Jensen Huang otvoril debatu
Keď CEO najhodnotnejšej verejne obchodovateľnej firmy sveta sveta Jensen Huang vystúpil na pódiu veľtrhu CES 2026, išlo o viac, ako len len o predstavenie nového produktu. Spustil diskusiu, ktorá sa okamžite preniesla na Wall Street. Otázka totiž neznie, či je Nvidia lídrom umelej inteligencie. To dnes nikto nespochybňuje. Ide skôr o to, že či sa obrovský rast firmy blíži k hranici, alebo či má ešte pred sebou ďalšiu silnú kapitolu.
Huang nehovoril o jednom čipe. Hovoril o budúcnosti umelej inteligencie ako celku. Práve to však rozdelilo investorov. Jedni vidia v AI dlhodobý megatrend, do ktorého sa budú liať bilióny USD. Druhí sa začínajú pýtať, či sa tempo rastu nemôže časom spomaliť, najmä ak doteraz stálo najmä na dátových centrách. Najväčším optimistom zostáva analytik Wedbush Dan Ives, ktorého ja osobne veľmi rešpektujem.
Podľa neho sú obavy z AI bubliny prehnané. Ak niekto považuje súčasný vývoj za hype, jednoducho podceňuje rozsah zmien, ktoré umelá inteligencia prináša. Ives otvorene hovorí o tom, že Nvidia stojí v centre investičnej vlny v objeme biliónov USD. V tomto kontexte považuje trhovú kapitalizáciu 5 biliónov USD (v súčasnosti 4,6 biliónov) len za medzistupeň a 6 biliónov USD za reálny cieľ v ďalších rokoch. Lenže Wall Street sa málokedy uspokojí s optimizmom bez otázok. A tá hlavná otázka má jednoduchý názov: cyklus.
Zdroj: Companiesmarketcap
Problém menom „cyklus“
Analytik DA Davidson Gil Luria patrí k tým, ktorí sa pozerajú na situáciu triezvejšie. Nie je skeptický k umelej inteligencii ako takej. Upozorňuje však, že Nvidia bola posledné dva roky závislá od jedného hlavného zdroja rastu a to masívneho dopytu po AI GPU čipoch pre dátové centrá, kde valcuje konkurenciu. Tento model fungoval výborne a práve preto sa trh začína pýtať, kde je jeho strop.
Luria upozorňuje na zaujímavý paradox. Nvidia, symbol AI revolúcie, nepôsobí z hľadiska ocenenia tak draho, ako by sa dalo čakať. Súčasné forward P/E je na úrovni 24,3 násobku, kým index S&P 500 sa dnes obchoduje za 22,3 násobok budúcich ziskov. Podľa neho je to preto, že investori v cene počítajú s tým, že dátové centrá sa môžu postupne dostať k vrcholu rastu. Kľúčová otázka teda neznie, či Nvidia porastie aj ďalej, ale či sa jej nové zdroje rastu rozbehnú dostatočne rýchlo.
Práve tu vstupuje do hry platforma Vera Rubin. Nejde o jeden produkt, ale o celú novú architektúru. Rubin pozostáva zo šiestich rôznych čipov a je navrhnutý tak, aby sa servery skladali rýchlejšie a jednoduchšie sa udržiavali. Huang potvrdil, že platforma je už v plnej výrobe. Nvidia síce stále pracuje na čipoch Blackwell Ultra, no dodávky Vera Rubin plánuje spustiť koncom tohto roka.
Oficiálne uvedenie na trh je naplánované na druhú polovicu roka 2026 a tento harmonogram firma opakovane potvrdila. Huang zároveň vysvetľuje, prečo je takáto platforma potrebná. Počet AI modelov rastie medziročne rádovo desaťnásobne a výpočtové nároky rastú ešte rýchlejšie. Bez výkonnejšej infraštruktúry by ďalší rozvoj umelej inteligencie jednoducho nebol možný.
