Nový líder na trhu digitálnej reklamy
Spoločnosť, ktorá začínala ako jednoduchá sieť pre študentov, sa postupne vypracovala na jednu z najväčších firiem na svete. Jej obchodný model stojí na prepájaní miliárd používateľov prostredníctvom známych aplikácií ako Facebook, Instagram či WhatsApp. Keď vedenie pred časom ustúpilo od nákladného budovania virtuálnej reality a zameralo sa primárne na vývoj umelej inteligencie, platformy nabrali druhý dych.
Algoritmy dnes dokážu oveľa presnejšie cieliť pútavý obsah na konkrétneho používateľa, čo priamo predlžuje čas strávený v aplikácii. Dôkazom sú hlavne reels, pri ktorých miera angažovanosti stabilne rastie. Inzerenti reklám vďaka lepšiemu zameraniu získavajú vyššiu návratnosť svojich investícií, čo ich prirodzene motivuje presúvať reklamné rozpočty práve do Mety. Viac o tejto téme a o tom, ako sa Mete darilo v prvom kvartáli sa dočítate v článku nižšie.
Tento reklamný motor funguje natoľko dobre, že podľa analytickej spoločnosti eMmarketer dosiahnu globálne príjmy z reklamy v tomto roku úroveň 243,4 miliardy USD. Konkurenčný Google by mal za rovnaké obdobie vygenerovať 239,5 miliardy USD. To znamená, že technologický gigant zrejme definitívne preberie pozíciu najväčšieho reklamného hráča na svete. Očakáva sa, že jeho medziročný rast zrýchli na 24,1 %, kým rast Googlu zostane na úrovni 11,9 %.
Silné kvartálne výsledky však narážajú na opatrnosť trhu ohľadom budúcich kapitálových výdavkov. Za posledný rok sa akcie zhodnotili o 13,9 %, no od začiatku tohto roka sú v poklese o 4 % a od svojich historických maxím stratili už 15 %. Investori na burze totiž zvažujú, či drahé nákupy čipov a infraštruktúry neohrozia krátkodobú ziskovosť.
Z hľadiska ocenenia je však firma stále na atraktívnych hodnotách. Ukazovateľ forward P/E sa nachádza na hodnote 22,1, čo z Mety robí najlacnejšiu firmu z Magnificent 7. Pre porovnanie, Microsoft sa obchoduje za 24,2-násobok, Nvidia za 25,1-násobok a spomínaný Google za 31,6-násobok budúcich ziskov.
Projekt Hyperion a hlad po elektrine
Peniaze získané z reklamy smerujú do budovania dátových centier pre nové modely umelej inteligencie. Najvýraznejším príkladom je výstavba dátového centra s názvom Hyperion v americkej Louisiane. S celkovou investíciou presahujúcou 10 miliárd USD ide o zatiaľ najdrahší infraštruktúrny projekt spoločnosti. Komplex bude stáť na viac ako 2000 akroch bývalej poľnohospodárskej pôdy, čo je plocha porovnateľná s veľkosťou Manhattanu.
Príchod technologického lídra do vidieckej oblasti so sebou prináša tisícky pracovných miest počas výstavby, no zároveň to prináša firme značné úľavy. Meta napríklad nebude platiť daň z obratu na grafické procesory, čo jej ušetrí približne 3,3 miliardy USD. Na porovnanie, táto suma by inak dokázala pokryť rozpočet štátnej polície na celých sedem rokov. Samotná prítomnosť projektu okamžite vystrelila nahor ceny okolitých pozemkov, ktoré z pôvodných 6 500 USD za aker stúpli na viac ako 30 000 USD, pričom niektoré ponuky dosahujú až 73 000 USD za aker.
Najväčšou výzvou celej stavby je však prísun elektrickej energie, bez ktorej sa výpočtová infraštruktúra nezaobíde. Plánované dátové centrum bude vyžadovať stály výkon viac ako dva gigawatty. O náročnosti tohto odberu svedčí fakt, že miestna energetická spoločnosť Entergy musela požiadať o povolenie na inštaláciu troch nových generátorov v hodnote 3,2 miliardy USD, aby dokázala túto záťaž vôbec pokryť.
Stávka na atóm a vesmírnu energiu
Tradičné obnoviteľné zdroje ako vietor či bežné solárne panely už jednoducho nedokážu uspokojiť potreby moderných výpočtových stredísk. Len medzi rokmi 2019 a 2023 stúpla spotreba elektriny v samotnej spoločnosti o 200 %. Preto vedenie uzatvorilo dlhodobú dvadsaťročnú dohodu s firmou Constellation Energy o odbere elektriny z jadrových elektrární v štáte Illinois. Táto stabilita a nepretržitá dodávka energie z atómu je pre chod systémov kľúčová, keďže výpadky by znamenali značné straty a prerušenie chodu celého ekosystému.
Ešte odvážnejším krokom k zabezpečeniu stabilnej elektriny je nedávno oznámené partnerstvo s firmou Overview Energy. Tradičné pozemné solárne panely narážajú na obmedzenia, akými sú zamračené počasie a striedanie dňa a noci. Tento projekt preto rieši získavanie energie úplne novým spôsobom, ktorého cieľom je produkovať elektrinu priamo na obežnej dráhe Zeme. Satelity vo vesmíre budú nepretržite zbierať slnečné žiarenie, keďže na orbite svieti slnko bez prestávky. Zozbieranú energiu následne bezpečne prenesú na zemský povrch na už existujúce prijímače prostredníctvom neviditeľného infračerveného svetla.
Ide o prvú dohodu tohto druhu v celom technologickom odvetví. Týmto prístupom si firma v predstihu zabezpečí prístup k plánovanej výrobnej kapacite na úrovni jedného gigawattu, čo je výkon postačujúci na napájanie stoviek tisíc bežných domácností. Pre samotné dátové centrá to znamená trvalý prísun energie, ktorý vôbec nezávisí od rozmarov počasia. Podľa zverejneného harmonogramu sa prvé zariadenia dostanú do vesmíru v roku 2028 a prvé dodávky prúdu sa očakávajú v roku 2030.
Keďže prepravné náklady na cestu do vesmíru postupne klesajú, tento koncept sa stáva reálnym a praktickým riešením pre napájanie nových technológií. Tieto energetické a stavebné iniciatívy posúvajú kapitálové výdavky na rekordnú úroveň blížiacu sa k 145 miliardám USD. Z pohľadu manažmentu je meškanie vo vývoji vlastnej infraštruktúry vnímané ako oveľa väčšie riziko než prípadný dočasný pokles hotovosti.
Kroky tohto reklamného lídra potvrdzujú širší trend, ktorým prechádzajú aj ďalšie Big Tech firmy na americkom trhu. Z bývalých softvérových podnikov s nízkymi nákladmi na prevádzku sa stávajú kapitálovo nároční budovatelia fyzickej infraštruktúry. Stratégia firmy sa tak mení zo zamerania na čistý rast počtu používateľov na budovanie energetickej a technologickej nezávislosti, od ktorej bude závisieť budúcnosť celej digitálnej ekonomiky.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
