Stávka na AI na Starom kontinente. Tieto európske akcie ťažia z AI mánie

Európske akcie ťažia z AI mánie

Boom umelej inteligencie zatiaľ najviac preslávil americké mená. Nvidia, hyperscaleri, cloudové platformy a čínski hráči dominujú titulkom aj predstavám investorov. Lenže čím viac rastie dopyt po výpočtovom výkone, tým viac sa pozornosť presúva aj k menej viditeľným firmám, ktoré dodávajú „lopaty a krompáče“ pre AI zlatú horúčku. Práve tam sa objavili európski víťazi.

Nemecký Aixtron, výrobca zariadení používaných pri výrobe čipov, vzrástol od začiatku roka o 167,2 %. Taliansky Technoprobe, ktorý vyrába testovacie rozhrania pre kremíkové wafery, si pripísal 133,6 %. STMicroelectronics, jeden z najvýznamnejších európskych výrobcov čipov, vzrástol o 134,9 %. A Nokia, kedysi symbol mobilných telefónov a dnes dodávateľ sieťovej a optickej infraštruktúry, vyskočila o 125,8 %. Aby však článok nebol iba o ťažkých váhach starého kontinentu, zaujímavý je aj Nebius.

Táto firma možno zatiaľ nie je tak známa ako ASML či Nokia, no patrí medzi najhorúcejšie európske AI spoločnosti v oblasti cloudovej infraštruktúry. Holandský Nebius v prvom štvrťroku 2026 odpálil tržby o neuveriteľných 684 % a zabezpečil si strategický kontrakt s Metou v hodnote 27 miliárd USD. Jeho akcie v tomto roku vzrástli o 144,6 %. No a absolútnym európskym víťazom roka je švédska spoločnosť Sivers Semiconductors. Jej akcie od začiatku roka vzrástli približne o 1348 %, čím sa firma zaradila medzi najvýkonnejšie európske akcie s trhovou kapitalizáciou nad 1 miliardu EUR. 

Spoločným menovateľom nie je to, že by Európa zrazu porazila USA v umelej inteligencii. Ide skôr o to, že AI potrebuje čoraz viac fyzickej infraštruktúry. Dátové centrá potrebujú čipy, optické siete, výkonové polovodiče, testovanie, napájanie, chladenie a spoľahlivú konektivitu. A práve v týchto menej nápadných vrstvách majú niektoré európske firmy reálnu pozíciu.

Fabio Bassi, šéf stratégie naprieč triedami aktív v J.P. Morgan, pre CNBC vysvetlil, že investori sa začínajú pozerať za hranicu najväčších AI mien. Dopyt po výpočtovom výkone ich vedie k firmám z oblasti dátových centier, sieťovej technológie, čipového vybavenia, energetiky, chladenia a softvérových nástrojov. V Európe sa tento efekt ešte zosilňuje tým, že veľkých a likvidných AI „čistých stávok“ je málo. Kapitál sa preto koncentruje do úzkej skupiny spoločností, ktoré trh vníma ako AI proxy.

Najvýraznejším príkladom je Aixtron. Firma navrhuje a vyrába pokročilé zariadenia na nanášanie ultratenkých vrstiev materiálov na kremíkové wafery. Tento proces je známy ako depozícia a patrí medzi kľúčové kroky pri výrobe čipov. Akcie spoločnosti za posledných 12 mesiacov vyskočili o viac než 300 %, vďaka čomu sa Aixtron stal druhým najvýkonnejším titulom v indexe Stoxx 600 za toto obdobie, hneď po farmaceutickej spoločnosti Abivax.

Citi v apríli zvýšila cieľovú cenu Aixtronu o viac než 66 %. Dôvodom bol silnejší dopyt a lepšie marže. Podľa banky je umelá inteligencia hlavným motorom výnosového výhľadu spoločnosti na rok 2026. Inými slovami, Aixtron dnes nie je len cyklický výrobca zariadení pre polovodičový priemysel. Trh ho čoraz viac vníma ako jednu z európskych brán do AI investičného cyklu.