Zároveň však Nvidia cieli ďalej než len na dátové centrá, ktoré dnes tvoria takmer 90 % všetkých tržieb spoločnosti. Huang čoraz viac hovorí o robotoch, autonómnych vozidlách a edge computingu. Inými slovami, o presune umelej inteligencie z dátových hál do bežného sveta. A práve tu sa objavuje neistota trhu. Vízia je jasná, otázne je len to, ako rýchlo sa tieto nové oblasti dokážu premeniť na skutočné tržby.
Nvidia a druhá vlna AI
Platforma Vera Rubin získala silnú podporu aj mimo Nvidie. Generálny riaditeľ Tesly Elon Musk ju označil za „raketový motor“ umelej inteligencie. Dario Amodei zo spoločnosti Anthropic dodal, že ide o typ infraštruktúrneho posunu, ktorý umožní dlhšiu pamäť, lepšie uvažovanie a spoľahlivejšie výstupy AI systémov. Inými slovami, Rubin nemá byť len výkonnejší čip, ale základ pre ďalšiu generáciu umelej inteligencie.
Zatiaľ čo Nvidia hovorí o budúcnosti, jej súčasné čísla naznačujú, že dopyt zatiaľ neklesá. Jej taiwanský partner Foxconn oznámil 22 % nárast tržieb v štvrtom štvrťroku a uviedol, že výsledky v prvom štvrťroku by sa mohli pohybovať na hornej hranici päťročného rozpätia. To naznačuje, že výroba hardvéru je stále veľmi silná.
Do hry však vstupuje aj konkurencia. Deň po Huangovej keynote predstavila generálna riaditeľka Advanced Micro Devices Lisa Su koncept „yottaflop“, teda extrémnu úroveň výpočtového výkonu, ktorá bola donedávna len teoretická. Nvidia síce zostáva lídrom, no Dan Ives upozorňuje, že trh môže podceňovať potenciál AMD v ďalšej fáze AI vývoja. Podľa neho sa AMD stane dôležitým hráčom a investori to zatiaľ plne nezohľadňujú. Faktom zatiaľ zostáva, že Nvidia je pred konkurenciou ďaleko vpredu.
Najostrejšiu kritiku však Gil Luria smeruje na infraštruktúrne firmy. Spoločnosti ako CoreWeave či Oracle podľa neho budujú kapacity na dlh, bez jasnej návratnosti. Tvrdí, že tým skôr ničia hodnotu pre akcionárov, než ju vytvárajú. Aj keď nedávno mierne zlepšil hodnotenie CoreWeave, jeho celkový postoj zostáva opatrný.
Do celej rovnice vstupuje ešte jeden dôležitý faktor – OpenAI. Spoločnosť sa podľa dostupných informácií snaží do konca marca získať 100 miliárd USD vlastného kapitálu pri ocenení 750 až 830 miliárd USD. Ak by sa jej to podarilo, investície do AI infraštruktúry by sa ešte viac zrýchlili a dopyt po výkonných čipoch by prudko vzrástol. Luria však upozorňuje, že tieto ambície môžu byť príliš vysoké. Ak by sa trh s kapitálom ochladil, objednávky na nové čipy by nemuseli prísť v takom rozsahu, ako sa dnes očakáva.
A práve tu sa láme celý príbeh Nvidie. Nie na kvalite technológie, ale na načasovaní. Nvidia, ktorej akcie od za posledných 5 rokov vzrástli 13-násobne má jasnú víziu, silné produkty aj podporu kľúčových hráčov. Trh však čaká na odpoveď, či sa druhá vlna umelej inteligencie rozbehne dostatočne rýchlo. Ak áno, Nvidia môže vstúpiť do ďalšej fázy rastu. Ak nie, aj tak zostane firmou, ktorá definovala prvú veľkú éru umelej inteligencie. A to je pozícia, ktorú jej už nikto nevezme.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie firmy si môžete kúpiť TU
