Môže ísť zlato po historickom výkone v roku 2026 ešte vyššie?

Keď zlato prehovorí, niečo v systéme škrípe

Zlato sa zvyčajne nehlási o slovo v časoch pokoja. Objavuje sa vtedy, keď sa vo svete hromadia pochybnosti a istoty sa začínajú vytraciať. Presne to sa stalo v roku 2025. Cena zlata vzrástla o viac ako 67 %, prekonala vyše 50 historických maxím a zaznamenala najlepší rok od roku 1979. To už nie je náhoda ani krátkodobý výkyv, ale skôr reakcia na prostredie, v ktorom sa svet nachádza.

Keď prudko rastú akcie, zvyčajne to znamená optimizmus. Keď prudko rastie zlato, ide skôr o opak. Investori sa totiž k zlatu neobracajú preto, že by verili v rýchly rast ekonomiky, ale preto, že chcú chrániť hodnotu. Rok 2025 nebol o jednej veľkej kríze, ktorú by bolo možné jednoducho pomenovať. Nebola to jedna vojna, jedno zlyhanie banky ani jedno rozhodnutie centrálnej banky. Bol to súbeh viacerých problémov, ktoré spolu vytvorili napäté a neprehľadné prostredie.

Geopolitické konflikty sa stali trvalou súčasťou reality. Medzinárodný obchod sa triešti a globalizácia už nefunguje ako kedysi. Úrokové sadzby po prudkom raste začali klesať a americký dolár postupne stráca časť svojej výnimočnej pozície. Zlato v takomto prostredí prestáva byť len poistkou na horšie časy a opäť sa správa ako základný pilier dôvery. Ak teda uvažujete nad schovaním určitej časti portfólia do zlata a neviete ako na to, pozrite si článok nižšie:

World Gold Council tento vývoj pomenoval veľmi konkrétne. Geopolitické riziká vysvetľujú približne 15 percentuálnych bodov výkonnosti zlata v roku 2025. Slabší dolár a nižšie úrokové sadzby pridali ďalších 10 bodov. Trhová dynamika a správanie investorov stáli za deviatimi bodmi a hospodárska expanzia za ďalšími 10. Práve táto kombinácia vysvetľuje, prečo bol rast taký silný a prečo sa neobmedzil len na krátke obdobie.

Centrálne banky nekupujú emócie, ale istotu

Ak by však niekto hľadal hlavného hráča tohto príbehu medzi drobnými investormi, pozeral by sa nesprávnym smerom. Najdôležitejšie rozhodnutia sa odohrávajú v centrálnych bankách. To, čo sa po finančnej kríze v rokoch 2008–2009 začalo ako opatrná diverzifikácia rezerv, sa dnes zmenilo na systematický a dlhodobý trend.

Posledné tri roky sú z historického pohľadu rekordné. V roku 2022 nakúpili centrálne banky čistých 1 082 ton zlata, čo je najviac od roku 1967. Celkovo dnes držia viac než 35 000 ton zlata, teda približne 20 % všetkého zlata, ktoré kedy ľudstvo vyťažilo. Podiel zlata na globálnych devízových rezervách sa zvýšil z približne 10 % v roku 2010 na zhruba jednu osminu dnes.

Dôvod nie je zložitý. Centrálne banky prestávajú veriť, že tradičné rezervy sú vždy bezpečné. Sankcie, zmrazenie devízových rezerv a využívanie amerického dolára ako politického nástroja zmenili spôsob uvažovania mnohých krajín. World Gold Council otvorene uvádza, že jednou z hlavných motivácií držby zlata je ochrana pred politickými a geopolitickými rizikami.

Príklad Ruska je v tomto smere asi najznámejší. Po sankciách v roku 2014 (obsadenie Krymu) výrazne zvýšilo podiel najznámejšej komodity vo svojich rezervách. Keď Západ v roku 2022 (napadnutie Ukrajiny) zmrazil ruské devízové rezervy v hodnote viac než 300 miliárd USD a EUR, zlato zostalo nedotknuté a použiteľné. Podobnú stratégiu dnes volia aj krajiny ako Čína, Irán či Turecko. Pre ne zlato neznamená investičnú príležitosť, ale ochranu pred situáciou, v ktorej by niekto iný mohol rozhodovať o ich peniazoch.