Trh hľadá ďalšie úzke miesta AI boomu

AI infraštruktúra je kapitálovo hladná. Veľké technologické firmy v USA míňajú bezprecedentné sumy na dátové centrá, čipy a siete. Big Tech totiž vstupuje do najväčšieho investičného cyklu v histórii a v tomto roku najväčší hráči plánujú minúť viac ako 700 miliárd USD na infraštruktúru. Tento investičný cyklus vytvára dopyt nielen po najvýkonnejších grafických procesoroch, ale aj po celom ekosystéme dodávateľov, ktorí umožňujú, aby sa výpočtový výkon vôbec dostal do prevádzky.

Pre STMicroelectronics je AI príbeh rozdelený do dvoch hlavných línií. Brian Colello, senior akciový analytik Morningstar, pre CNBC uviedol, že výstavba AI infraštruktúry spotrebúva polovodiče všetkých typov, čo je pozitívne pre STMicroelectronics aj podobné firmy. Spoločnosť má podľa neho expozíciu cez výkonové polovodiče určené pre pripravovaný prechod na 800-voltové systémy, teda efektívnejšie energetické architektúry, a zároveň cez optické produkty pre rýchlejšie prepojenie dátových centier.

Tento detail je dôležitý. AI nie je iba o samotnom čipe v serveri. Je to aj o prenose dát, energetickej účinnosti a schopnosti dátových centier zvládať masívne objemy výpočtov bez toho, aby sa systém zadrhol na napájaní, pripojení alebo stratách energie. Nokia je iný typ príbehu. Kedysi bola synonymom mobilných telefónov, dnes sa snaží prepisovať vlastnú identitu cez sieťovú infraštruktúru. Firma dodáva siete pre AI dátové centrá a optické zariadenia, ktoré sú potrebné na rýchly prenos dát.

Začiatkom minulého roka Nokia dokončila akvizíciu spoločnosti Infinera, čím sa zaradila medzi najväčších svetových dodávateľov optických sieťových zariadení. Tento posun si všimla aj Nvidia, ktorá v októbri oznámila nákup akcií Nokie v objeme 1 miliardy USD. Akcie Nokie vtedy okamžite vzrástli o 22 %. Pre trh to bol silný signál, že stará európska technologická značka môže mať v novej AI infraštruktúre oveľa väčšiu úlohu, než by naznačovala jej minulosť v mobilných telefónoch. Koniec koncov, bližšie o Nokii si môžete prečítať v článku nižšie:

Technoprobe zasa stojí v ešte menej viditeľnej, no veľmi dôležitej časti hodnotového reťazca. Firma vyrába probe cards, teda elektromechanické rozhrania používané pri testovaní kremíkových waferov. Bez testovania sa čipy nemôžu spoľahlivo dostať do masovej výroby. Bank of America v máji zvýšila odporúčanie na akcie spoločnosti na „kúpiť“, keďže očakáva rast ziskov v najbližších rokoch vďaka dopytu spojenému s grafickými procesormi.

Sivers zase vyvíja fotonické a polovodičové komponenty využívané v dátových centrách pre umelú inteligenciu, 5G sieťach a ďalších oblastiach rýchleho prenosu dát. Firma zatiaľ nie je gigantom podľa tržieb. V roku 2025 dosiahla výnosy 304,1 milióna SEK, teda približne 27 miliónov EUR, čo predstavovalo medziročný rast o 25,0 %. Investori však v tomto prípade neplatia za dnešnú veľkosť, ale za možnú budúcu rolu vo fyzickej infraštruktúre AI.

Podstatné je, že spoločnosť uviedla rast potenciálnych budúcich tržieb o 64,0 % na 453 miliónov USD, teda približne 385 miliónov EUR. Veľká časť tohto rastu súvisí práve s AI fotonikou. Inými slovami, trh začal Sivers vnímať nie ako malého dodávateľa z okraja polovodičového sveta, ale ako firmu, ktorá môže stáť pri jednom z technických úzkych miest AI infraštruktúry. A na burze niekedy stačí veľmi málo, aby sa z nudného dodávateľa stal nový miláčik trhu.

