Ktoré sektory sú najlacnejšie?

3 kľúčové body

1. 1

   Energetika je najlacnejším sektorom S&P 500 s forward P/E 13,3, hoci od začiatku roka vzrástla približne o 43 %.

2. 2

   Najvyššie ocenenie má spotrebný sektor s P/E 25,9. Amazon a Tesla spolu tvoria viac než polovicu jeho hodnoty a výrazne dvíhajú valuáciu celého sektora.

3. 3

   Vyššie P/E nemusí znamenať predražený sektor. Technológie dostávajú prémiu za rast, základná spotreba za stabilitu a silný moat, zatiaľ čo energetika či financie sú lacnejšie pre vyššiu cyklickosť a riziko.

S&P 500 nie je jedna investícia za jednu cenu

Keď investor kúpi ETF kopírujúce index S&P 500, na prvý pohľad získava podiel v 500 veľkých amerických spoločnostiach. Pod povrchom však kupuje jedenásť veľmi rozdielnych častí ekonomiky. Banky, výrobcovia čipov, ropné spoločnosti, obchodné reťazce či elektrárenské firmy majú odlišný rast, riziká aj citlivosť na ekonomický cyklus. Preto sa výrazne líši aj cena, ktorú sú za ich zisky investori ochotní zaplatiť.

S&P 500 pokrýva približne 80 % dostupnej trhovej kapitalizácie amerického trhu a váhy spoločností sa určujú podľa ich trhovej hodnoty upravenej o akcie, ktoré sú reálne dostupné investorom. Váha sektora je potom jednoducho súčtom váh všetkých jeho spoločností. Ak teda Nvidia, Apple alebo Microsoft rastú rýchlejšie než zvyšok trhu, automaticky rastie aj podiel technológií v indexe.

Dnes je tento rozdiel výrazný. Informačné technológie tvoria viac ako 35 % S&P 500, financie 12 % a komunikačné služby 9,5 %. Na opačnom konci sú reality a materiály, ktoré majú po 1,8 %. Investor kupujúci celý index preto dáva z každých 1000 USD takmer 380 USD iba do technologického sektora.

Rozdiely sú ešte zaujímavejšie pri ocenení. Celý S&P 500 sa obchoduje približne za 20,2-násobok očakávaného zisku počas nasledujúcich 12 mesiacov. Najlacnejšia energetika stojí iba 13,3-násobok, zatiaľ čo pri spotrebnom sektore zameranom na menej nevyhnutné výdavky je to 25,9-násobok. Forward P/E však nehovorí iba o tom, či je niečo drahé. Vyjadruje aj to, aký rast, stabilitu a riziko trh od sektora očakáva.

Energetika: o ziskoch rozhoduje najmä cena ropy

Energetický sektor združuje predovšetkým producentov ropy a zemného plynu, rafinérie a firmy, ktoré zabezpečujú ťažbu, prepravu alebo spracovanie surovín. V S&P 500 tvorí približne 3,5 % indexu, takže jeho váha je dnes v porovnaní s technológiami malá. Medzi najväčšie mená patria Exxon Mobil, Chevron a ConocoPhillips.

Práve energetika patrí medzi sektory, pri ktorých sa zisky dokážu meniť veľmi rýchlo. Ak je ropa drahá, producent predáva rovnaký barel za viac peňazí, zatiaľ čo veľká časť nákladov na jeho ťažbu sa nemení. Dodatočné príjmy preto môžu vo veľkej miere pretiecť do zisku a voľného peňažného toku. Pri prudkom poklese ropy funguje rovnaký mechanizmus opačne.

To vysvetľuje aj jednu z hlavných výhod a zároveň slabín sektora. Veľké ropné spoločnosti dokážu v dobrých rokoch vytvárať veľa hotovosti, vyplácať dividendy a odkupovať vlastné akcie. Investor však nemá rovnakú istotu, že dnešné zisky budú o päť rokov vyššie. Výsledky ovplyvňuje svetová ekonomika, rozhodnutia producentov OPEC+, geopolitika, zásoby ropy aj tempo rastu ťažby v USA.

