Robinhood chce zmeniť pravidlá hry a umožniť retailovým investorom vstup do sveta súkromných firiem. História však ukazuje, že samotný prístup k atraktívnym aktívam ešte neznamená dobrú investíciu.
Keď 26. marca 2024 vstúpil na newyorskú burzu fond Destiny Tech100 (ticker DXYZ), jeho čistá hodnota aktív predstavovala 4,84 dolára na akciu. O necelé dva týždne sa obchodoval za viac ako 105 dolárov. Trh tak ocenil fond na viac než dvadsaťnásobok hodnoty aktív, ktoré skutočne vlastnil.
Ekonóm Owen Lamont označil túto prémiu za najvyššiu v storočnej histórii amerických uzavretých fondov. Predchádzajúci rekord, 1 235 %, pochádzal z roku 1929, z obdobia vrcholiacej burzovej eufórie tesne pred veľkým krachom.
Na samotnom portfóliu sa pritom nezmenilo nič podstatné. SpaceX zostal SpaceX, OpenAI zostalo OpenAI. Zmenila sa iba ochota investorov zaplatiť za prístup k nim.
O dva roky neskôr prišiel Robinhood s vlastným fondom Ventures Fund I (RVI). Upisoval sa za 25 dolárov, no prvý obchodný deň otvoril pod touto cenou. Rovnaká konštrukcia, úplne opačný výsledok. Raz investori zaplatili extrémnu prémiu, druhýkrát si vypýtali zľavu.
A už 13. augusta prichádza pokračovanie.
Čo vlastne Robinhood uvádza na burzu?
Robinhood Ventures Fund II (RVII) bude debutovať na NYSE za emisnú cenu 25 dolárov. Označenie IPO je však v tomto prípade trochu zavádzajúce.
Na burzu totiž nevstupuje žiadna spoločnosť. Vstupuje fond, konkrétne business development company (BDC), teda uzavretý fond investujúci do približne osemdesiatich súkromných startupov, prevažne z ekosystému Y Combinator.
Pre retailového investora je to významná zmena. Bez statusu akreditovaného investora, bez vysokého minimálneho vkladu a s dennou likviditou získa prístup k segmentu trhu, ktorý bol doteraz vyhradený najmä venture kapitálu.
Druhý fond sa však od prvého líši podstatne viac, než naznačuje jeho názov.
Prvý fond investoval do etablovaných jednorožcov, akými sú Stripe, Revolut, Databricks či OpenAI. Druhý posúva investorov oveľa ďalej po rizikovej krivke, k seed startupom. K firmám, ktoré ešte len vznikajú, väčšina z nich nikdy nedosiahne významný úspech a mnohé zaniknú skôr, ako sa o nich verejnosť vôbec dozvie.
Tri veci, ktoré marketing nezdôrazňuje
- Likvidný produkt stojí na nelikvidných aktívach
Súkromné spoločnosti nemajú každodennú trhovú cenu. Ich hodnota sa stanovuje modelmi, spravidla raz za štvrťrok, a účtovne ide o takzvané Level 3 aktíva, teda ocenenia založené na nepozorovateľných vstupoch.
Čistá hodnota aktív (NAV) preto nie je trhovou cenou. Je to modelový odhad.
Keďže ide o uzavretý fond, investor nemôže svoje podiely odkúpiť späť za NAV. Predáva ich na burze za cenu, ktorú určí trh. A ten môže byť výrazne optimistickejší alebo pesimistickejší než samotná hodnota portfólia.
Práve preto sa uzavreté fondy často obchodujú s výraznou prémiou alebo naopak so zľavou.
- Často platíte viac za obal než za obsah
Počas vrcholu eufórie okolo DXYZ upozornil analytik Morningstaru Jack Shannon na zaujímavé porovnanie.
Investor, ktorý vlastnil SpaceX prostredníctvom otvoreného fondu Baron Partners, zaplatil za svoj podiel približne 97 dolárov. Investor, ktorý sa k tej istej spoločnosti dostal cez DXYZ, zaplatil približne 864 dolárov.
Nekupoval inú firmu. Kupoval rovnakú investičnú expozíciu voči SpaceX, len cez iný nástroj.
Rozdiel nevytvorila samotná firma. Vytvoril ho spôsob, akým sa k nej investor dostal.
- Viac rizika aj vyššie poplatky
Prvý Robinhood Ventures Fund účtoval dvojpercentný manažérsky poplatok.
Druhý zachádza ďalej. Okrem dvojpercentného poplatku za správu si účtuje aj 20 % z realizovaných ziskov, teda klasickú štruktúru „2 a 20“, známu z hedžových fondov a venture kapitálu.
Za necelého pol roka tak Robinhood posunul retailových investorov z neskorých jednorožcov do seed startupov a zároveň zvýšil cenu, ktorú za tento prístup platia.
Vyššie riziko.
Vyššie poplatky.
Naraz.
Skutočným motorom je FOMO
Celý produkt stojí na jednoduchej emócii.
Doteraz ste boli mimo najväčšej tvorby bohatstva. Teraz môžete byť konečne pri tom.
Táto veta je v zásade pravdivá. Presne vystihuje, ako sa americký kapitálový trh za posledné dve desaťročia zmenil.
Zároveň však vytvára dokonalé podmienky pre FOMO.
A práve FOMO je dôvod, prečo uzavreté fondy niekedy dosahujú absurdné prémie voči NAV. Investor totiž neplatí za excelovskú tabuľku s portfóliom. Platí za pocit, že tentoraz nezmešká ďalší SpaceX alebo OpenAI.
Prémia preto nie je odmenou za lepšiu analýzu.
Je cenou za strach zostať bokom.
Čo z toho pre nás
RVII je odpoveď na chorobu amerického trhu. Medián času, za ktorý sa tamojšia firma dostane na burzu, stúpol z približne piatich rokov koncom 90. rokov na štrnásť dnes. Väčšina hodnoty vzniká ešte v súkromnej fáze. Wall Street preto postavila obchvat, ktorý retailovým investorom predáva aspoň sprostredkovaný prístup.
Slovensko trpí opačnou chorobou. Náš problém nie je, že firmy idú na burzu neskoro. Náš problém je, že nejdú takmer vôbec. Preberať americký obchvat do prostredia bez funkčného primárneho trhu je ako stavať ďalšie poschodie na dome, ktorému chýbajú základy.
Záver
Najdôležitejšie ponaučenie z príbehu Robinhood Ventures Fund II nie je, že tento fond treba alebo netreba kúpiť. Je oveľa univerzálnejšie.
To, že je niečo verejne obchodované, ešte neznamená, že je to férovo ocenené. A to, že máte k investícii prístup, ešte neznamená, že ju kupujete za rozumnú cenu.
Robinhood rozšíril prístup k súkromným firmám. To je pravda. Cenu však nedemokratizoval nikto. Prístup bez rozumnej ceny znamená len to, že preplatiť môže dnes každý.
Aplikácia, marketing ani atraktívny ticker za vás nerozhodnú, či investujete dobre.
To zostáva úlohou každého investora.
Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.
