Elon Musk chce zo SpaceX spraviť vesmírny Nvidia moment. Kúpiť alebo utiecť?

SpaceX nechce predávať len rakety, ale celý vesmírny ekosystém

SpaceX podľa očakávaní podala žiadosť o vstup na burzu s cieľovým ohodnotením 1,75 bilióna USD. Oplatí sa veriť Elonovi Muskovi a zainvestovať? Poďme si to rozobrať. Pri ročných tržbách 18,6 miliardy USD to znamená pomer ceny k tržbám až 93,7-násobok. To je číslo, ktoré sa vymyká aj štandardom technologického trhu, kde investori už roky akceptujú vysoké násobky pri firmách napojených na umelú inteligenciu. Pre porovnanie, Tesla sa pri tržbách za rok 2025 obchoduje približne za 15,3-násobok tržieb a Nvidia za 21,2-násobok. Jedinou veľkou spoločnosťou s podobne extrémnym násobkom je Palantir, kde pomer ceny k tržbám dosahuje 94,1-násobok.

SpaceX očakáva, že získa 75 až 80 miliárd USD. Pre porovnanie, Saudi Aramco v roku 2019 získala 29,4 miliardy USD pri zhruba rovnakom ocenení. Rozdiel je v tom, že v štvrťroku pred podaním žiadosti dosiahla zisk 21,3 miliardy USD pri tržbách 71 miliárd USD, zatiaľ čo SpaceX v minulom štvrťroku vykázala stratu 1,3 miliardy USD pri tržbách 4,7 miliardy USD.

SpaceX tak neprichádza na burzu ako bežná priemyselná firma, ale ako extrémne drahá stávka na budúcnosť infraštruktúry, konektivity, umelej inteligencie a vesmíru. Ešte väčšiu pozornosť však púta celkový adresovateľný trh. SpaceX hovorí až o 28,5 bilióna USD, čo je číslo takmer porovnateľné s HDP Spojených štátov na úrovni 32,4 bilióna USD. V samotnej vesmírnej technológii firma vidí príležitosť vo výške 370 miliárd USD, najmä v oblasti štartov rakiet a súvisiacich služieb.

K tomu pridáva 1,61 bilióna USD v riešeniach Starlinku, teda v satelitnej konektivite. Spolu tak SpaceX počíta s vesmírnym technologickým trhom vo výške 1,98 bilióna USD. Zvyšok celého príbehu stojí na ešte odvážnejšej predstave: umelej inteligencii, dátových centrách vo vesmíre a budovaní infraštruktúry, ktorá by raz mohla presunúť časť výpočtového výkonu mimo Zeme. O tejto téme sme Vás bližšie informovali v článku nižšie:

Trh rieši, či je vízia väčšia než realita

No, tak práve tu sa začína najväčší rozpor celého príbehu. Akademická štúdia Luisy Corrado a Christosa Makridisa sa na vesmírnu ekonomiku nepozerá optikou firemných prezentácií, ale cez americké tabuľky vstupov a výstupov. Inými slovami, nejde zdola od ambícií firiem, ale zhora od reálne nameraných ekonomických väzieb.

Podľa tejto práce vzrástla priama produkcia amerického priemyslu vesmírnych technológií z približne 60 miliárd USD v roku 2007 na 75 miliárd USD v roku 2017. Všetky čísla sú pritom uvádzané v dolároch roku 2017, teda očistené o infláciu. Výraznejší rast nastal v nepriamej ekonomickej aktivite, teda vo využívaní vesmírnych technológií vládou a súkromnými sektormi od letectva až po nehnuteľnosti. Táto produkcia vzrástla z približne 80 miliárd USD na 120 miliárd USD.

Autori následne použili simulácie Monte Carlo do roku 2030. Výsledkom je mediánový odhad priamej produkcie vesmírnych technologických firiem na úrovni 115 až 120 miliárd USD do roku 2030. To znamená reálny rast približne 50 až 60 % za 13 rokov, alebo asi 3,5 % ročne. Po pripočítaní 2,5 % inflácie ide o nominálne tempo rastu približne 6 % ročne.

Nepriamy prínos vesmírnej ekonomiky by podľa tejto štúdie mohol do roku 2030 vzrásť na 230 až 240 miliárd USD. To predstavuje približne 5 % reálneho rastu ročne, respektíve 7,5 % nominálne po započítaní inflácie. Z pohľadu tejto metodiky tak celkový adresovateľný trh s vesmírnymi technológiami do roku 2030 vychádza približne na 230 miliárd USD, nie na 1,98 bilióna USD.

Rozdiel medzi oboma pohľadmi je priepastný. SpaceX predáva víziu trhu, ktorý má mať takmer 2 bilióny USD len vo vesmírnych technológiách a 28,5 bilióna USD po započítaní umelej inteligencie a dátových centier vo vesmíre. Akademický odhad založený na oficiálnych amerických dátach je výrazne konzervatívnejší. V istom zmysle celé IPO SpaceX nepôsobí ako klasický burzový prospekt, ale skôr ako scenár k veľmi drahému sci-fi filmu. Investori majú v podstate uveriť, že získaný kapitál dokáže dobyť nové svety, dátové centrá sa raz presunú na orbitu a Elon Musk dostane najväčšiu výplatu v dejinách ľudstva, ak sa mu podarí založiť na Marse stálu kolóniu s najmenej 1 miliónom ľudí.