Energetika sa preto obchoduje iba za približne 13,3-násobok očakávaných ziskov, najmenej zo všetkých sektorov S&P 500. Nízke forward P/E pritom tentoraz neznamenalo slabé akcie. Od začiatku roka sektor vzrástol približne o 43 % a za päť rokov takmer o 169 %. V roku 2026 mu pomohli vysoké ceny ropy a riziká spojené s dodávkami z Blízkeho východu.

Financie: od bánk po platobné siete

Finančný sektor netvoria iba klasické banky. Patria sem poisťovne, správcovia aktív, burzy, investičné banky aj spoločnosti zabezpečujúce platby. Investor tak v jednej skupine nájde JPMorgan Chase a Bank of America, ale aj Berkshire Hathaway, Visa či Mastercard. Financie dnes tvoria približne 12,3 % S&P 500, čím sú po technológiách druhou najväčšou časťou indexu.

Najväčší vplyv na banky majú úrokové sadzby a stav ekonomiky. Ich základný biznis je v princípe jednoduchý: získajú peniaze od vkladateľov alebo investorov a za vyšší úrok ich požičiavajú domácnostiam a firmám. Rozdiel medzi tým, koľko banka na peniazoch zarobí a koľko za ne zaplatí, patrí medzi hlavné zdroje jej príjmov.

Dôležitá je však aj kvalita úverov. Keď rastie nezamestnanosť alebo firmy začnú mať problémy, pribúda nesplácaných pôžičiek a banky musia vytvárať vyššie rezervy. Poisťovne zase závisia od ceny poistného, škôd a výnosu, ktorý dosahujú investovaním peňazí klientov. Visa a Mastercard majú odlišný model a zarábajú na raste objemu platieb. Viac o Vise sa dozviete v článku nižšie:

Visa je späť na novom maxime. Za minútu spracuje pol milióna transakcií

Práve táto citlivosť na ekonomický cyklus a reguláciu pomáha vysvetliť, prečo sa financie obchodujú približne za 15,8-násobok budúcich ziskov. Od začiatku roka sektor získal 6,6 % a za päť rokov 53,1 %. Pri bankách navyše P/E samo o sebe nestačí. Investori sledujú aj návratnosť vlastného kapitálu, kvalitu úverového portfólia či cenu akcie voči účtovnej hodnote.

Utility: biznis, ktorý zákazník nevypne ani počas recesie

Do sektora utilít patria spoločnosti dodávajúce elektrinu, zemný plyn a vodu. Ide o služby, ktoré domácnosti aj firmy potrebujú prakticky bez ohľadu na to, či ekonomika rastie alebo klesá. Aj preto sa utility považujú za jednu z defenzívnejších častí trhu. Ich podnikanie má ešte jednu zvláštnosť. Veľká časť trhu je regulovaná. Firma investuje miliardy USD do elektrární, vedení alebo distribučných sietí a regulátor jej následne umožní dosahovať určitú návratnosť z investovaného kapitálu. Výsledkom nebýva prudký rast, ale pomerne dobre predvídateľné príjmy.

Táto stabilita umožňuje mnohým spoločnostiam pravidelne vyplácať dividendy. Na druhej strane výstavba energetickej infraštruktúry stojí veľa peňazí a sektor používa vysoký objem dlhu. Rast sadzieb preto zdražuje nové financovanie a zároveň zvyšuje atraktivitu dlhopisov, ktoré konkurujú dividendovým akciám. Utility tvoria približne 2 % S&P 500 a obchodujú sa za forward P/E okolo 17,2. Od začiatku roka získali iba 0,3 %. Medzi známe spoločnosti patria NextEra Energy, Southern Company a Duke Energy.

