3 kľúčové body

1. 1

   Najväčší víťaz nemusí byť technologický sektor. ETF sledujúce banky eurozóny za posledných päť rokov zarobilo približne 332 %, zatiaľ čo S&P 500 vzrástol o 172 %. Silné výnosy priniesli aj ťažiari zlata, Japonsko, energetika a širší európsky finančný sektor.

2. 2

   Aj „obyčajné“ široké ETF sú dnes výrazne závislé od technológií. Informačné technológie tvoria približne 38 % S&P 500 a takmer 29 % MSCI World, takže investor môže mať vysokú koncentráciu na jeden sektor bez toho, aby si to uvedomoval. Päť vybraných fondov ponúka odlišné zdroje výnosu a potenciálnu diverzifikáciu.

3. 3

   Za vysokými výnosmi stoja konkrétne cyklické príbehy, nie náhoda. Bankám pomohli vyššie sadzby, zlatu nákupy centrálnych bánk, Japonsku reformy korporátneho riadenia a energetike kapitálová disciplína. Rovnaké faktory však predstavujú aj riziko, ak sa cyklus otočí.

Čo sa deje vo svete ETF

Za posledných päť rokov dosiahol ETF fond sledujúci index bánk eurozóny (EURO STOXX Banks) výnos +332 %. Pre porovnanie, S&P 500 pridal za rovnaké obdobie 172 %, teda menej ako polovicu. Ide pritom o sektor, o ktorom sa v investičných diskusiách posledných rokov hovorilo len okrajovo, pozornosť trhu patrila takmer výhradne umelej inteligencii a čipom.

Väčšina investorov má dnes portfólio poskladané prevažne z technologických titulov. Práve tam sa podľa všeobecne rozšíreného presvedčenia rozhoduje o budúcnosti. Mnohí si túto koncentráciu možno ani neuvedomujú, keďže expozíciu na tento sektor má dnes takmer akýkoľvek široký index. Informačné technológie tvoria 38 % váhy S&P 500 a takmer 29 % váhy globálneho MSCI World, teda aj investor, ktorý si kúpi jedno „nudné“ celosvetové ETF, má v skutočnosti veľkú časť portfólia stavenú na jediný sektor. Čísla za posledných päť rokov však ukazujú, že aj mimo tejto témy existovali sektory a regióny, ktoré dosiahli podobne výrazné, v niektorých prípadoch aj vyššie zhodnotenie.

A nie je to jediný podobný prípad. Kým pozornosť trhu smerovala k čipom a dátovým centrám, cena zlata a najmä akcie jeho ťažiarov prešli jedným z najsilnejších období za posledné desaťročia. Japonský akciový trh, ktorý ešte pred pár rokmi patril medzi najviac prehliadané trhy vyspelého sveta, sa vďaka kombinácii reforiem v korporátnom riadení a politiky Bank of Japan zaradil medzi najvýkonnejšie regionálne trhy poslednej päťročnice. Ide o časť trhu, ktorá sa v hlavných indexoch takmer nezachytáva, preto aj bežný pasívny investor má na tieto témy len minimálnu expozíciu, hoci by ako individuálne stávky dokázali poraziť aj samotný Nasdaq.

Tento článok sa pozerá presne na túto druhú časť trhu. Pozreli sme sa na päť silných ETF príbehov, ktoré za posledných päť rokov doručili investorom mimoriadne, často až trojciferné výnosy. Tieto fondy sú bežne dostupné aj pre slovenských a českých investorov. V článku rozoberieme, čo stálo za ich úspechom, z čoho sú zložené, aké sú ich poplatky a na čo si dať pri nich pozor.

Než sa dostaneme k samotným fondom, radi by sme položili základy, čo presne je ETF, ako funguje, a aké typy poplatkov so sebou nesie.

