Neurotechnológia s AI odomyká nové možnosti
Neurotechnológia, oblasť vedy, ktorá sa zaoberá štúdiom a využitím technológií na pochopenie, monitorovanie, manipuláciu a zlepšovanie funkcií mozgu a nervového systému. Inak povedané, odbor, ktorý sa snaží vyvinúť zariadenia a aplikácie, ktoré by mohli komunikovať s nervovým systémom. Len si to predstavte, aplikácia na čítanie myšlienok. Sci-fi? Zatiaľ áno, čo prinesie budúcnosť?
S rozmachom AI sa totiž tomuto interdisciplinárnemu odboru otvárajú nové možnosti v zdravotníctve, ktoré doteraz neexistovali. Desaťročia skúmajú firmy a vedci implantovateľné zariadenia, ktoré interpretujú signály v mozgu a prekladajú ich do slov alebo fyzických príkazov. Táto technológia nie je nová, ale teraz ju umelá inteligencia urýchľuje, čo umožňuje ľuďom postihnutým oslabujúcimi chorobami komunikovať spôsobmi, ktoré boli predtým fyzicky nemožné.
Tieto zariadenia budú prevratné pre ľudí s ALS (ochorenie, ktoré postihuje nervové bunky v mozgu a mieche). V súčasnosti už existujú pacienti, ktorí majú implantované zariadenie Stentrode vo svojom mozgu. Toto zariadenie, vyvinuté neurotechnologickou spoločnosťou Synchron, ktorú podporujú Jeff Bezos z Amazonu a Bill Gates z Microsoftu, obsahuje malú elektródu, ktorá premieňa signály z mozgu na fyzické činnosti, čo umožňuje takýmto pacientom písať na klávesnici len pomocou myšlienok. V súčasnosti neurotechnológia poskytuje tieto typy zariadení:
1. Mozog-počítačové rozhrania (BCI)
Delia sa na Invazívne a neinvazívne BCI. Invazívne vyžadujú chirurgické vloženie elektród do mozgu. Používajú sa na priame snímanie a stimuláciu mozgových aktivít, čo umožňuje ovládanie externých zariadení alebo protéz pomocou myšlienok. Príkladom je Neuralink od Elona Muska. Neinvazívne snímajú mozgovú aktivitu pomocou elektród umiestnených na povrchu hlavy (napr. EEG). Sú menej presné ako invazívne BCI, ale nevyžadujú chirurgický zákrok. Používajú sa v aplikáciách ako hry, rehabilitácia a ovládanie počítačov.
2. Neuromodulačné zariadenia
Tú poznáme Hlbokú Mozgovú Stimuláciu (DBS) a Periférnu Nervovú Stimuláciu (PNS). DBS zahŕňajú implantáciu elektród do určitých oblastí mozgu na liečbu neurologických porúch, ako sú Parkinsonova choroba, tremor a depresia. PNS sa používajú sa na stimuláciu periférnych nervov (mimo mozgu a miechy) na zmiernenie bolesti alebo na zlepšenie motorických funkcií.
3. Neuroprotézy
Delíme ich na Senzorické a Motorické protézy: Senzorické nahrádzajú alebo obnovujú stratené senzorické funkcie. Príkladom sú kochleárne implantáty pre ľudí s poruchou sluchu, ktoré prevádzajú zvukové signály na elektrické impulzy, ktoré mozog dokáže interpretovať ako zvuk. Motorické nahrádzajú alebo zlepšujú motorické funkcie. Patria sem robotické končatiny, ktoré možno ovládať pomocou mozgových signálov.
4. Neurozobrazovacie zariadenia
Tých je viacero, príkladom je Magnetická Rezonancia (MRI), tá sa používa na detailné zobrazovanie štruktúry mozgu a na identifikáciu abnormalít. Funkčná Magnetická Rezonancia (fMRI) skenuje mozgovú aktivitu tým, že meria zmeny v prietoku krvi spojené s neurónovou aktivitou a Elektroencefalografia (EEG) sníma elektrickú aktivitu mozgu pomocou elektród umiestnených na pokožke hlavy. Používa sa na diagnostiku epilepsie, porúch spánku a ďalších neurologických stavov.
5. Neurostimulátory
Tie delíme na Transkraniálnu Magneticku stimuláciu (TMS), ide o neinvazívnu metódu stimulácie mozgu pomocou magnetických polí na liečbu depresie a iných psychických porúch a Transkraniálnu Elektrickú stimuláciu (TES), tá zahŕňa aplikáciu slabých elektrických prúdov na pokožku hlavy na stimuláciu mozgových funkcií.
Aj keď neurotechnológia môže byť pre pacientov posilňujúca, umelá inteligencia by mohla urýchliť pokrok a zabezpečiť väčšiu prístupnosť týchto zariadení pre spotrebiteľov a zefektívniť ďalšiu generáciu podobných zariadení. Podľa spoločnosti Precedence Research bol trh s neurotechnologickými zariadeniami v roku 2023 ohodnotený na približne 15 miliárd USD a predpokladá sa, že do roku 2032 dosiahne viac ako 55 miliárd USD. To je hlavný dôvod, prečo Big Tech spoločnosti ako Meta a Apple podporujú výskum zariadení, ktoré dokážu dekódovať myšlienky a vnímania bez potreby invazívnej chirurgie.