Človek by až povedal, že plán je jednoduchý: najskôr predať investorom víziu za bilióny USD, potom postaviť vesmírnu ekonomiku a napokon vyriešiť drobný detail v podobe života na inej planéte. Problém je, že ešte pred vztýčením vlajky na Marse musí SpaceX zvládnuť oveľa pozemskejšie otázky. Extrémnu valuáciu, miliardové straty xAI, takmer absolútnu kontrolu Elona Muska (o tej si ešte povieme) a obrovský rozdiel medzi tým, čo firma kreslí vo svojich prezentáciách, a tým, čo naznačujú konzervatívnejšie akademické odhady.

Muskova kontrola, Starlink a účet za xAI

Ak chce investor vidieť trailer k tomu, ako Elon Musk riadi verejne obchodovanú firmu, nemusí čakať na SpaceX. Stačí sa pozrieť na Teslu. Áno, je pravda, že z takmer odpísaného startupu spravil globálneho lídra elektromobility. To je fakt. Lenže odvtedy urobil aj pomerne veľa pre to, aby tento kapitál dôvery postupne testoval až na doraz. Spory s americkou Komisiou pre cenné papiere a burzy, vojny na sociálnych sieťach, súdne spory, verejné urážky, kritika vlastných kolegov, vyhrážky odchodom, ak nedostane ďalší biliónový platový balík. Chýbal už hádam len ten sľubovaný súboj v klietke.

Nezabúdajme ani na to, že do toho prišla jeho politicko-mediálna odbočka okolo DOGE, ktorá podľa štúdie Yale mohla Teslu stáť viac než 1 milión predaných elektromobilov v USA. Prevádzkový zisk Tesly sa minulý rok prepadol na 4,3 miliardy USD, teda o 70 % oproti obdobiu spred troch rokov, a sľuby o robotaxi či plne autonómnych autách zostali zatiaľ skôr v kategórii „už čoskoro“. Pri SpaceX je pointa rovnaká, len násobne väčšia. Musk bude mať opäť približne 85 % hlasovacích práv, takže ak si investori kupujú lístok na túto vesmírnu jazdu, mali by vedieť, že vodiča počas letu prakticky nevymenia.

Musk totiž oficiálne drží 85 % akcií triedy B a 12,3 % akcií triedy A. Spolu vlastní 41 % akcií pred IPO a kontroluje približne 85 % hlasovacích práv. Akcie triedy B majú silnejšie hlasovacie práva a ich držitelia môžu voliť väčšinu členov predstavenstva. Takáto úroveň kontroly je pri verejne obchodovaných firmách mimoriadne výnimočná. Investori si tak nekupujú len expozíciu na rakety, Starlink, satelity a umelú inteligenciu. Kupujú si aj priamu závislosť od Muskovho vedenia, vízie a schopnosti presvedčiť trh, že extrémne vzdialené ciele majú dnešnú hodnotu.

SpaceX má v biznise viacero vrstiev. V oblasti štartov rakiet je dominantným hráčom a zabezpečuje viac než polovicu svetových orbitálnych štartov. Starlink má viac než 10 miliónov zákazníkov a približne 10 000 operačných satelitov. Práve Starlink je dôležitý, pretože nejde len o víziu, ale už o reálne fungujúci a ziskový biznis. V roku 2025 vytvoril prevádzkový zisk 4,4 miliardy USD, čo bolo medziročne viac než dvojnásobné zlepšenie.

Na druhej strane stojí xAI. SpaceX sa vo februári spojil s Muskovým startupom v oblasti umelej inteligencie a práve táto jednotka je zdrojom veľkej časti strát. xAI v roku 2025 vykázala prevádzkovú stratu 6,4 miliardy USD, oproti strate 1,6 miliardy USD v roku 2024. Celý SpaceX mal v roku 2025 tržby takmer 19 miliárd USD a prevádzkovú stratu 2,6 miliardy USD. V prvom štvrťroku dosiahli tržby 4,7 miliardy USD, čo znamenalo medziročný rast o 15 %, no prevádzková strata bola 1,9 miliardy USD.

Firma vstupovala do konca prvého štvrťroka s hotovosťou približne 16 miliárd USD, čo bolo menej než 25 miliárd USD na konci roka 2025. Záväzky dosiahli 60 miliárd USD, pričom veľká časť pravdepodobne súvisí s xAI a jej predchádzajúcim spojením s dlhovou záťažou platformy X. Investori tak dostanú mimoriadne silný, ale aj mimoriadne komplikovaný príbeh. Na jednej strane stojí dominantný raketový biznis, rýchlo rastúci Starlink a predstava vesmírnych dátových centier napájaných priamo slnkom. Úprimne? Znie to sexi. Na druhej strane sú obrovské straty v AI, vysoké záväzky, extrémna valuácia a trh, ktorého veľkosť závisí od veľmi odvážnych predpokladov. A neklamme si, Elon Musk je známy tým, že rád zveličuje.

SpaceX môže byť jedným z najväčších IPO v histórii (podľa mňa aj bude). Zároveň však bude testom toho, ako ďaleko sú investori ochotní zájsť pri oceňovaní budúcnosti. BTW: je veľmi veľa prípadov, kedy akcie firiem od IPO padli o desiatky percent. Akcionári CSG by vedeli hovoriť. Pri Nvidii trh platí za dnešné čipy, dátové centrá a explodujúce tržby. Pri SpaceX bude platiť za víziu, že výpočtový výkon, konektivita a časť ekonomickej infraštruktúry sa raz presunú na orbitu. To je príbeh s obrovským potenciálom, ale aj s obrovskou medzerou medzi dnešnými číslami a budúcimi sľubmi.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.