Čo je ETF a ako funguje

História a vznik prvých ETF fondov

Historicky prvé ETF na svete nevzniklo v USA. Bolo ním Toronto 35 Index Participation Units (TIPs), spustené 9. marca 1990 na Toronto Stock Exchange, dnes súčasť iShares S&P/TSX 60 Index ETF. Skutočný impulz pre globálny rozmach ETF však prišiel až o tri roky neskôr, v januári 1993, keď na newyorskej burze debutovalo SPDR S&P 500 Trust (ticker #SPY), prvé ETF v USA a dodnes jeden z najobchodovanejších fondov na svete. Na rozdiel od klasického podielového fondu, ktorý sa dá kupovať alebo predávať len raz denne za cenu vypočítanú po uzavretí trhu, sa podiely ETF obchodujú na burze kedykoľvek počas dňa, presne ako akcie.

Zaujímavosť na okraj je, že práve táto vlastnosť sa nepáčila ani mužovi, ktorý indexové fondy v podstate vynašiel. John Bogle, zakladateľ Vanguardu a otec pasívneho investovania, zostal k ETF po celý život skeptický, pretože podľa neho možnosť obchodovať index kedykoľvek počas dňa láka investorov k špekulácii namiesto dlhodobého držania. Teda presne k tomu, pred čím celý život varoval. Vanguard napriek tomu svoje prvé ETF spustil už v roku 2001.

Ako fungujú ETF fondy

ETF je fond, ktorý drží kôš cenných papierov, teda akcie, dlhopisy alebo komodity, a jeho podiely sú kótované na burze. Cenu podielu blízko pri reálnej hodnote podkladových aktív drží dvojitý mechanizmus. Prvou vrstvou sú algoritmickí market makeri, ktorí počas celého obchodného dňa priebežne kotujú nákupné aj predajné ceny na základe aktuálnej hodnoty podkladového koša, tzv. iNAV (indikatívna čistá hodnota aktív), prepočítavanej spravidla každých 15 sekúnd. Algoritmy okamžite arbitrujú akýkoľvek rozdiel medzi cenou ETF na burze a touto hodnotou. Druhou, hlbšou poistkou je samotný creation/redemption proces.

Veľkí inštitucionálni hráči, tzv. autorizovaní participanti, zvyčajne veľké banky alebo market-makerské firmy, môžu priamo s vydavateľom fondu vymeniť veľký blok akcií, typicky rádovo 50 000 podielov naraz (tzv. creation unit), za nové podiely ETF, alebo naopak. Ak sa cena ETF na burze od hodnoty koša príliš vzdiali, táto arbitráž sa im oplatí, čo zvyšuje alebo znižuje ponuku podielov na trhu a cenu vracia späť. Kombinácia priebežného algoritmického kotovania a možnosti veľkoobjemovej arbitráže na pozadí drží ETF v súlade s indexom bez potreby akéhokoľvek centrálneho regulátora ceny.

Na prvý pohľad sa preto ponúka otázka: ak na burze operuje algoritmus, ktorý okamžite vyrovnáva ceny, na čo vlastne potrebuje systém veľké inštitúcie? Odpoveď spočíva v rozdielnych kapacitách a rôznej úrovni trhu, na ktorej obaja aktéri pôsobia:

• Algoritmickí market makeri (sekundárny trh): Zabezpečujú okamžitú likviditu a vyhladzujú mikroskopické cenové odchýlky v ráde sekúnd. Ich pôsobenie sa však obmedzuje výhradne na obchodovanie s už existujúcimi podielmi priamo na burze, pričom nemôžu meniť celkový počet vydaných akcií fondu.
• Autorizovaní participanti (primárny trh): Vstupujú do procesu pri výraznejších trhových výkyvoch alebo pri masívnom príleve a odlive kapitálu. Vďaka priamemu prístupu k emitentovi fondu a obrovskému kapitálovému krytiu vykonávajú creation/redemption proces. Fyzicky vytvárajú nové podiely alebo rušia existujúce, čím upravujú celkovú ponuku na trhu a garantujú dlhodobé udržanie ceny ETF v zhode s iNAV.

