Klope Stagflácia na dvere? História 70. rokov straší trhy

Stagflácia témou dňa?

Stagflácia, kombinácia nízkeho rastu a vysokej inflácie, sa opäť dostala medzi správy dňa. Debata o finančnom zdraví Spojených štátov naberá na intenzite najmä v súvislosti s tým, ako sa vykazujú dlhodobé záväzky štátu. Hoci sa oficiálne štatistiky opierajú o dlh na úrovni 122 % HDP, ekonómovia upozorňujú na rastúce náklady sociálnych programov Social Security a Medicare. Ak by sa na štátne financie aplikovali prísne účtovné pravidlá bežné v súkromnom sektore, skutočný pomer dlhu k HDP by sa mohol blížiť k 300 %.

Tento masívny dlhový balvan sa v prostredí vysokých úrokových sadzieb stáva celkom vážnym bremenom pre celý finančný systém. K tomu sa pridáva najväčšie narušenie dodávok ropy v histórii, ktoré podľa IEA dramaticky zvyšuje náklady na život aj podnikanie. Drahá ropa priamo predražuje budovanie umelej inteligencie, pretože technologické firmy zaťažené dlhmi musia platiť oveľa vyššie úroky za kapitál potrebný na infraštruktúru.

Súčasná situácia okolo ropy síce dáva USA určitú výhodu ako exportérovi, no pre koncového spotrebiteľa a Big Tech je to rana pod pás. Ekonomický rast sa drasticky spomaľuje, čo v kombinácii s nákladným dlhom vytvára prostredie, kde sa chyby neodpúšťajú. Budovanie AI infraštruktúry naráža na energetickú stenu, ktorá môže výrazne ochladiť nadšenie investorov z posledných rokov a priniesť toľko skloňované vytriezvenie.

Áno USA sú od roku 2020 čistým exportérom ropy, takže rastúce ceny ropy by mali priamo posilniť ekonomiku. Áno je pravda, že energia dnes tvorí menší podiel na celkovej spotrebe amerických domácností než v minulých desaťročiach, takže jej vplyv na ekonomiku je o niečo slabší než kedysi. To však neznamená, že USA ropu nedovážajú alebo že americkí spotrebitelia nepocítia vyššie ceny na čerpacích staniciach. Ropa je globálna komodita a jej cena sa formuje na svetovom trhu. Prudké zvýšenie jej cien spomalí globálny rast kvôli vyšším nákladom na energie.

Ropa Brent pritom už atakuje hranicu 105 USD za barel. Americký prezident Donald Trump pohrozil útokom na ropnú infraštruktúru iránskeho exportného uzla na ostrove Kharg, ak Teherán neprestane útočiť na plavidlá v Hormuzskom prielive. Práve tento ostrov je pritom kľúčovým bodom iránskeho ropného exportu, keďže jeho terminálmi prechádza približne 90 % vývozu krajiny, čo predstavuje asi 1,5 milióna barelov denne z celkovej produkcie okolo 3,2 milióna barelov. Väčšina tejto ropy smeruje do Číny. USA počas víkendu už podnikli úder na tento ostrov, no ropným zariadeniam sa vyhli, zatiaľ. Ich poškodenie alebo úplné vyradenie z prevádzky by ešte viac prehĺbilo deficit ropy na trhu a vyvolalo by ďalší rast cien.

Mrazivé ozveny stratenej dekády?

História sa neopakuje, ale často sa rýmuje, a to, čo vidíme dnes, celkom pripomína stratenú dekádu 70. rokov. Vtedy svet sužovala stagflácia, kedy index spotrebiteľských cien v priebehu pätnástich rokov vyletel o neuveriteľných 186,4 %. Pre investorov to bolo čierne obdobie, kedy Dow Jones za celých desať rokov vzrástol o smiešnych 0,05 %, čo znamenalo reálnu stratu majetku.

Hlavným motorom tohto marazmu bol vtedajší ropný šok, kedy ceny ropy v roku 1973 vyskočili o 300 % doslova cez noc. Dnešné ceny ropy, ktoré opäť atakujú hranicu 100 USD, vracajú na scénu obavy z nekontrolovaného cenového rastu. Energia vtedy zdražovala o 9,9 % ročne, čo viedlo k totálnemu podkopaniu kúpnej sily obyvateľstva a zastaveniu investícií do nových technológií.

Najhoršie na stagflácii je však to, že liek na ňu často bolí viac než samotná choroba. Aby sa v minulosti podarilo zlomiť inflačnú špirálu, museli prísť drasticky vysoké úroky, ktoré so sebou priniesli masovú nezamestnanosť. Bez masívnej nezamestnanosti sa inflácia krotí ťažko, čo je krutá pravda, ktorú si dnes málokto na Wall Street chce pripustiť.