Materiály: prvý článok veľkej časti ekonomiky

Bez materiálového sektora by veľká časť ďalších odvetví nemala z čoho vyrábať. Patria sem producenti priemyselných plynov, chemikálií, medi, ocele, hnojív, stavebných materiálov či obalov. Firmy z tohto sektora tak často stoja úplne na začiatku výrobného reťazca. Ich výsledky preto veľa hovoria aj o stave ekonomiky. Keď sa stavajú továrne, domy, elektrické siete a dátové centrá, rastie spotreba kovov, chemikálií a ďalších materiálov. Pri spomalení priemyslu sa dopyt môže rýchlo otočiť.

Pre investorov je dnes zaujímavá najmä elektrifikácia a výstavba novej infraštruktúry. Rozširovanie elektrických sietí a dátových centier zvyšuje potrebu medi a ďalších materiálov. Sektor však zostáva cyklický a mnohé firmy nedokážu samy určovať cenu svojich produktov. Materiály tvoria iba približne 1,8 % S&P 500. Sektor má forward P/E okolo 18,1 a od začiatku roka vzrástol o 15,2 %. Medzi známe spoločnosti patria Linde, Sherwin-Williams a Freeport-McMoRan. V materiálovom sektore S&P 500 sa dnes nachádza iba 25 spoločností.

Reality: od skladov po dátové centrá

Realitný sektor v S&P 500 tvoria prevažne REIT spoločnosti vlastniace nehnuteľnosti a prenajímajúce ich zákazníkom. Pod jedným názvom sa však skrývajú veľmi rozdielne podniky. Prologis vlastní logistické sklady, American Tower komunikačnú infraštruktúru a ďalšie spoločnosti sa sústreďujú na byty, nemocnice, kancelárie či dátové centrá.

Pre investora je atraktívny najmä pravidelný príjem z nájmov. Mnohé REIT majú dlhodobé zmluvy a veľkú časť hotovosti následne vracajú akcionárom cez dividendy. Hodnota jednotlivých spoločností však závisí od kvality nehnuteľností, obsadenosti, rastu nájomného a hlavne nákladov na financovanie.

Práve úrokové sadzby boli v posledných rokoch problémom. Nehnuteľnosti sa vo veľkej miere financujú dlhom, takže drahšie peniaze znižujú atraktivitu nových projektov aj hodnotu existujúcich aktív. Situácia však nie je všade rovnaká. Kancelárske budovy môžu bojovať s prácou z domu, zatiaľ čo dátové centrá alebo logistické sklady môžu mať úplne opačný problém a potrebovať ďalšiu kapacitu.

Realitný sektor predstavuje približne 1,8 % S&P 500 a sektor tento rok získal 10,5 %. Za päť rokov však zostáva nižšie o 7,3 %. Uvádzané forward P/E dosahuje 18,6. Pri REIT je však vhodnejšie sledovať FFO alebo AFFO, pretože účtovné odpisy nehnuteľností skresľujú klasický zisk.

Zdravotníctvo: stabilný dopyt, ale úspech lieku sa nedá zaručiť

Zdravotníctvo zahŕňa výrobcov liekov, biotechnologické firmy, zdravotné poisťovne, nemocnice aj producentov zdravotníckych zariadení. Z pohľadu investora je zaujímavé tým, že spotreba zdravotnej starostlivosti nezávisí od ekonomického cyklu tak silno ako kúpa auta alebo nového domu.

Veľká časť sektora navyše ťaží zo starnutia populácie a rastúcich výdavkov na zdravotníctvo. Úspešný nový liek môže farmaceutickej firme prinášať miliardy USD ročne a patent ju určitý čas chráni pred priamou konkurenciou. Dobre to ukazuje rast trhu s liekmi proti obezite, z ktorého profitovala napríklad Eli Lilly.