Poplatky pri ETF fondoch

Najviditeľnejším rozdielom oproti klasickému fondu je cena. TER (Total Expense Ratio) je celkový ročný poplatok fondu, vyjadrený ako percento z investovanej sumy, priebežne odpočítavaný z hodnoty fondu bez toho, aby sme čokoľvek platili samostatne. Pri veľkých, likvidných indexových ETF býva extrémne nízky, napríklad iShares Core S&P 500 UCITS ETF (SXR8) má TER len 0,07 % ročne, teda 7 eur ročne na 10 000 eur investície. Aktívne spravované podielové fondy si oproti tomu bežne účtujú 1 až 2 % ročne.

Rozdiely medzi ETF fondami a Podielovými fondami :

Ako fond kopíruje index

Index môže fond replikovať dvoma spôsobmi, fyzickou alebo syntetickou replikáciou. Fyzická replikácia znamená, že fond skutočne vlastní akcie, ktoré tvoria index. Pri syntetickej replikácii fond namiesto skutočných akcií indexu drží iný kôš aktív, napríklad veľké likvidné akcie alebo dlhopisy, ktoré s cieľovým indexom priamo nesúvisia, a súčasne uzavrie swapovú zmluvu s protistranou, zvyčajne investičnou bankou. Táto protistrana sa zmluvne zaviaže vyplácať fondu presne taký výnos, aký dosahuje sledovaný index, výmenou za výnos z koša aktív, ktorý fond skutočne drží.

Tento prístup sa oplatí najmä pri ťažko dostupných alebo veľmi širokých indexoch, kde je nákup každej jednotlivej akcie pomalý a nákladný. Hlavnou nevýhodou je riziko protistrany, teda možnosť, že banka na druhej strane zmluvy zlyhá. Pravidlá UCITS preto obmedzujú expozíciu voči jednej protistrane na maximálne 10 % hodnoty fondu a vyžadujú kolaterál. V Európe dnes jednoznačne prevažuje fyzická replikácia a všetkých päť fondov v tomto článku ju používa.

Akumulačná verzus distribučná trieda

3. UCITS a americké ETF

Napokon, rozdiel medzi UCITS a americkými ETF. UCITS je európsky regulačný rámec, ktorý okrem iného vyžaduje povinný dokument KID podľa nariadenia PRIIPs. Americkí poskytovatelia ako Vanguard, BlackRock alebo State Street ho pre svoje US-listované fondy nevytvárajú, keďže ich primárny trh to nevyžaduje, takže fondy ako SPY, VOO alebo QQQ sú od roku 2018 pre bežného retailového klienta v EÚ nedostupné.

Za fondmi stoja poskytovatelia, teda správcovské spoločnosti. Traja najväčší:

• iShares (BlackRock)
• Vanguard
• State Street (SPDR)

spolu ovládajú takmer 60 % celého globálneho ETF trhu. V Európe k nim pribúdajú:

• Xtrackers (DWS)
• Amundi, po akvizícii Lyxoru najväčší európsky provider
• UBS

Veľkosť providera automaticky neznamená kvalitu konkrétneho fondu, dôležitejšie je sledovať presnosť sledovania indexu a likviditu na burze.

Metodika výberu našich uchádzačov a TOP 5 ETF

Naším cieľom bolo nájsť najlepšie fondy, ktoré nie sú priamo naviazané na technologickú tému a mohli by v portfóliu ponúknuť skutočnú diverzifikáciu pre prípad, že by sa naratív okolo umelej inteligencie nenaplnil. Nulová expozícia na technológie pritom dnes reálne neexistuje, nemá ju prakticky žiadny široký index, a v skutočnosti je s technologickým boomom aspoň nepriamo prepojený takmer každý sektor.

Energetika napríklad profituje z rastúcej spotreby elektriny pre dátové centrá a časť dopytu po zlate pochádza práve od inštitucionálnych investorov, ktorí sa cez neho snažia znížiť koncentráciu portfólia voči technologicky ťažkým akciovým indexom. Pri Japonsku, kde technologický sektor tvorí reálne 26,55 % indexu, bola hlavnou hnacou silou výnosu reforma korporátneho riadenia a hedžingový zisk, nie rast čipových firiem či AI hyperscalerov, ktorí tvoria oveľa väčšiu váhu v iných indexoch ako S&P 500 alebo MSCI World. Cieľom tohto výberu teda bolo nájsť odlišný zdroj výnosu, nie odlišnú planétu.

