovali. Pre lepšie pochopenie ako veľmi boli akcie internetových firiem nadhodnotené, použijeme príklad akcií spoločnosti Cisco, 43. najhodnotnejšej verejne obchodovanej firmy sveta. Jej akcie sa ešte ani dnes – 20 rokov rokov od prasknutia bubliny nedostali na cenové úrovne za aké sa obchodovali počas vrcholu špekulatívnej mánie. Index NASDAQ Composite prekonal znovu najvyššie úrovne z éry Dot-com až o 15 rokov.

Finančná kríza – 2008

Finančná kríza z roku 2008 je zapísaná v mysliach väčšiny Európanov pravdepodobne najviac. Táto kríza je z hľadiska vzniku problémov trochu zložitejšia aj z dôvodu, že ju spustila hypotekárna kríza v USA, kde existuje hypotekárny systém výrazne odlišný ako ten, ktorý poznáme my v Európe, resp. na Slovensku. Celý priebeh preto mierne zjednodušíme.

Po prasknutí Dot-com bubliny a krachu celého radu spoločností sa FED (Americká centrálna banka) rozhodla oživiť ekonomiku a to využitím expanzívnej monetárnej politiky, keď stlačila základnú úrokovú mieru na nízke úrovne a tlačila lacné peniaze do ekonomiky. Táto politika podnecovala rast korporátnej zadĺženosti, ale predovšetkým tej súkromnej.

Mnohí ľudia, ktorí by za normálnych podmienok nezískali hypotéku, ju v tom čase získali a tým pádom sa lacné peniaze prelievali do jedného sektora – do nehnuteľností. Ich cena začala rapídne rásť nielen v USA, ale aj v Európe (predovšetkým v Španielsku). V nejednom prípade využívali ľudia s nízkym príjmom tieto hypotéky ako záruku na kúpu ďalších nehnuteľností, čím ich využívali ako páku a ceny nehnuteľností tak posúvali ešte vyššie. Takýto systém bol udržateľný jedine do momentu, kým budú dlžníci schopní splácať svoje záväzky, alebo sa nezvýšia úrokové sadzby, resp. kým ceny nehnuteľností neklesnú.

Investičné banky tieto extrémne rizikové hypotekárne dlhy, ktoré mali rating napr. C, odkupovali a následne ich niekoľko desiatok zabalili do cenových papierov, tzv. CDO. Tieto cenné papiere potom získali investičný rating AAA od hlavných ratingových agentúr, ktoré si absolútne nesplnili svoju povinnosť a neodhalili rizikovosť takéhoto finančného inštrumentu (agentúry Moody´s či Standar & Poor sú platené za ratingy práve investičnými bankami – ak by im nedala 1 agentúra dobrý rating, dala by im dobrý rating 2. agentúra).

Takéto cenné papiere následne investičné banky držali, predávali ich a nakoniec sa dostali na súvahy v podstate všetkých veľkých bánk, vrátane tých európskych a do mnohých investičných či penzijných fondov. Mnohí investori brali nehnuteľnosti ako bezrizikové, keďže dovtedy nikdy neskrachovali ani nezažili výraznú korekciu, opak však bol pravdou. Ako ceny akcií a nehnuteľností rástli, rástla aj bublina. Avšak čoraz viac ľudí nebolo schopných splácať svoje hypotéky až napokon bublina praskla.

Ceny nehnuteľností a CDO rapídne klesali a každý sa bál priznať koľko takýchto cenných papierov v skutočnosti drží. Ľudia v panike vykonali beh na banky, aby vybrali svoje peniaze, avšak tie už po pár hodinách neboli. Likvidita vyschla a banky sa báli požičiavať si peniaze navzájom. Moderný finančný systém sa zrútil a po odmietnutí FEDu zachrániť investičnú banku Lehman Brothers, sa začala rúcať aj akciová burza. Výsledok? Ani jedna 5 investičných ikon a najväčších bánk na Wall Street krízu neprežila v pôvodnej podobe.

najväčšie krachy burzy na svete - Bankrot Lehman Brothers
Najväčšie krachy burzy na svete – Bankrot Lehman Brothers, zdroj obrázku: The Nation

Banka Lehman Brothers skrachovala, Merill Lynch bola odkúpená bankou Bank of America, Bearn Stearns bola odkúpená bankou JP Morgan, Goldman Sachs a Morgan Stanley, posledné dve veľké investičné banky v USA, oznámili 22. septembra 2008, že sa stanú tradičnými holdingovými spoločnosťami bánk regulovanými Federálnym rezervným systémom.

Počas 17 mesačného býčieho trhu sa akciový index S&P prepadol o zhruba -50%, NASDAQ Composite o -52%, Dow Jones o -54% a európsky Stoxx 600 dokonca o -60%.

Koronakríza – 2020

Koronakríza nenabrala také rozmery ako finančná kríza z roku 2008, ale v budúcnosti sa na ňu budeme pozerať ako na výraznú historickú korekciu, ktorý môžeme označiť aj ako krach burzy. Pandémia, ktorá zatavila cestovanie, výrobu či klasickú prácu, vyvolala výraznú paniku aj na akciových trhoch. V priebehu pár dní, burzy zažili prudký prepad z obáv, kedy sa budeme môcť vrátiť k normálnemu života a či firmy a ekonomika tento nápor ustoja. Počas paniky poklesol európsky index Stoxx 600 o -25%, Dow Jones o -23%, S&P 500 o -19%.

Ďalšie zaujímavosti
Najväčšie krachy burzy

Odpovedať

Prosím vyplňte váš komentár
Prosím zadajte vaše meno