S&P 500 a Nasdaq dosiahli nové minimá roku 2026

Hormuzský prieliv ako nástroj globálneho nátlaku

Situácia v Perzskom zálive eskaluje do kritických rozmerov po tom, čo nový iránsky najvyšší vodca Modžtába Chameneí vyhlásil, že Hormuzský prieliv zostane uzavretý ako strategický nástroj na vyvíjanie nátlaku na nepriateľa. Doprava v tejto kľúčovej tepne prakticky zastala, pričom odborníci varujú, že akékoľvek opätovné otvorenie by mohlo trvať týždne až mesiace. Pre globálnu ekonomiku to predstavuje veľké riziko, keďže uzavretie prielivu na obdobie troch mesiacov by podľa analytických modelov mohlo vyhnať cenu ropy Brent až na hranicu 164 USD za barel. Okrem toho sa čoraz viac objavujú správy o zamínovávaní tejto dôležitej tepny.

Americké námorníctvo nateraz nie je pripravené sprevádzať ropné tankery cez prieliv, čo potvrdil aj minister energetiky Chris Wright, podľa ktorého bude táto schopnosť obnovená najskôr koncom mesiaca. Medzitým boli v Perzskom zálive cez noc zasiahnuté ďalšie tri zahraničné lode, čo nadväzuje na stredajšie útoky na tri samostatné plavidlá. Hoci poisťovňa Chubb bola vyhlásená za hlavného poisťovateľa vládneho programu na krytie lodí v tejto oblasti, riziko spojené s fyzickým zničením nákladu drží prepravcov v úzadí.

Ekonomické a vojenské riešenia doteraz nedokázali prieliv vyčistiť ani znížiť ceny energií, čo potvrdzuje neúčinnosť doterajších zásahov. Podľa Marka Papica zo spoločnosti BCA Research svet nepotrebuje vojenské, ale politické riešenie, ktoré je však v nedohľadne. Iránska stratégia zasievania ekonomického chaosu funguje, pričom Teherán využíva ropu ako hlavnú páku na zatlačenie administratívy prezidenta Trumpa do defenzívy. Spojené štáty dokonca vydali krajinám 30-dňovú licenciu na nákup ruskej ropy a ropných produktov, ktoré sú momentálne uviaznuté na mori. Minister financií Scott Bessent označil tento krok za krok k stabilizácii globálnych energetických trhov, ktoré sú otrasené vojnou proti Iránu.

Reakcia trhov a pád indexov na minimá

Akciové trhy vo štvrtok podľahli masívnemu výpredaju, pričom priemyselný index Dow Jones stratil 1,56 % a uzavrel pod psychologickou hranicou 47 000 bodov. Podobný vývoj zaznamenali aj indexy S&P 500 a Nasdaq Composite, ktoré klesli o 1,52 %, resp. 1,78 %, čím dosiahli svoje tohtoročné uzatváracie minimá. Tento negatívny trend je poháňaný rastúcimi nákladmi na energie, ktoré priamo zasahujú kapitálové výdavky firiem a znižujú kúpyschopnosť spotrebiteľov. V Európe klesol index FTSE 100 o menej ako 1 % a index Stoxx 600 o približne 1 %. V Tokiu klesol japonský index Nikkei 225 o 1,3 %.

Ceny ropy West Texas Intermediate vzrástli o takmer 10 % na 95,73 USD za barel, zatiaľ čo ropa Brent prvýkrát po rokoch uzavrela nad úrovňou 100 USD. Tieto vysoké ceny pohonných hmôt nielenže poháňajú infláciu, ale prakticky eliminujú pravdepodobnosť, že centrálna banka pristúpi k zníženiu úrokové sadzby v dohľadnej dobe. Akcie boli navyše ocenené na „dokonalú úroveň“, čo ich robí mimoriadne citlivými na akýkoľvek negatívny tok správ z vojnového frontu.

V rámci indexu S&P 500 zaznamenalo pokles osem z jedenástich sektorov, pričom najväčšie straty utrpeli banky a technológie. Finančný sektor bol zasiahnutý aj správami zo spoločnosti Morgan Stanley, ktorá obmedzila výbery zo svojich úverových fondov. Analytička Beata Mantheyová upozorňuje, že kľúčové bude sledovať nielen trvanie krízy, ale aj vznikajúce trhliny v očakávaniach solídneho rastu globálnych ziskov pre rok 2026.

Energetický sektor ako bezpečný prístav

Napriek všeobecnému prepadu existuje na trhu úzka skupina víťazov, ktorou sú energetické spoločnosti. Energetický sektor bol vo štvrtok najlepším hráčom na trhu, pričom akcie gigantov ako Chevron a Exxon Mobil patrili medzi málo titulov v zelených číslach. Investori v tomto prostredí vnímajú energetické tituly ako ochranu proti rastúcim cenám komodít, podobne ako sa v úvode pandémie zameriavali na krízové tovary.

Relevantné ETF State Street Energy Select Sector SPDR vzrástlo za posledný mesiac o viac ako 6 %, čo odzrkadľuje presun kapitálu do stabilnejších aktív. Vysoké ceny ropy, ktoré profitujú z narušenia produkcie a prepravy na Blízkom východe, priamo zvyšujú ziskovosť ropných spoločností. Pre investorov je však znepokojujúce vyjadrenie prezidenta Trumpa, ktorý uviedol, že USA z vysokých cien ropy profitujú, čo spochybňuje nádeje na rýchle ukončenie nepriateľských akcií.

Tento postoj Bieleho domu rozbíja základný princíp pokojnej reakcie trhov na krízu a núti investorov prehodnotiť ich investičné rozhodnutia. Kým celková trhová kapitalizácia trhu klesá, energetické akcie zostávajú „horúcim“ tovarom. Ak sa však nepodarí nájsť politické riešenie blokády, hrozí, že narušené dodávateľské reťazce a energetická drahota spôsobia v globálnom portfóliu aktív ešte väčšie škody.

Ďalšie novinky zo sveta investovania

Akcie rôznych spoločností môžete kúpiť TU.