Do univerza sme zahrnuli UCITS ETF s EUR aj USD triedou, listované na burzách dostupných bežným SK/CZ brokerom, s minimálnym spravovaným majetkom AUM 100 miliónov EUR. Výkonnosť sme počítali ako celkový výnos vrátane reinvestovaných dividend za presne posledných päť rokov, prednostne pri akumulačných triedach.

Za zmienku stojí aj to, čo sa do rebríčka nedostalo, hoci by si pozornosť určite zaslúžilo. Obranné, uránové a strieborné UCITS ETF patria medzi najsledovanejšie témy posledných rokov a ich výnosy to potvrdzujú. VanEck Defense pridal len v roku 2025 samotnom +49 % a od začiatku roka 2026 do augusta ďalších takmer +14 %. Uránové Global X Uranium UCITS ETF dosahuje priemerný ročný výnos od svojho spustenia okolo 22 %, strieborné Global X Silver Miners UCITS ETF dokonca 26 % ročne. Všetky tri fondy majú však históriu len od rokov 2022 – 2023, príliš krátku na to, aby sme ich mohli porovnávať na rovnakom päťročnom základe ako zvyšok tohto rebríčka.

1. Amundi Euro Stoxx Banks UCITS ETF Acc

Fond profituje z obratu bánk eurozóny po rokoch záporných sadzieb. ECB zdvihla sadzby z negatívneho pásma na vyše 4 %, čo priamo zväčšilo bankové marže, a banky zároveň vstupovali do cyklu s už vyčistenými súvahami z predchádzajúcej dekády vďaka rokom prísnej regulácie po eurokríze. Výsledkom bol nielen rast ziskov, ale aj masívny návrat kapitálu akcionárom cez spätné odkupy akcií a rastúce dividendy.

Top 10 pozícií tvorí takmer 75 % celého indexu z 29 spoločností, najväčšia zložka Banco Santander samotná váži 14,46 %, nasledujú BBVA s 9,97 %, UniCredit s 9,73 %, BNP Paribas s 8,74 % a Intesa Sanpaolo so 7,77 %. Geograficky pripadá 30 % váhy na Španielsko, 24 % na Taliansko a 15 % na Francúzsko, tieto tri krajiny teda dokopy tvoria takmer 70 % indexu, zvyšok dopĺňa najmä Holandsko.

Riziko: Vysoká volatilita, páka funguje aj opačným smerom pri poklese ceny zlata, plus koncentrácia do menších ťažobných spoločností s vyšším prevádzkovým rizikom. Likvidnejšia alternatíva: VanEck Gold Miners UCITS ETF (AUM 3,2 miliardy EUR, TER 0,53 %, 5Y výnos nižší, +192,17 %).

2. UBS Solactive Global Pure Gold Miners UCITS ETF

Ťažiari zlata fungujú ako pákový nástroj na cenu kovu. Vysoké fixné náklady ťažby znamenajú, že aj mierny rast ceny zlata sa premieta do oveľa väčšieho rastu ziskovej marže. Rely posledných rokov poháňal rekordný nákup zlata centrálnymi bankami, najmä Čínou a Indiou, spolu s poklesom reálnych úrokových sadzieb, ktorý zvyšuje atraktivitu zlata ako aktíva bez výnosu. Tento konkrétny fond sa navyše zameriava len na spoločnosti, ktoré aspoň 90 % tržieb generujú priamo z ťažby zlata, bez diverzifikovaných baníckych gigantov s vedľajšími komoditami.

Zloženie je oproti bankám výrazne rozptýlenejšie, top 10 pozícií tvorí len 47 % indexu z 31 spoločností a najväčšia zložka, Endeavour Mining, váži len 5,35 %, tesne za ňou DPM Metals s 5,25 % a AngloGold Ashanti so 4,91 %, žiadna jednotlivá firma tu teda nedominuje. Geograficky je index prekvapivo koncentrovaný podľa sídla spoločností, 57 % pripadá na Kanadu a ďalších 24 % na Austráliu, hoci samotná ťažba prebieha prevažne v Afrike a Latinskej Amerike, sídlo firmy teda málo hovorí o tom, kde sa fyzicky ťaží.