Takáto ochrana však nie je večná. Po skončení patentu môžu prísť lacnejšie alternatívy a tržby pôvodného lieku prudko klesnúť. Vývoj nových liekov je zároveň drahý a veľká časť projektov sa nikdy nedostane na trh. K tomu treba pridať politický tlak na ceny liekov a riziká zdravotných poisťovní.

Zdravotníctvo tvorí približne 9,3 % S&P 500 a obchoduje sa za forward P/E okolo 19,1, mierne pod celým indexom. Od začiatku roka vzrástlo o 11,7 % a za posledných 12 mesiacov viac než 26 %. Medzi najznámejšie mená patria Eli Lilly, Johnson & Johnson, AbbVie a UnitedHealth.

Komunikačné služby: reklama, streaming aj telekomunikácie

Názov komunikačné služby môže vyvolávať predstavu mobilných operátorov, dnešný sektor je však oveľa viac technologický. Popri AT&T či Verizon sem patria Alphabet, Meta, Netflix, Disney a ďalšie mediálne alebo internetové spoločnosti. Preto sa v jednom sektore stretávajú veľmi rozdielne obchodné modely. Telekomunikační operátori majú stabilnejšie príjmy, vysoké investície do sietí a často vyplácajú dividendy. Alphabet a Meta naopak zarábajú predovšetkým na digitálnej reklame, majú vysoké marže a stále dokážu rásť dvojciferným tempom. Netflix a Disney sú zase viac závislé od predplatného, reklamy a úspechu filmového či seriálového obsahu, takže ich výsledky ovplyvňujú iné faktory než pri klasických telekomunikačných firmách.

Sektor je navyše veľmi koncentrovaný. Má iba 24 spoločností a desať najväčších predstavuje približne 95,7 % jeho hodnoty. Jeho výsledok preto v skutočnosti závisí najmä od niekoľkých veľkých firiem. Komunikačné služby tvoria približne 9,5 % S&P 500 a obchodujú sa za 20,2-násobok očakávaného zisku, teda približne na úrovni celého indexu. Za päť rokov sektor získal 60,8 %, zatiaľ čo v roku 2026 zatiaľ rastie iba o 1,8 %.

Technológie: motor rastu celého indexu

Technologický sektor dnes siaha ďaleko za výrobcov počítačov. Nájdeme tu softvérové spoločnosti, výrobcov polovodičov a hardvéru či firmy pôsobiace v cloudovej infraštruktúre, sieťových zariadeniach a platobných technológiách. Jeho jadro dnes tvoria spoločnosti ako Nvidia, Apple, Microsoft, Broadcom a Micron.

Práve technológie najlepšie ukazujú, prečo je trh ochotný platiť vyššie násobky za rast. Softvérová firma môže vyvinúť produkt a následne ho predávať miliónom ďalších zákazníkov bez toho, aby musela pri každom novom predaji postaviť továreň. Výsledkom môžu byť vysoké marže a rýchly rast ziskov.

Výrobcovia čipov síce patria medzi cyklickejšie firmy a ich výsledky sa menia podľa dopytu po elektronike a dátových centrách, posledné roky im však výrazne pomáha umelá inteligencia. Rast výdavkov na AI infraštruktúru zvýšil dopyt po výpočtových čipoch, pamätiach aj sieťových riešeniach, z čoho profitujú firmy ako Nvidia, Broadcom či Micron.

Technológie dnes tvoria až 37,9 % S&P 500, ďaleko najviac zo všetkých sektorov. Napriek tomu ich forward P/E 21,8 nie je najvyššie v indexe. Od začiatku roka sektor vzrástol o 23,1 %, za posledný rok o 35 % a za päť rokov o viac než 151 %. Dôležitý je práve rast ziskov. Ak cena akcie stúpne o 30 %, ale očakávaný zisk firmy vzrastie podobným tempom, P/E sa nemusí výrazne zvýšiť. Technológie tak síce patria medzi drahšie sektory, no časť ich rastu cien bola podopretá aj skutočným rastom výsledkov.