Širší polovodičový sektor v Európe tak zažíva výrazne lepší rok než hlavný trh. Index Stoxx Europe Total Market Semiconductor od začiatku roka vzrástol o 84 %, zatiaľ čo širší Stoxx 600 pridal len 3,0 %. Tento rozdiel ukazuje, že investori nekupujú Európu ako celok. Kupujú konkrétne firmy, ktoré majú priamu väzbu na AI infraštruktúru.

Colello zároveň upozorňuje, že prvými víťazmi AI boli dodávatelia infraštruktúry. V ďalšej fáze sa však môžu začať presadzovať aj firmy, ktoré budú AI aktívne nasadzovať vo svojich vlastných produktoch a službách. Môže ísť o softvér, finančné technológie, zdravotníctvo či robotiku. Keďže každá krajina bude chcieť využívať AI vo vlastnom jazyku a lokálnom kontexte, v rôznych regiónoch sveta môžu vzniknúť aj domáci AI víťazi.

Rally nie je dôkazom európskej technologickej renesancie

Napriek prudkým rastom zostávajú niektorí analytici opatrní. Rally niekoľkých európskych akcií podľa nich nestačí na tvrdenie, že Európa vstupuje do novej technologickej éry. Skôr ide o úzky prenos amerického AI investičného boomu do malej skupiny európskych dodávateľov. Morningstar upozorňuje najmä na regulačné a infraštruktúrne limity. Martin Szumski, akciový analytik Morningstar, povedal, že záujem o podporu AI infraštruktúry v Európe rastie a Nokia v ňom môže zohrávať úlohu. Zároveň však dodal, že rozvoj bude prebiehať v zásadne odlišnom regulačnom rámci než v USA.

Problémom sú kapacity elektrických sietí, moratóriá na dátové centrá a požiadavky spojené s európskym Aktom o umelej inteligencii. Szumski pripomenul, že v Európe je jednoducho menej miest, kde sa dá kúpiť viac než 500 akrov pôdy s potrebnou dostupnosťou elektriny a vody na výstavbu veľkého AI dátového centra. To je zásadný rozdiel oproti USA. Americký trh má väčší priestor, jednotnejší kapitálový ekosystém, agresívnejších hyperscalerov a menej fragmentované regulačné prostredie. Európske firmy preto síce môžu profitovať ako dodávatelia, no samotná výstavba AI infraštruktúry na kontinente bude pravdepodobne pomalšia.

Aixtron, Technoprobe, STMicroelectronics aj Nokia ťažia z dopytu po čipoch, sieťach a dátových centrách, no veľká časť ekonomiky tohto dopytu stále vychádza zo Spojených štátov. Bassi z J.P. Morgan preto tiež odmieta interpretovať súčasný rast ako širokú európsku technologickú renesanciu. Podľa neho ide o úzky kanál do vybraných európskych firiem, ktoré majú skutočnú expozíciu na expanziu dátových centier a zároveň schopnosť premeniť dopyt na zisky.

Pre investorov je to dôležitá pointa. Európske AI akcie môžu ďalej rásť, ak sa bude investičný cyklus v dátových centrách zrýchľovať. No zároveň nejde o lacný ani bezrizikový obchod. Ak sa očakávania okolo kapitálových výdavkov technologických gigantov ochladia, ak sa ukáže slabšia návratnosť investícií do AI alebo ak sa pozície v týchto akciách stanú príliš preplnené, prudké zisky sa môžu rýchlo zmeniť na volatilitu.

Európa tak v AI príbehu nezmizla z mapy. Len hrá inú hru než Silicon Valley. Nevlastní väčšinu najväčších modelov ani najviditeľnejších platforiem, no má firmy, ktoré dodávajú kritické časti infraštruktúry. Práve v tom je sila, no aj limit celej rally. Nie je to dôkaz, že európsky technologický sektor dobieha Ameriku. Je to dôkaz, že v AI boome sa dá zarobiť aj na menej nápadných článkoch reťazca.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.