Riziko: Vysoká volatilita, páka funguje aj opačným smerom pri poklese ceny zlata, plus koncentrácia do menších ťažobných spoločností s vyšším prevádzkovým rizikom. Likvidnejšia alternatíva: VanEck Gold Miners UCITS ETF (AUM 3,2 mld. EUR, TER 0,53%, 5Y výnos nižší, +192,17%).

3. UBS Core MSCI Japan UCITS ETF USD acc

Japonský akciový trh prešiel od roku 2023 jednou z najvýraznejších reforiem korporátneho riadenia vo vyspelom svete, burza v Tokiu verejne tlačila firmy s nízkym pomerom ceny k účtovnej hodnote na zlepšenie kapitálovej efektivity, čo spustilo vlnu spätných odkupov akcií a rozpúšťania krížových vlastníckych podielov. Tento konkrétny fond navyše zaisťuje menové riziko voči USD namiesto ponechania priamej expozície na jen, čo mu vzhľadom na výrazne vyššie americké úrokové sadzby v tomto období prinieslo dodatočný výnos z tzv. hedžingového carry.

Top 10 pozícií tvorí necelých 30 % indexu zo 169 spoločností, najväčšou je Tokyo Electron so 4,13 % váhy, tesne za ňou Mitsubishi UFJ Financial Group so 4,09 %, nasleduje Kioxia Holdings s 3,36 %, Toyota Motor s 3,08 % a Advantest s 2,82 %. Sektorovo index vedú technológie s váhou 26,55 %, čo je menej než 38 % v S&P 500, ale približne na úrovni globálneho MSCI World (29 %), teda nie až taký veľký únik od technologickej témy, ako by sa pri regionálnom „netechnologickom“ fonde čakalo. Nasledujú financie s 19,26 % a priemysel s 18,07 %. Časť vyššej technologickej váhy je aj dôsledkom nedávneho zaradenia Kioxia Holdings, výrobcu pamäťových čipov, do indexu po jeho IPO koncom roka 2024.

Riziko: fond je citlivý na vývoj úrokového diferenciálu medzi USD a JPY, ak BOJ začne sadzby výraznejšie zvyšovať alebo Fed znižovať, hedžingový carry sa môže obrátiť proti fondu. Keďže ide o hedžing voči doláru, nie euru, európskemu investorovi navyše ostáva aj reziduálna expozícia na kurz EUR/USD, čo je tretia, často prehliadaná vrstva rizika popri samotnej výkonnosti japonských akcií.

Ako tento dvojitý menový mechanizmus funguje na konkrétnych číslach?

• Úrokový diferenčný zisk (USD/JPY Carry): Predstavme si, že sadzby v USA sú na úrovni 4,5 % a v Japonsku len 0,25 %. Fond pri zaisťovaní JPY/USD generuje pre nás extra bonus z úrokového rozdielu až +4,25 % ročne. Ak však BOJ zvýši sadzby na 1,5 % a Fed ich zrazí na 2,5 %, náš úrokový vankúš sa zmrští na iba +1 % a pri ďalšom znižovaní sadzieb sa zmení na čistý náklad.
• Skryté riziko pre Európana (EUR/USD Expozícia): Predstavme si, že tokijské akcie vzrastú o +15 % a JPY/USD hedžing zafunguje na jednotku. V dolároch má fond výnos krásnych +15 %. Ak však americký dolár v rovnakom čase voči euru oslabí o -10 %, náš reálny výnos po prepočte do eur klesne na približne +3,5 %. Unikol nám síce pohyb jenu, no naplno nás zasiahol kurz EUR/USD.

Napriek pomerne vysokému zastúpeniu technológií sme sa fond rozhodli do rebríčka zaradiť, pretože hnacia sila jeho výnosu bola iná než AI naratív, reforma korporátneho riadenia a hedžingový carry, nie rast čipových firiem. Do budúcna to však znamená aj riziko, ak bude technologická váha indexu naďalej rásť, diverzifikačná hodnota tohto fondu voči AI téme sa môže postupne oslabovať.

