Južná Kórea do AI naleje 1 bilión USD. V hlavnej úlohe: Samsung, SK Hynix a Hyundai

Južná Kórea chce ovládnuť kľúčové časti AI infraštruktúry

Južná Kórea chce z umelej inteligencie urobiť priemyselný projekt celej generácie. Vláda a najväčšie technologické firmy vyčleňujú 1 bilión USD na pamäťové čipy, dátové centrá umelej inteligencie a humanoidné roboty, čo sú tri oblasti, bez ktorých sa ďalšia fáza technologického boomu nezaobíde. Nejde iba o investičný plán. Ide o pokus upevniť pozíciu krajiny, ktorá sa z prehliadaného akciového trhu stala jednou z hlavných svetových stávok na hardvér pre umelú inteligenciu. Poďme sa na to pozrieť detailnejšie.

Juhokórejská vláda a najväčšie domáce technologické skupiny spúšťajú sériu megaprojektov, ktoré majú do roku 2028 posilniť globálnu ponuku pamäťových čipov, vybudovať nové dátové centrá a urýchliť komerčné nasadenie humanoidných robotov. Prezident I Dže Mjong v televíznom prejave 29. júna povedal, že krajina musí zabezpečiť základné prvky umelej inteligencie rýchlejšie než ktokoľvek iný. Polovodiče, fyzickú umelú inteligenciu a dátové centrá označil za „trojitú os“ veľkého skoku vpred.

Najväčšia časť plánu smeruje do pamäťových čipov. Samsung a SK Hynix, ktoré sa kvôli nedostatku pamätí stali biliónovými firmami a stoja za najrýchlejšie rastúcim ETF v histórii, sa zaviazali investovať 585 miliárd USD do nových závodov na výrobu čipov v juhozápadných provinciách Južnej Kórey a zároveň podporiť rozvoj polovodičových tovární v oblasti Soulu. Cieľ vlády? Do piatich rokov zdvojnásobiť domácu produkciu DRAM pamätí.

Veľmi ambiciózny cieľ, no treba povedať, že nebude rýchly a už vôbec lacný. Predseda SK Hynix Chey Tae-won pripomenul, že vybudovanie čipového klastra v Yongjine v metropolitnej oblasti Soulu trvalo firme deväť rokov. To znamená, že nové kapacity môžu prísť na trh až s oneskorením. Pre spotrebiteľov, ktorí už dnes čelia vyšším cenám elektroniky (najnovšie zvýšil ceny svojich produktov Apple), preto úľava nemusí prísť okamžite. Dopyt zo strany dátových centier umelej inteligencie zostáva obrovský a technologické firmy naďalej skupujú pamäte vo veľkých objemoch.

Druhá veľká časť plánu smeruje do dátových centier. SK Group, GS Group a Naver majú investovať 357 miliárd USD do výstavby rozsiahlych dátových centier umelej inteligencie v odľahlejších regiónoch krajiny vrátane provincie Južný Čchungčchong, Gangwon a provincií Severná a Južná Čolla. Takáto výstavba však naráža na fyzické limity. Nové čipové továrne a dátové centrá budú potrebovať obrovské množstvo elektriny a vody. Ministerstvo klímy, energetiky a životného prostredia pracuje na zabezpečení 6,3 gigawattu elektriny a 650 000 ton vody pre juhozápadné čipové závody.

Ďalších 8 gigawattov energie má podporiť nové dátové centrá umelej inteligencie. Elektrinu majú dodávať obnoviteľné zdroje, jadrové elektrárne aj fosílne palivá. V roku 2024 tvorili jadro a uhlie viac než 30 % výroby elektriny v krajine, zatiaľ čo zemný plyn predstavoval takmer 25 %. Práve závislosť od plynu vystavuje Južnú Kóreu riziku vyšších cien a výpadkov dodávok v čase napätia okolo Hormuzského prielivu.

Trh rieši Kóreu, pretože pamäte sa stali novou ropou AI boomu

Oznámenie prichádza v čase, keď juhokórejské firmy zažívajú jeden z najsilnejších momentov svojej histórie. Samsung a SK Hynix profitujú z rastúceho dopytu po pamäťových čipoch pre umelú inteligenciu, čo sa prejavilo v rekordných ziskoch aj v prudkom raste ich akcií. Boom má však aj druhú stranu: extrémny previs dopytu nad ponukou, nedostatok čipov a vyššie ceny spotrebnej elektroniky.

Ťažisko ziskov sa presúva k hardvéru. Bez kórejských pamäťových modulov by najmodernejšie servery zostali iba drahými kusmi kovu bez dostatočného výkonu. Práve preto sa Južná Kórea dostala do centra pozornosti investorov. Celková hodnota kótovaných firiem v krajine vzrástla na 4,59 bilióna USD, čo znamená nárast o 71 % od začiatku roka. Krajina sa tým dostala na pozíciu siedmeho najväčšieho akciového trhu sveta a začala dýchať na chrbát Taiwanu.

