Najhodnotnejšia čínska firma chýba v CSI 300. Do indexu sa nemusí dostať skôr než koncom roka 2027

Z neznámeho výrobcu sa za pár týždňov stal čínsky gigant

ChangXin Memory Technologies bola ešte donedávna mimo Číny pomerne neznámou firmou. Výrobca pamätí DRAM však postupne získaval podiel na trhu ovládanom Samsungom, SK Hynixom a Micronom a rastúci dopyt po pamätiach pre servery a dátové centrá mu otvoril priestor na ďalšiu expanziu.

Firma vyrába čipy, ktoré krátkodobo uchovávajú údaje potrebné pre procesory a nachádzajú sa v smartfónoch, počítačoch aj serveroch. Práve rast umelej inteligencie zvýšil spotrebu výkonnejších pamätí a zároveň ich ceny. CXMT pritom získava ďalšiu výhodu doma, kde sa Peking snaží obmedziť závislosť od zahraničných polovodičov a podporuje budovanie vlastného dodávateľského reťazca.

Prehľad ocenenia a finančných metrík ChangXin Memory Technologies

Zdroj: Stonkee – 41 EUR zľava s kódom akciesk1000

Výsledky sa začali meniť spolu s trhom. V prvom kvartáli 2026 dosiahla CXMT prevádzkový zisk približne 5,2 miliardy USD, zatiaľ čo pred rokom bola v strate. Za prvý polrok firma očakávala tržby približne 16,3 až 17,7 miliardy USD a čistý zisk 9,8 až 11,1 miliardy USD. Rýchly rast však prichádza počas obdobia vysokých cien pamätí, ktoré zlepšujú ziskovosť celého odvetvia. Na burzu vstúpila CXMT 27. júla a investorom ponúkla akcie za cenu zodpovedajúcu približne 1,28 USD za kus. IPO prinieslo firme 8,6 miliardy USD a po využití dodatočnej možnosti predaja akcií sa jeho veľkosť môže dostať približne na 9,8 miliardy USD.

Prvý deň priniesol rast akcií o 466 %, pričom prudký pohyb podporilo aj to, že medzi investormi bola dostupná iba malá časť celkového počtu akcií. Trhová kapitalizácia sa po debute pohybovala okolo 488 miliárd USD. Odvtedy cena ešte mierne vzrástla a hodnota firmy sa v polovici augusta dostala približne na 524 až 540 miliárd USD, čím CXMT predbehla doteraz najväčšiu čínsku firmu Tencent. Práve tento vývoj však vytvoril nezvyčajnú situáciu, keď najväčšia čínska verejne obchodovaná spoločnosť dnes vôbec nie je súčasťou najznámejšieho indexu čínskych akcií.

CSI 300 môže na CXMT čakať viac než rok

CSI 300 má pre čínsky trh podobnú úlohu ako S&P 500 v USA. Sleduje 300 veľkých a likvidných spoločností obchodovaných v Šanghaji a Šen-čene a slúži ako základ množstva indexových fondov a ETF. Jeho pravidlá však s prudkým rastom nových technologických firiem začínajú vytvárať problém. Spoločnosti obchodované na technologickom trhu STAR môžu vstúpiť do CSI 300 až po viac než jednom roku obchodovania.

CXMT začala obchodovanie až 27. júla 2026, takže ročnú podmienku splní počas leta 2027. Bloomberg Intelligence však očakáva, že pri bežnom harmonograme úprav sa do CSI 300 dostane pravdepodobne až na konci roka 2027. Dovtedy bude index musieť ignorovať firmu s hodnotou presahujúcou 500 miliárd USD.

Analytici Bloomberg Intelligence prirovnávajú situáciu k S&P 500 bez Nvidie. Podľa ich výpočtov by CXMT po zaradení mohla dostať v CSI 300 váhu približne 7,8 %, teda podobnú, akú má Nvidia v hlavnom americkom indexe. Nejde preto o malú spoločnosť, ktorej neprítomnosť výsledky indexu výraznejšie neovplyvní.

Rozdiel už vidno na výkonnosti. Kým CSI 300 od začiatku roka pridal iba približne 0,7 %, technologický STAR 50 vzrástol približne o 28 %. CXMT by sa podľa Bloomberg Intelligence mohla v najbližších mesiacoch dostať práve do tohto indexu a to s váhou okolo 9 %. China Securities Index by teoreticky mohla pre CXMT urobiť výnimku. Bloomberg však takýto krok nepovažuje za pravdepodobný. Prudký rast ceny po IPO podporila obmedzená ponuka akcií a skoré zaradenie do indexu by prinútilo indexové fondy nakupovať ďalšie akcie ešte predtým, než sa obchodovanie firmy stabilizuje.

Čínske technológie môžu presunúť peniaze do iných indexov

CXMT nemusí zostať jediným problémom. Na vstup na burzu sa pripravujú ďalšie veľké čínske technologické firmy, pričom viacero z nich môže zvoliť práve STAR Market. Medzi sledované mená patrí výrobca pamätí Yangtze Memory Technologies, výrobca humanoidných robotov Unitree Robotics či vývojár umelej inteligencie DeepSeek. Ak by sa ich vstupy na burzu rozložili počas najbližších rokov, CSI 300 môže opakovane prechádzať obdobím, keď v ňom nebudú zastúpené niektoré z najväčších nových technologických spoločností, hoci práve tie budú priťahovať veľkú časť kapitálu.

To je dôležité najmä pre pasívnych investorov. ETF sledujúce CSI 300 nemôžu jednoducho kúpiť CXMT iba preto, že sa z nej stala najväčšia firma na trhu. Časť investorov môže presúvať peniaze do fondov sledujúcich STAR 50 alebo iné technologicky orientované indexy. Takýto presun dáva zmysel aj vzhľadom na smer čínskej ekonomickej politiky. Peking smeruje kapitál do polovodičov, umelej inteligencie, robotiky a ďalších strategických oblastí, pričom firmy z týchto sektorov získavajú čoraz väčšiu váhu na domácom akciovom trhu. CXMT po IPO rokuje o ďalšom rozširovaní výroby a pripravované továrne by mohli viac než zdvojnásobiť jej kapacitu.

Dnešný čínsky investičný cyklus okolo umelej inteligencie sa dá prirovnať k situácii v USA v roku 2023. Rozdiel je v tom, že hlavný čínsky index zatiaľ veľkú časť týchto nových firiem nedokáže zachytiť. Pre investorov tak problém CSI 300 nie je iba technickou otázkou pravidiel indexu. Ak sa technologické firmy stanú hlavnou časťou rastu čínskeho akciového trhu, index, ktorý ich zaradí s viac než ročným oneskorením, môže postupne prestávať predstavovať to, čo investori považujú za čínsky akciový trh. CXMT je zatiaľ najviditeľnejším príkladom, no pri pripravovaných IPO nemusí zostať jediným.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.