Index S&P 500 klesol o 3 % od začiatku vojny s Iránom. Akcie reagovali prudšie na „Deň oslobodenia“ prezidenta Trumpa v apríli minulého roka a v týždni, keď oznámil zvýšenie ciel, klesli o viac ako 10 %. To sa môže zdať prekvapujúco málo vzhľadom na horskú dráhu volatility trhu, na ktorej sa práve nachádzame, a prudký nárast cien ropy a plynu. No história nám ukazuje, že takáto reakcia je úplne normálna.

Počas dvadsiatich veľkých vojenských intervencií od konca druhej svetovej vojny klesol index S&P 500 v priemere približne o 6 %. Tu treba poznamenať jedno veľké ale. Samotné priemery však môžu skresľovať realitu, pretože nie všetky konflikty majú rovnaký dopad na finančné trhy. Historicky, situácia je výrazne citlivejšia najmä vtedy, keď sú v ohrození dodávky energie. Práve počas energetickej krízy v 70. rokoch a počas vojny v Perzskom zálive v roku 1990 zaznamenal index S&P 500 oveľa výraznejšie poklesy, ktoré sa pohybovali v dvojciferných hodnotách. Budeme toho svedkami aj tentokrát?

Je americký Fed v pasci?

To sa samozrejme uvidí. Medzičasom sa však Federálny rezervný systém ocitol v nezávideniahodnej pozícii, kde každé jeho rozhodnutie môže spustiť lavínu problémov. Jadrový index cien PCE v januári vzrástol medziročne o 3,1 %, čo je najviac od začiatku roka 2024. Inflácia v službách, ktoré tvoria najväčšiu časť ekonomiky, dosiahla 3,5 %. Ani jeden z týchto ukazovateľov nedáva Fedu veľa priestoru na zníženie úrokových sadzieb.

Ak bankári znížia sadzby, aby zachránili slabnúci rast HDP, riskujú, že inflácia sa definitívne vymkne spod akejkoľvek kontroly. A keď už sme pri tom HDP v Spojených štátoch. Jeho rast v štvrtom štvrťroku bol revidovaný nadol na 0,7 %, čo je polovica pôvodného odhadu 1,4 %, čo signalizuje výrazné spomalenie hospodárskeho rastu. Ekonómovia pritom predpovedali rast o 2,8 %. Veľká časť tohto deficitu bola spojená s pomalými spotrebiteľskými výdavkami. Čísla totiž ukazujú, že Američania míňajú viac na zdravotnú starostlivosť a bývanie a obmedzujú nákupy oblečenia, áut a takmer všetkého ostatného. 

Vojna s Iránom tiež sťažuje modelovanie všetkého, pretože vyššie ceny ropy ovplyvňujú ceny benzínu, účty za energie, letenky, náklady na dopravu a koniec koncov cenu takmer všetkého. Fed nemôže veľmi pomôcť zmierniť šok na strane ponuky. Inými slovami, nemôže dodať viac ropy ani znovu otvoriť Hormuzský prieliv. Analytici po novom vidia približne tretinovú pravdepodobnosť, že cieľové rozpätie úrokových sadzieb, (momentálne na úrovni 3,50 % a 3,75 %), zostane počas tohto roka nezmenené. Očakávajú pritom len jedno zníženie sadzieb v roku 2026. Dokonca niektorí pripúšťajú aj scenár, že Fed sadzby nakoniec nezníži vôbec.

Prezident Donald Trump sa minulý týždeň na sociálnych sieťach opäť posťažoval, a chce aby predseda Fedu Jerome Powell „OKAMŽITE“ znížil sadzby. To sa však nestane. Navyše, politický tlak však ešte viac zkomplikuje už aj tak chúlostivú situáciu, najmä preto, že sa Powell chystá odovzdať kľúče od Fedu Kevinovi Warshovi, ktorého Trump nominoval na predsedu Fedu po skončení Powellovho funkčného obdobia v máji tohto roka.

Warsh naznačil podporu rýchlejšiemu postupu pri znižovaní sadzieb, no jeho slová investori nemôžu brať ako sväté písmo. Na druhej strane, ponechanie sadzieb na súčasných úrovniach priškrtí spotrebu natoľko, že recesia sa stane nevyhnutnou už v najbližších kvartáloch. Trh práce už začína pociťovať prvé trhliny, pričom vo februári zmizlo vyše 90 000 pracovných miest, čo naznačuje, že doterajšia odolnosť pracovného trhu postupne slabne.

V tomto prostredí prestávajú fungovať staré pravidlá a do popredia sa dostáva poriadna diverzifikácia a hľadanie bezpečných prístavov. Investori sa musia pripraviť na to, že volatilita na trhoch nebude len dočasným javom, ale novým štandardom pre rok 2026. Súboj medzi inflačnými tlakmi a spomaľujúcou ekonomikou je v plnom prúde a víťazom bude ten, kto dokáže ochrániť svoj kapitál pred postupným znehodnocovaním jeho kúpnej sily.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.