Meď sa vyšplhala na historické maximá
Umelá inteligencia vysáva kapacity, no nie len tie. Má totiž vplyv aj na ceny komodít. Meď sa vyšplhala na historické maximum približne 6,90 USD za libru. Za normálnych okolností by podobný pohyb naznačoval zrýchľovanie svetovej ekonomiky. Tentoraz však rekordná cena hovorí viac o nedostatku kovu, elektrických sieťach a umelej inteligencii než o globálnom hospodárskom boome. Piatok cena mierne klesla, no rekord zostal ďalším dôkazom napätia na trhu s kovom, ktorý je nevyhnutný pre stavebníctvo, elektroniku, dopravu aj energetiku.
Zdroj: Trading Economist
Meď si práve pre svoju širokú priemyselnú využiteľnosť vyslúžila prezývku „Dr. Copper“. Jej cena bola desaťročia sledovaná ako približný indikátor toho, či sa globálna ekonomická aktivita zrýchľuje alebo spomaľuje. Aktuálny pohyb je však podstatne komplikovanejší. Rast ceny prichádza v období zmiešaného ekonomického vývoja a analytici upozorňujú, že hlavným motorom tentoraz nie je všeobecný rast spotreby a priemyslu.
William Osnato, riaditeľ výskumu a analýzy komoditných údajov v spoločnosti Barchart, uviedol, že základom zvýšených cien medi je predovšetkým dopyt zo strany dátových centier a energetických sietí potrebných pre rýchlu expanziu umelej inteligencie. Podľa neho je tento dopyt koncentrovanejší a akútnejší než tradičný široký ekonomický rast, ktorý historicky podporoval cenu medi.
Dopyt nie je najväčším problémom, no mení sa jeho charakter. Elektrifikácia ekonomiky, modernizácia energetických sietí a výstavba dátových centier vytvárajú nový zdroj spotreby, ktorý môže fungovať aj bez toho, aby svetová ekonomika prechádzala klasickým cyklickým boomom.
Svet jednoducho nemá dosť medi
Ešte dôležitejšia je druhá strana rovnice. Ponuka medi nedokáže držať krok s tým, ako rýchlo sa mení jej využitie. Ťažba medi patrí medzi kapitálovo náročné odvetvia. Vysvetlím, od rozhodnutia postaviť novú baňu po reálnu produkciu môže uplynúť kľudne desať rokov. Vyššia cena preto nedokáže okamžite priviesť na trh nové množstvo kovu.
Michael Widmer, vedúci výskumu kovov v Bank of America, upozornil, že aktuálny rast ceny podľa neho nevychádza primárne zo zvýšeného dopytu, ale práve z problémov na strane ponuky. Produkcia existujúcich baní výraznejšie nerastie a situáciu navyše komplikujú výpadky. Jedným z najviditeľnejších príkladov je Čile, najväčší svetový producent medi. Silné sneženie, dažde a vietor tam narušili prevádzku viacerých baní a ešte viac obmedzili už aj tak dosť obmedzené globálne dodávky.
Do rovnice vstupuje aj obchodná politika. Potenciálne americké clá podľa paragrafu 232 a čínske opatrenia obmedzujúce dostupnosť medeného šrotu v roku 2026 prispeli k ďalšiemu sprísneniu trhu. Prezident Donald Trump už minulý rok podpísal vyhlásenie zavádzajúce 50 % clá na dovoz polotovarov z medi a derivátov s vysokým obsahom medi.
Najnovší impulz prišiel z Konžskej demokratickej republiky. Krajina oficiálne zakázala vývoz medených a kobaltových koncentrátov, aby podporila väčší podiel domáceho spracovania surovín. Opatrenie okamžite zvýšilo obavy o dostupnosť materiálu na svetových trhoch. Osnato zároveň upozornil, že prerušenia dodávok nútia spotrebiteľov vyberať kov zo zásob Londýnskej burzy kovov. Klesajúce zásoby tak zvyšujú napätie na fyzickom trhu a tlačia nahor aj náklady spojené s rafináciou.
Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.