Problémom je však koncentrácia. SK Hynix a Samsung dnes tvoria viac než 52 % indexu KOSPI. Ešte koncentrovanejší je iba taiwanský trh, kde TSMC tvorí 42 % celého trhu. Koncentrácia je ešte extrémnejšia v indexe MSCI Korea, kde Samsung a SK Hynix spolu tvoria 60 %. To znamená, že vývoj juhokórejského akciového trhu je čoraz viac naviazaný na globálny dopyt po polovodičoch, dátových centrách a pamäťových čipoch. KOSPI sa od začiatku roka takmer zdvojnásobil a to už po slušnej jazde v roku 2025, kedy vzrástol o 96,7 % a stal sa najvýkonnejším veľkým akciovým indexom na svete.

Južná Kórea tým prekonala nielen európske trhy, ale aj Spojené štáty, kde Nasdaq Composite vzrástol o 20,4 % a index S&P 500 o 16,4 %. Trh preto nečíta juhokórejský plán iba ako priemyselnú politiku. Vidí v ňom ambíciu krajiny zaradiť sa medzi hlavné uzly globálnej infraštruktúry umelej inteligencie. Pamäte, energia, voda, dátové centrá a robotika už nie sú oddelené témy. Tvoria jeden reťazec, v ktorom každý článok rozhoduje o tom, ako rýchlo bude môcť umelá inteligencia rásť.

Humanoidní roboti môžu byť ďalšou hranou rastu aj konfliktu

Tretí pilier juhokórejského plánu je veľmi zaujímavý a týka sa fyzickej umelej inteligencie. Ide o systémy, ktoré umožňujú robotom a autonómnym vozidlám samostatnejšie fungovať v reálnom svete. Vláda túto oblasť označila za národný strategický priemysel a do troch rokov chce vyvinúť kórejský univerzálny základný model založený na svetovom modeli, ktorý má podporovať robotiku.

Kľúčovým hráčom je Hyundai Motor Company. Firma sa zaviazala investovať 5,8 miliardy USD do závodu na výrobu robotov a dátového centra pre umelú inteligenciu v regióne Saemangeum v provincii Severná Čolla. Hyundai zároveň pomáha svojej americkej dcérskej spoločnosti Boston Dynamics, ktorú získal v roku 2021, zapojiť juhokórejský dodávateľský reťazec do rozširovania výroby. Hyundai chce do roku 2028 vyrábať 30 000 humanoidných robotov Atlas ročne.

Vláda chce do roku 2028 komercializovať humanoidné roboty v 10 hlavných odvetviach. Počas nasledujúcich piatich rokov plánuje vyškoliť 10 000 ľudských pracovníkov ako špecialistov na robotiku s umelou inteligenciou. Cieľ je ľahko čitateľný: nesústrediť sa iba na čipy a dátové centrá, ale dostať umelú inteligenciu aj do tovární, logistiky a ďalších fyzických pracovísk. Potenciál sektora je totiž obrovský. Očakáva sa, že tento sektor bude v nasledujúcich desiatich rokoch rásť v priemere o 17 % ročne a do roku 2035 by mal dosiahnuť veľkosť 8,8 miliardy USD.

Tu však technologická ambícia začína narážať na pracovný trh. Odborári v Hyundai Motor 25. júna drvivou väčšinou podporili možnosť štrajku. Rokovania s automobilkou sa týkajú rozdelenia zisku a ochrany pracovných miest v súvislosti s plánovaným nasadením humanoidných robotov Atlas. Štátny výbor pre sprostredkovanie pracovných sporov zároveň udelil odborom zákonné právo na štrajk po pozastavení arbitráže. Hyundai odbory vyzval, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu.

Napätie však presahuje samotnú robotiku. V krajine sa otvorila širšia debata o tom, ako rozdeliť zisky z boomu umelej inteligencie. Vládni predstavitelia vyzývali technologické firmy, aby sa o časť bezprecedentných ziskov podelili so zamestnancami a menšími dodávateľmi. V máji dokonca šéf prezidentského úradu pre politiku neformálne navrhol takzvanú národnú dividendu pre občanov, financovanú z nadmerných daňových príjmov zo ziskov firiem naviazaných na umelú inteligenciu. Vláda neskôr zdôraznila, že išlo o osobný názor, nie oficiálny návrh.

Samotná debata však ukazuje, že štáty začínajú hľadať odpoveď na otázku, ako rozdeliť zisky z AI ekonomiky, ak bude čoraz väčšiu časť práce robiť softvér a roboti. Niečo podobné už načrtol aj Elon Musk, ktorý hovorí o universal high income, teda univerzálnom vysokom príjme. Nejde iba o klasický univerzálny základný príjem, ktorý má pokryť základné potreby, ale o predstavu, že AI a robotika raz vytvoria takú ekonomickú hojnosť, že ľudia budú môcť dostávať vyšší pravidelný príjem aj bez tradičnej práce.

Južná Kórea tak stojí pred dvojitou skúškou. Na jednej strane má šancu upevniť si pozíciu jednej z najdôležitejších krajín AI éry. Na druhej strane musí zvládnuť tlak na energiu, vodu, pracovný trh a sociálne rozmery témy umelej inteligencie. Najväčším rizikom juhokórejského AI plánu nemusí byť technológia, ale fyzická infraštruktúra a spoločenský odpor. Ak Soul tento test zvládne, môže sa z neho stať model pre krajiny, ktoré chcú z umelej inteligencie urobiť priemyselnú stratégiu, nie iba burzový príbeh.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie juhokórejských spoločností si môžete kúpiť TU.