Apple má napríklad patent na AirPods s technológiou EEG, ktorá meria mozgovú aktivitu. Vzhľadom na obavy z tempa predaja iPhonov, niektorí investori dúfajú, že spoločnosť predstaví vzrušujúce nové produkty z podobných produktov, ktoré prinesú ďalšie príjmy. Zdravotná starostlivosť bola pre Apple dlho cieľom. CEO firmy Tim Cook načrtol túto stratégiu už v roku 2019, keď povedal: „Ak sa pozriete do budúcnosti a položíte si otázku, aký bol najväčší prínos Apple pre ľudstvo, bude to zdravie.“
Firma Neuralink, ktorú vlastní Elon Musk, sa dostala do povedomia na začiatku tohto roka, keď predstavila svojho prvého ľudského pacienta, ktorému bolo implementované BCI rozhranie. Avšak manažment nedávno oznámil, že sa potykajú s problémami s implantátom. Implantát Neuralink, ktorý má viac ako 1 000 elektród a 64 vlákien, zažil poruchu, keď sa niekoľko vlákien stiahlo z mozgu, čím sa znížil počet efektívnych elektród. Spoločnosť však uviedla, že by to nemalo negatívne ovplyvniť fungovanie implantátu.
Meta je ďalšia organizácia, ktorá financuje tím neurovedcov, ktorí posúvajú tento výskum ďalej, aby pochopili, ako ľudia spracovávajú jazyk. V jednej štúdii uskutočnenej skupinou Meta’s Fundamental AI Research (FAIR), výskumníci premietli obraz pred účastníkmi na 1,5 sekundy. Používatelia sediaci v neurozobrazovacom prístroji mysleli na obraz, ktorý videli, a AI bola schopná použiť tieto údaje o mozgovej aktivite na rekonštrukciu obrazu. „Momentálne to nie je technológia na čítanie myšlienok,“ povedal Jean-Rémi King, vedúci neurovedec pracujúci na projekte. „Čo môžeme urobiť, je rekonštruovať obraz, ktorý vidia v danom momente, takže skutočne dekódujeme vnímanie.“ Obraz je uvedený nižšie.
Aké sú riziká?
S pokrokom v tomto obore prichádzajú aj riziká. Odborníci varujú, že by toto “čítanie myšlienok“ mohlo ohroziť naše najcennejšie dáta, a to súkromie našich myšlienok. „Toto je naša posledná pevnosť súkromia, pretože sme sa vzdali každého iného aspektu súkromia, ktorý existuje,“ povedala Nita Farahany, futuristka a autorka knihy „Boj o váš mozog“.
Neinvazívne zariadenia na monitorovanie mozgu môžu byť prevratné v medicíne pre pacientov, ale nie každý je nadšený z perspektívy, že veľké technologické spoločnosti budú mať prístup k myšlienkam ľudí. Obhajcovia práv na súkromie myšlienok veria, že naše myšlienky sú posledným kúskom dát, ktorý máme pre seba. Preto teraz bojujú za legislatívu, ktorá by chránila duševné súkromie, zatiaľ čo Big Tech firmy pokračujú vo financovaní výskumu skenovania mozgu.
„Neexistuje absolútne žiadna regulácia,“ povedal Dr. Rafael Yuste, profesor biologických vied a neurovied na Kolumbijskej univerzite. „Je to ako divoký západ.“ Po rokoch výskumu Yuste objavil spôsob, ako ovládať myšlienky myší pomocou laserov. Tento experiment ho tak vydesil, že spoluzakladal Neurorights Foundation v snahe chrániť súkromie myšlienok.
Už teraz obavy o dôsledky neurotechnológií na súkromie vedú k zmenám v politike. V apríli Colorado prijalo zákon, ktorý rozšíril štátny zákon o ochrane súkromia tak, aby zahŕňal práva na súkromie myšlienok. Ide tak o prvý takýto zákon svojho druhu v USA. Podobná legislatíva je na stole aj v štátoch ako Kalifornia a Minnesota.
„Jediný priestor, ktorý máme na duševný oddych, sú naozaj naše mozgy a duševné stavy,“ povedala Farahany. „Je to posledný kúsok skladačky.“ Farahany navrhla rámec pre legislatívu o právach na súkromie myšlienok, ktorá argumentuje za väčšie súkromie, s „právom na sebaurčenie nad naším mozgom a duševnými skúsenosťami.“ Podľa Farahany by to stále umožňovalo pacientom, ktorí chcú, a dokonca potrebujú, neurotechnológie, aby k nim mali prístup.
Existuje tak veľká otázka, ktorá sa týka všetkého tohto výskumu a vývoja zariadení tohto typu. Ako bude vyzerať náš svet, ak budú veľké technologické spoločnosti doslova čítať vaše myšlienky? Ide tak o etický rébus s ktorým sa bude musieť ľudstvo vysporiadať. Budú sa vyžadovať prísne etické normy na ochranu súkromia a bezpečnosti používateľov.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
Upozorňujeme:
- CFD sú komplexné nástroje a prichádzajú s vysokým rizikom rýchlej straty peňazí v dôsledku pákového efektu.
- 76 % účtov retailových investorov stráca peniaze pri obchodovaní s CFD s týmto poskytovateľom.
- Mali by ste zvážiť, či rozumiete fungovaniu CFD a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko straty svojich peňazí.
