S&P 500 mieri k 8 000 bodom. Radšej byť v AI zainvestovaný, ako ju nemať vôbec

Umelá inteligencia ako povinná výbava investorov

Na Wall Street sa dnes nevedie debata o tom, či je umelá inteligencia dôležitá. Debata sa posunula ďalej a to k otázke, kto si môže dovoliť ju ignorovať. Rok 2026 prichádza v momente, keď z AI prestáva byť módne slovo a stáva sa tvrdým biznisom. Firmy do nej nalievajú miliardy USD (však len skupina Magnificent 7 naliala do AI takmer 400 miliárd USD), budujú dátové centrá, kupujú čipy a prepisujú svoje fungovanie. Návratnosť týchto investícií zatiaľ nie je úplne jasná, no jedno je zrejmé: bez AI bude čoraz ťažšie držať krok s konkurenciou.

Práve preto je medzi investormi nezvyčajne silná zhoda. Vo výhľadoch viac než 60 globálnych finančných inštitúcií, ktoré zhromaždila agentúra Bloomberg, sa prakticky neobjavuje názor, že by bolo rozumné z tohto trendu ustúpiť. Aj tí, ktorí majú v pamäti technologické bubliny z minulosti, dnes hovoria, že väčším rizikom je zostať bokom než investovať príliš skoro.

Fidelity International označuje umelú inteligenciu za hlavnú tému akciových trhov v roku 2026. BlackRock Investment Institute tvrdí, že jej vplyv bude silnejší než clá či tradičné makroekonomické faktory, ktoré trhy zvyčajne sledujú. NatWest ide ešte ďalej a vidí v AI nový motor globálneho rastu. Výstižne to zhrnula JPMorgan Wealth Management, keď upozornila, že najväčším rizikom dnes nie je mať AI v portfóliu priveľa, ale nemať ju vôbec.

Samozrejme, ani iné riziká nezmizli. Geopolitické trenice, obchodné bariéry či slabnúci americký trh práce sú stále na stole. BCA Research dokonca otvorene hovorí o možnosti recesie v USA. Napriek tomu ani tento najopatrnejší hlas neodporúča investorom opúšťať akcie. Dôvod je jednoduchý a veľmi praktický: masívne investície do umelej inteligencie dnes fungujú ako vankúš, ktorý ekonomike pomáha tlmiť nárazy a udržiava rast dlhšie, než by sa za normálnych okolností čakalo.

Prostredie hrá trhom do karát, no účet príde neskôr

Technologický príbeh by sám o sebe nestačil, keby mu nepomáhali aj širšie ekonomické podmienky. Trhy v roku 2026 počítajú s tým, že Federálny rezervný systém začne postupne uvoľňovať menovú politiku. Úrokové sadzby by mali ísť nadol v reakcii na slabnúci trh práce a klesajúcu infláciu, hoci to, že sa udržia na dnešných úrovniach odhaduje takmer 30 % analytikov. Zároveň sa očakáva fiškálna podpora zo strany vlád. V USA má ekonomiku podporiť legislatívny balík administratívy prezidenta Donalda Trumpa známy ako „One Big Beautiful Bill Act“, v Európe zas fiškálny stimul v Nemecku.

Vzniká tak kombinácia, ktorá nie je pre neskorú fázu hospodárskeho cyklu typická. Technologické investície, lacnejšie peniaze a verejné výdavky sa spájajú v čase, keď by ekonomika mala skôr spomaľovať. Podľa State Street práve tieto regionálne posuny vytvárajú pre rok 2026 priaznivejšie podmienky pre globálny rast. Inflácia síce ešte úplne nezmizla, no jej smerovanie je jasné. A to dáva investorom odvahu zostať v rizikovejších aktívach.

Práve tu sa však optimizmus začína stretávať s realitou cien. Akcie sú drahé (najmä tie americké), kreditné spready sa pohybujú na mimoriadne nízkych úrovniach a americké clá naďalej brzdia globálny obchod. Fidelity upozorňuje, že medzi krátkodobým nadšením trhov a dlhodobými problémami vzniká čoraz väčšie napätie. Globálna fragmentácia, oslabovanie dolára, otázky nezávislosti americkej centrálnej banky a najmä udržateľnosť obrovských investícií do umelej inteligencie sú témy, ktoré nezmiznú ani po roku 2026.

Tento obraz potvrdzuje aj každoročná kompilácia Bloombergu, ktorá zahŕňa viac než 700 prognóz. Ich spoločným menovateľom je presvedčenie, že rast je dnes podporovaný umelo a to – výdavkami na AI a vládnymi stimulmi. To síce udržiava ekonomiku v pohybe, no zároveň zvyšuje riziko, že infláciu sa nepodarí úplne dostať pod kontrolu. Centrálne banky tak môžu zistiť, že ich priestor na manévrovanie je menší, než trhy momentálne očakávajú.

S&P 500 na 8 000 bodov: prekvapenie alebo logický výsledok?

V tomto prostredí prichádzajú aj odvážne trhové prognózy. Jednou z najvýraznejších je výhľad Bankim Chadha, hlavného globálneho akciového stratéga Deutsche Bank. Podľa neho by sa index S&P 500 mohol v priebehu približne jedného roka dostať na úroveň 8 000 bodov, čo znamená zhruba 17 % nárast oproti záveru roka. Vyšší cieľ, konkrétne 8 100 bodov, zverejnila už len Oppenheimer & Co..

Chadha pritom zdôrazňuje, že nejde o slepý optimizmus. Skôr o reakciu na to, že trhy dlhodobo podceňujú odolnosť americkej ekonomiky. Pripomína, že po aprílovom oznámení výrazne vyšších ciel zo strany Trumpovej administratívy, ktoré poslalo index S&P 500 na hranicu medvedieho trhu, sa ekonomika opakovane ukázala ako silnejšia, než sa čakalo. Skutočný medvedí trh podľa neho prichádza až vtedy, keď sa ekonomika prepadne do recesie. A o tej sa dnes na Wall Street hovorí skôr potichu, ak vôbec.

Ešte dôležitejší než samotná cieľová hodnota indexu je však posun v tom, čo ho poháňa. Technologickí giganti známi ako Magnificent 7 stáli v posledných dvoch rokoch za približne 90 % rastu ziskov indexu S&P 500. V najnovšej výsledkovej sezóne za tretí kvartál však ich podiel klesol na 68 %. Nie preto, že by sklamali, ich výsledky boli lepšie, než sa čakalo. Rozdiel bol v tom, že zvyšok trhu konečne začal dorovnávať tempo. Rast ziskov mimo technológií bol výrazne silnejší, než analytici predpokladali, a celkový objem ziskov sa rozšíril.

Práve toto rozšírenie rastu je podľa Chadhu jedným z najzdravších signálov pre rok 2026. Trh už nestojí len na úzkej skupine technologických hviezd, ale opiera sa o širšie spektrum firiem. V kombinácii s pokračujúcimi investíciami do umelej inteligencie, uvoľňovaním menovej politiky a fiškálnymi stimulmi vzniká obraz trhu, ktorý síce kráča po tenkom ľade, no zatiaľ drží.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie ETF naviazaných na index S&P 500 si môžete kúpiť TU.