Alternatíva s vyšším výnosom, no nižšou likviditou: WisdomTree Japan Equity UCITS ETF USD Hedged Acc (AUM 98 miliónov EUR, exportne vážený smart-beta index, 5Y výnos +247,67 %).

4. iShares S&P 500 Energy Sector UCITS ETF Acc

Sektor profitoval z kombinácie dvoch síl, cenového šoku po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a zásadnej zmeny správania samotných firiem. Americkí producenti ropy a plynu po predchádzajúcom desaťročí neefektívneho rastového kapitálového míňania prešli na prísnu kapitálovú disciplínu, teda namiesto agresívneho vŕtania vracajú voľný cash flow akcionárom cez dividendy a spätné odkupy akcií. V poslednom období pridáva ďalší dopytový impulz aj rastúca spotreba plynu na výrobu elektriny pre dátové centrá.

Top 10 pozícií tvorí takmer 79 % indexu z 21 spoločností, zloženie je extrémne koncentrované na dve najväčšie firmy, ExxonMobil samotný váži 29,45 % a Chevron ďalších 16,13 %, tieto dve firmy teda dokopy tvoria takmer polovicu celého fondu. Nasledujú ConocoPhillips so 6,58 %, Williams Cos so 4,72 % a Valero Energy so 4,02 %. Geograficky ide takmer výlučne o americký fond (99,77 %), bez akejkoľvek expozície na európskych ropných gigantov ako Shell alebo TotalEnergies.

Riziko: priama závislosť od ceny ropy a plynu, ktorá je volatilná a citlivá na rozhodnutia OPEC aj geopolitiku, plus dlhodobé riziko útlmu dopytu s postupujúcou elektrifikáciou dopravy.

5. iShares MSCI Europe Financials Sector UCITS ETF EUR (Acc)

Tento fond rozširuje čisto bankovú stávku z prvého miesta o poisťovne, správcov aktív a švajčiarske banky, čím pridáva geografickú aj obchodnú diverzifikáciu mimo samotnej eurozóny. Top 10 pozícií tvorí necelých 45 % indexu z 84 spoločností, najväčšou je britská HSBC s váhou 9,44 %, nasleduje Banco Santander s 5,72 %, nemecká poisťovňa Allianz s 5,21 %, UBS Group so 4,56 % a BBVA so 4,08 %. Zaradenie Allianz do top 5 ukazuje, že fond nie je len rozšírenou bankovou stávkou, poisťovníctvo má v indexe reálne významné zastúpenie. Geograficky je fond výrazne diverzifikovanejší než čisto eurozónový fond č. 1.

Veľká Británia tvorí 23 % váhy a Švajčiarsko ďalších 12 %, tieto dve krajiny mimo eurozóny teda dokopy tvoria 35 % indexu. Britská HSBC a švajčiarska UBS ťažia z odlišnej dynamiky než kontinentálne banky, HSBC profituje z ázijskej expozície a vyšších sadzieb v Hongkongu, UBS z integrácie Credit Suisse a rastu správy súkromného majetku. Poisťovne v indexe zároveň zarábajú viac na vlastných dlhopisových portfóliách práve vďaka vyšším sadzbám, tej istej sile, ktorá poháňala aj čisto bankový fond č. 1.

Súhrnná tabuľka

Zhrnutie

Najvýnosnejšie ETF fondy mimo technológií za posledných päť rokov nepochádzajú z exotických kútov trhu, ale zo sektorov, o ktorých sa bežne nehovorí: banky, zlato, Japonsko, energetika a financie. Spoločným menovateľom je, že každý z nich štartoval z podhodnotenej alebo prehliadanej pozície a profitoval z jasne identifikovateľného cyklického posunu, sadzieb, geopolitiky alebo návratu kapitálu akcionárom. Rovnaký mechanizmus, ktorý tieto výnosy vytvoril, je aj dôvodom, prečo sa neopakujú donekonečna, čo treba mať na pamäti pri akejkoľvek extrapolácii do ďalších piatich rokov.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.