Aj preto sa čoraz častejšie vracia otázka postavenia amerického dolára. Alan Greenspan, niekdajší šéf Fedu, kedysi poznamenal, že svet zo zlatého štandardu nikdy úplne neodišiel, len ho nahradil dolárom. Problém je, že dolár od roku 1971 stratil väčšinu svojej kúpnej sily. Pre zaujímavosť. Za vyše 50 rokov stratil dolár vyše 85 % svojej hodnoty. To znamená, že za dnešný jeden dolár si kúpite len zlomok toho, čo by ste si kúpili pred päťdesiatimi rokmi. Zlata sa takáto devalvácia netýka a práve tento rozdiel sa dnes opäť dostáva do popredia.

Barbarská relikvia, ktorá znovu dáva zmysel

Ray Dalio, zakladateľ hedžového fondu Bridgewater a jeden z najlepších investorov akí kedy žili, zvykne hovoriť veci priamo. Zlato považuje za najbezpečnejšiu formu hodnoty a za druhú najdôležitejšiu rezervnú menu sveta po dolári. Podľa neho má však jednu zásadnú výhodu. Nedevalvuje sa vždy, keď sa politici rozhodnú riešiť problémy tlačením nových peňazí. Centrálne banky môžu experimentovať, no zlato si svoju hodnotu drží bez ohľadu na politické rozhodnutia. Preto v posledných mesiacoch odporúča alokovať až 15 % portfólia do zlata, pričom po väčšinu svojej kariéry bol o niečo konzervatívnejší.

Z historického pohľadu to dáva zmysel. Zlato sprevádza ľudstvo približne 6 000 rokov. Menili sa ríše, meny aj finančné systémy, no jeho schopnosť uchovávať hodnotu zostala. V modernom svete sa k nemu investori vracajú najmä vtedy, keď začnú pochybovať o stabilite systému ako celku. Práve preto dnes to, čo John Maynard Keynes (jeden z najznámejších ekonómov všetkých čias) kedysi nazval „barbarskou relikviou“, opäť prekonáva historické maximá.

No a čo teda výhľad na rok 2026? Ten je síce menej jednoznačný, no jasne ukazuje, prečo zlato zostáva dôležité. World Gold Council v základnom scenári počíta s pohybom ceny v pásme –5 % až +5 %. Ak by došlo k miernemu ekonomickému spomaleniu, zlato môže rásť o 5 % až 15 %. Pri hlbšej recesii dokonca o 15 % až 30 %. Naopak, silnejší rast ekonomiky, dlhodobejšie skrotenie inflácie a posilnenie dolára by mohli cenu stlačiť o 5 % až 20 %.

Wall Street to však vidí o dosť optimistickejšie. J.P. Morgan Private Bank hovorí o cenách 5 200 až 5 300 USD za uncu. Goldman Sachs vidí zlato okolo 4 900 USD, Deutsche Bank pracuje s rozpätím 3 950 až 4 950 USD a Morgan Stanley očakáva úrovne blízke 4 500 USD. Spoločným menovateľom týchto odhadov je presvedčenie, že centrálne banky budú v nákupoch pokračovať a že mnohé portfóliá majú zlata stále málo. V súčasnosti sa obchoduje za 4 334 USD za trójsku uncu.

Zlato pravdepodobne nezopakuje 60 % rast z roku 2025. No to nie je jeho hlavná úloha. V čase, keď sa svet rozdeľuje, dôvera v fiat meny slabne, zlato opäť plní svoju pôvodnú funkciu. Síce neprináša úrok ani dividendu, no v časoch kríz to vynahrádza istotou, že ostane cenné. Nie je nástrojom rýchleho zbohatnutia, ale stabilným bodom v systéme, ktorý je čoraz menej stabilný. A práve preto sa k nemu svet znovu vracia.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
ETF na zlato si môžete kúpiť TU.