Globálny výpredaj od Soulu až po Frankfurt
Svetové burzy zažili včera výplach, keď strach z eskalácie na Blízkom východe vyvolal masívny útek z rizikových aktív. Juhokórejský index Kospi sa doslova zosypal a odpísal takmer 10 %, čo predstavuje jeho najhorší prepad za posledné roky. Ázijské trhy zostávajú extrémne zraniteľné voči akémukoľvek narušeniu námorných trás, čo vyvoláva plošnú nedôveru u globálnych správcov aktív.
Geopolitika opäť raz ukázala svoju silu a donútila správcov veľkých fondov prehodnocovať expozície naprieč všetkými kontinentmi. Japonský Nikkei 225 sa prepadol o viac ako 4 %. Ani starý kontinent nezostal v bezpečí, keďže európsky Stoxx 600 klesol o 3,1 %. Investori sa právom obávajú, že ak konflikt v Iráne potrvá dlhšie, globálny hospodársky rast dostane ranu, z ktorej sa bude spamätávať veľmi ťažko.
Americký akciový trh prešiel počas utorka testom odolnosti, keď index Dow Jones v úvode dňa strácal1 200 bodov. Hlavný S&P 500 nakoniec uzavrel so stratou 0,9 %, pričom sa mu podarilo vymazať podstatnú časť hlbšieho ranného prepadu. Technologický NASDAQ klesol o 1,0 %, pričom hlavným negatívnym katalyzátorom boli správy o fyzickom poškodení dátových centier Amazonu v Bahrajne a Emirátoch. Táto udalosť šokovala trhy, pretože priamo zasiahla infraštruktúru cloudu.
Index VIX, známy ako barometer strachu, vyletel o 10 % nahor, čo potvrdzuje, že panika na Wall Street dosiahla svoje trojmesačné maximum. Neistota sa okamžite preliala aj na devízový trh, kde americký dolár potvrdil svoju dominanciu ako bezpečný prístav v časoch vojny. Index amerického dolára stúpol o 0,7 %, keďže sa očakáva, že inflácia z drahšej ropy prinúti Fed odložiť znižovanie úrokových sadzieb.
Situáciu na trhoch nakoniec aspoň trochu stabilizovala až správa Donalda Trumpa, ktorý prostredníctvom svojej sociálnej siete prisľúbil vojenskú ochranu pre tankery v Hormuzskom prielive. Tento krok čiastočne zrazil ceny ropy z ich extrémnych úrovní a priniesol ako taký pokoj do radov vystrašených investorov. Hoci volatilita zostáva zvýšená, prísľub zabezpečenia lodí zabránil spusteniu väčšej lavíny predajov.
Energetický šok pre Starý kontinent?
Vojna na Blízkom východe urýchľuje rotáciu kapitálu, kde sa jasným víťazom stáva energetika na úkor predražených technologických titulov. Kým ropa Brent atakovala hranicu 81 USD za barel, zlato až prekvapivo sklamalo prepadom o takmer 4 %, čím poprelo povesť bezpečného prístavu. Tento nečakaný výpredaj drahých kovov naznačuje, že pravdepodobne mnohí hráči potrebovali okamžitú likvidita na krytie strát v iných stratových sektoroch.
Investori sa momentálne obávajú, že drahá energia udusí zisky technologických gigantov, ktorí sú životne závislí od lacnej elektriny pre svoje dátové centrá. Ceny benzínu v USA presiahli 3,11 USD za galón, čo predstavuje najväčší jednodňový skok od roku 2005 a útok na peňaženky spotrebiteľov nielen v USA, ale aj na Starom kontinente. Cez úzky, len 33 kilometrov široký krk prúdi 20 miliónov barelov ropy denne, čo je pätina svetovej spotreby. Ak nastane výpadok v Perzskom zálive, drahý benzín zaplatí šofér, ako v Ohiu, tak aj na Slovensku a to bez rozdielu.
No Európa čelí ešte vážnejšiemu problému po tom, čo spoločnosť QatarEnergy zastavila časť produkcie LNG, ktorá predstavovala približne 9,3 miliardy kubických stôp plynu denne. Ceny plynu v Európe preto vyskočili približne o 40 %. Pre európsky priemysel to znamená rast nákladov na energiu a tlak na ziskovosť. Situácia je o to citlivejšia, že ide už o ďalší energetický šok v priebehu štyroch rokov, takže Európa má dnes menší manévrovací priestor než pri predchádzajúcej kríze spôsobenej vojnou na Ukrajine.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločností môžete kúpiť TU.