Základná spotreba: za predvídateľnosť sa platí

Základná spotreba zahŕňa firmy, ktorých produkty ľudia kupujú pravidelne bez ohľadu na ekonomickú situáciu. Potraviny, nápoje, drogéria, hygienické potreby či bežné potreby do domácnosti nezmiznú z nákupného košíka iba preto, že ekonomika spomalí. Do sektora patria Walmart, Costco, Procter & Gamble, Coca-Cola a ďalšie spoločnosti so značkami a distribučnými sieťami budovanými desiatky rokov. Pre nového konkurenta nestačí vyrobiť podobný nápoj alebo prací prášok. Musí sa dostať do obchodov, investovať do reklamy a hlavne presvedčiť zákazníkov, aby zmenili svoje dlhodobé návyky.

Práve táto predvídateľnosť robí sektor zaujímavým počas slabších období na trhu. Rast tržieb býva nižší než pri technológiách, veľké firmy však často generujú stabilnú hotovosť, vyplácajú dividendy a majú silný konkurenčný náskok vďaka značkám, distribúcii a dlhodobým návykom zákazníkov. Coca-Cola, Procter & Gamble či Costco nemusia súperiť iba cenou. Ich produkty zákazníci poznajú, pravidelne ich kupujú a firmy majú vybudované distribučné siete, ktoré sa novému konkurentovi kopírujú len ťažko.

Investori sú preto ochotní platiť za tieto firmy vyššiu cenu. Forward P/E základnej spotreby dosahuje približne 22, hoci jej rast býva pomalší než pri technologických spoločnostiach. Investor tu neplatí za rovnaké tempo rastu, ale za stabilnejšie zisky, nižšiu citlivosť na ekonomický cyklus a silnejší moat mnohých najväčších spoločností. Sektor tvorí 4,5 % S&P 500, obsahuje 34 spoločností a desať najväčších predstavuje približne 80 % jeho hodnoty.

Priemysel: od lietadiel až po elektrické siete

Priemyselný sektor patrí medzi najpestrejšie časti S&P 500. Zahŕňa výrobcov lietadiel a obranných systémov, železnice, logistiku, stavebné stroje, elektrické zariadenia aj množstvo ďalších firiem, bez ktorých by nefungovala fyzická ekonomika. Caterpillar profituje z výstavby a ťažby, RTX z letectva a obrany, GE Aerospace z rastu leteckej dopravy a GE Vernova či Eaton z investícií do elektrickej infraštruktúry. Sektor tak nemá len jeden motor rastu.

V poslednom období mu pomáha kombinácia viacerých investičných vĺn. Dátové centrá potrebujú záložné zdroje, elektrické rozvádzače, transformátory a chladenie. Elektrické siete musia zvládnuť vyššiu spotrebu a zároveň rastú investície do obrany a letectva. To vytvára dopyt pre firmy, ktoré by ešte pred niekoľkými rokmi investori s umelou inteligenciou vôbec nespájali.

S&P 500 obsahuje až 83 priemyselných spoločností, takže ide o pomerne rozložený sektor. Desať najväčších tvorí iba približne 39,7 % jeho hodnoty. Medzi najväčšie patria Caterpillar, GE Aerospace, RTX, GE Vernova a Union Pacific. Za takýto výhľad však investori platia. Forward P/E sektora dosahuje približne 24,2, druhú najvyššiu hodnotu v S&P 500. Od začiatku roka priemysel vzrástol o 12,3 % a za päť rokov približne o 66,2 %.

