Oura odkladá IPO. Čo stojí za nečakaným rozhodnutím firmy?

Z inteligentného prsteňa vyrástol miliardový biznis

Fínska firma sa preslávila inteligentným prsteňom, ktorý počas celého dňa zbiera údaje o používateľovi. Sleduje napríklad spánok, srdcovú frekvenciu, variabilitu srdcového rytmu, telesnú teplotu, aktivitu, stres či regeneráciu. Celkovo platforma pracuje s viac než 50 zdravotnými a wellness ukazovateľmi.

Na rozdiel od Apple Watch či iných inteligentných hodiniek nemá prsteň displej. Hlavnú úlohu preto zohráva aplikácia, ktorá namerané údaje vyhodnocuje a premieňa na skóre a odporúčania. Najnovší Oura Ring 5, predstavený v júni, začína v USA na cene 399 USD a drahšie prevedenia stoja aj 499 USD.

Oura ale nezarába iba jednorazovo predajom zariadenia. Za plný prístup k funkciám aplikácie si účtuje 5,99 USD mesačne alebo 69,99 USD ročne. Aj keď predaje hardvéru naďalej tvoria okolo 80 % tržieb, predplatné medziročne rástlo o 121 % a jeho hrubá marža dosiahla až 89 %.

Tržby za deväť mesiacov do konca júna dosiahli 1,21 miliardy USD, medziročne o 74 % viac. Čistý zisk sa zvýšil z 1,6 na 60,8 milióna USD a Oura očakávala, že fiškálny rok ukončí približne s 5,7 miliónmi platiacich členov, takmer dvojnásobkom oproti predchádzajúcemu roku. Na burzu tak nemierila firma, ktorá ešte iba hľadá fungujúci biznis model. Oura už má miliardové tržby, milióny členov a po rokoch investícií sa dostala do zisku.

Oura mala vstúpiť na Nasdaq. Tesne pred IPO však zabrzdila

Ešte minulý týždeň vyzeralo všetko pripravené. Oura plánovala ponúknuť 50 miliónov akcií za 40 až 44 USD za kus a obchodovať sa na Nasdaq pod tickerom OURA. Celá ponuka tak mala hodnotu približne 2 až 2,2 miliardy USD. Pri strednej cene 42 USD by hodnota spoločnosti dosahovala približne 13,5 miliardy USD. Len niekoľko dní pred plánovaným debutom však Oura celý proces zastavila. Firma oznámila, že IPO odkladá pre neistotu na trhu, a to napriek tomu, že podľa jej slov bol dopyt po akciách silný. Nový termín zatiaľ neoznámila.

CEO Tom Hale zdôraznil, že Oura nie je nútená vstúpiť na burzu práve teraz a môže si vybrať vhodnejší moment. IPO tak nie je definitívne zrušené, iba odložené. Trhové prostredie skutočne nie je ideálne. Rastúce výnosy amerických dlhopisov zvyšujú požadovanú návratnosť investorov a tým zároveň tlačia na valuácie rastových firiem. Oura navyše nie je jedinou spoločnosťou, ktorá v posledných týždňoch svoje plány prehodnotila. Viac o tom, čo sa deje na akciovom trhu sa dočítate v našom dennom prehľade Ráno na burze:

Samotná „neistota na trhu“ nemusí vysvetľovať všetko a problémom mohla byť aj cena, ktorú Oura od investorov požadovala. Pri valuácii približne 13,5 miliardy USD by sa firma obchodovala za viac než 8-násobok anualizovaných tržieb z posledných deviatich mesiacov a približne 30-násobok upraveného zisku pred zdanením a nepeňažnými položkami. Pri spoločnosti, ktorá stále získava približne 80 % tržieb predajom spotrebnej elektroniky, tak mohli investori jednoducho požadovať nižšiu cenu.

73 % akcií v IPO predávali existujúci akcionári

Z plánovaných 50 miliónov akcií mala Oura vydať iba 13,5 milióna nových akcií a zvyšných 36,5 milióna mali predať súčasní vlastníci spoločnosti. Inými slovami, až 73 % základnej ponuky tvorili už existujúce akcie. Peniaze z ich predaja by preto nedostala Oura, ale investori a ďalší akcionári, ktorí firmu vlastnili už pred vstupom na burzu.

Tento podiel mohol byť dokonca ešte vyšší, keďže investičné banky mali možnosť kúpiť ďalších 7,5 milióna akcií a všetky mali opäť pochádzať od existujúcich akcionárov, nie od samotnej firmy. Najvýraznejším príkladom bol fond Forerunner Ventures. Pred IPO vlastnil približne 28,7 milióna akcií, teda 9,3 % firmy, a podľa prospektu plánoval v základnej ponuke predať celý tento podiel. Pri cene 42 USD by išlo o akcie v hodnote približne 1,2 miliardy USD.

Samotná Oura by z predaja svojich 13,5 milióna nových akcií pri cene 42 USD získala po nákladoch približne 532,6 milióna USD. Ani tieto peniaze však nemali vo veľkom smerovať do vývoja prsteňov, marketingu alebo expanzie a spoločnosť plánovala približne 526,4 milióna USD použiť na daňové povinnosti spojené so zamestnaneckými akciovými odmenami. Na ostatné firemné účely by tak z plánovaného čistého výnosu zostalo približne 6 miliónov USD.

To samo osebe neznamená, že s firmou musí byť niečo zlé. Predaj akcií skorými investormi je pri IPO bežný, keďže týto investori často čakajú na možnosť speňažiť svoju investíciu veľa rokov. Nezvyčajná však bola kombinácia veľkého podielu predávajúcich vlastníkov, malej potreby nového kapitálu a pomerne vysokej valuácie.

Samotný biznis vyzerá silnejšie než kedykoľvek predtým, tržby rýchlo rastú, počet členov sa približuje k šiestim miliónom a vysoko maržové predplatné získava čoraz väčší význam. Problémom nemusí byť firma, ale cena a podmienky, za ktorých ju chceli súčasní vlastníci priniesť na burzu. Keď sa Oura o IPO pokúsi znova, bude zaujímavé sledovať, či zníži požadovanú valuáciu alebo zmení štruktúru ponuky tak, aby bola atraktívnejšia aj pre nových investorov.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.

Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.