Spotrebný sektor: najdrahší, no Amazon mení celý obraz

Posledný sektor zahŕňa tovary a služby, ktoré domácnosti nepotrebujú bezprostredne k životu a pri horšej finančnej situácii môžu ich nákup odložiť. Patria sem autá, reštaurácie, hotely, cestovanie, oblečenie, elektronický obchod či vybavenie domácnosti. Práve preto patrí medzi dobré ukazovatele kondície spotrebiteľa. Keď rastú mzdy, nezamestnanosť je nízka a ľudia sa cítia finančne bezpečne, viac míňajú na cestovanie, nové auto alebo rekonštrukciu domu. Pri recesii sa tieto výdavky obmedzujú medzi prvými.

Napriek názvu však sektor neurčujú iba tradiční predajcovia. Jeho najväčšou spoločnosťou je Amazon, ktorý predstavuje približne 42,1 % jeho hodnoty, zatiaľ čo Tesla tvorí viac než 15 %. Tieto dve firmy tak spolu predstavujú viac než polovicu sektora a výrazne ovplyvňujú aj jeho celkové ocenenie. Desať najväčších spoločností tvorí takmer 80 %. Medzi ďalšie veľké mená patria Home Depot, McDonald’s a Booking Holdings.

Amazon sa obchoduje približne za 28-násobok očakávaného zisku a Tesla až okolo 180-násobku, pričom pri každej z nich investori platia za úplne iný príbeh. Pri Amazone nejde iba o internetový obchod, ale aj o rast vysoko ziskového cloudu AWS, reklamy a ďalších služieb. Ocenenie Tesly vychádza oveľa viac z očakávaní okolo autonómneho riadenia, robotaxi, energetiky a ďalších budúcich oblastí než podľa dnešného automobilového biznisu. Práve ich vysoká váha pomáha vysvetliť, prečo sa celý sektor obchoduje za forward P/E približne 25,9, najviac zo všetkých sektorov S&P 500, hoci mnohé ostatné firmy v ňom majú podstatne nižšie násobky.

Od začiatku roka pritom sektor klesol o 0,6 %, čo pekne ukazuje, že vysoké P/E nemusí byť výsledkom iba rastu cien akcií. Ak analytici znížia odhady budúcich ziskov, valuácia môže zostať vysoká aj pri stagnujúcej alebo klesajúcej cene. Spotrebný sektor dnes tvorí približne 9,1 % S&P 500. Jeho dlhodobý vývoj stojí najmä na sile amerického spotrebiteľa, no zároveň patrí medzi časti trhu, ktoré rýchlo pocítia drahšie úvery, rast nezamestnanosti alebo pokles spotrebiteľskej dôvery.

Najlacnejší nemusí byť najlepší

Pri pohľade na všetkých jedenásť sektorov je vidieť jeden dôležitý vzorec. Nízke P/E býva často cenou za neistotu a cyklickosť, vysoké P/E zase cenou za rast alebo predvídateľnosť. Energetika môže vyzerať lacno, pretože nikto nevie, kde bude ropa o tri roky. Základná spotreba môže byť drahá napriek pomalému rastu, pretože jej zisky sa dajú odhadovať jednoduchšie. Technológie dostávajú prémiu za rast a priemysel dnes za očakávané investície do infraštruktúry.

Zároveň je zaujímavé, že najlacnejšia energetika je s rastom takmer 43 % zároveň najvýkonnejším sektorom roka, kým najdrahší spotrebný sektor je mierne v strate. Samotný pohyb ceny preto nehovorí, či sa sektor stal drahším alebo lacnejším. Rozhoduje to, ako rýchlo sa menia očakávania budúcich ziskov.

Pre investora je preto dôležitejšie pýtať sa nie na to, ktorý sektor má najnižšie P/E, ale prečo ho má nízke. Ak nízka valuácia vznikla preto, že trh podceňuje budúci rast, môže ísť o príležitosť. Ak však odráža klesajúce zisky, vysoký dlh alebo dlhodobé problémy odvetvia, lacná cena sama osebe nestačí. Rovnako ani vysoké P/E nemusí byť problémom, pokiaľ ho firma alebo celý sektor dokáže postupne prerásť rastom ziskov.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.