Energia ako motor drahoty a hrozba stagflácie
Európska ekonomika čelí novej vlne cenových tlakov. Marcová inflácia v eurozóne vyskočila na 2,5 %, čím po prudkom náraste cien energií prekročila cieľ centrálnej banky 2 %. Kým jadrová inflácia mierne spomalila, blokáda Hormuzského prielivu a vojna v Iráne premenili energie na hlavného ťahúňa rastu cien. Šéfka ECB Christine Lagardeová varuje, že hoci ide o šok na strane ponuky, banka nebude váhať s prísnejšou menovou politikou, ak sa situácia nezlepší. Inými slovami, úrokové sadzby môžu ísť vyššie.
Hlavným vinníkom aktuálneho stavu je energetická zložka, ktorá v marci vystrelila na 4,9 % (ešte vo februári bola v minuse -3,1 %). Ide o priamy dôsledok vojenskej operácie v Iráne, ktorá takmer úplne uzavrela Hormuzský prieliv, čo je kľúčová tepna pre pätinu svetového exportu ropy a plynu (40 % ropy do Európy prechádza Hormuzom). Európa, ktorá sa stále spamätáva z odklonu od ruských surovín, je teraz extrémne zraniteľná. Musí totiž tvrdo súťažiť o dodávky LNG, najmä z USA, odkiaľ dovoz medzi rokmi 2021 a 2025 narástol trojnásobne.
Ekonómovia upozorňujú, že toto je len začiatok „druhej vlny“ cenových tlakov. Ak vojna potrvá dlhšie, drahá ropa a plyn sa prelejú do cien všetkých tovarov a služieb. Odhaduje sa, že ekonomický rast eurozóny v roku 2026 dosiahne len 0,9 %, čo pri priemernej inflácii 2,6 % vytvára nebezpečný mix pripomínajúci stagfláciu. O tejto téme sme už pred časom písali v článku nižšie:
ECB na rázcestí: Prídu vyššie úrokové sadzby?
Christine Lagardeová minulý týždeň investorov veľmi nepotešila, keď naznačila, že banka môže v prípade potreby úrokové sadzby ešte zvýšiť. Hoci sa centrálne banky zvyčajne neponáhľajú reagovať na šoky, nad ktorými nemajú kontrolu (ako sú ceny ropy), Lagardeová zdôraznila, že čokoľvek viac ako krátkodobý výkyv bude vyžadovať zásah.
Základný scenár banky počíta s priemernou infláciou 2,6 % pre tento rok, no existujú aj oveľa temnejšie vyhliadky. V prípade „nepriaznivého“ scenára môže inflácia už tento rok dosiahnuť 4 %. Ak by prišlo k ďalšiemu masívnemu ničeniu energetickej infraštruktúry v Perzskom zálive, začiatkom budúceho roka by miera inflácie mohla prekročiť hranicu 6 %. To by pre európske domácnosti aj firmy znamenalo drastické zvýšenie nákladov na život a podnikanie.
Vojna v Iráne, ktorú mnohí v Európe vnímajú ako „vojnu z vôle USA a Izraela“, už stihla podkopať dôveru v celom hospodárstve. Ekonomický sentiment v marci klesol v celej EÚ aj eurozóne. Najhoršie je, že neistota sa začína prejavovať aj na trhu práce. Zamestnávatelia v priemysle, obchode a službách začínajú prehodnocovať svoje plány a upravovať počty zamestnancov.
Zatiaľ čo služby a potraviny zatiaľ držia relatívne stabilné tempá rastu, celková nálada je pesimistická. Spotrebiteľská dôvera je zasiahnutá obavami z budúcich cien nafty a benzínu, ktoré predajcovia pohonných hmôt prenášajú na koncových zákazníkov takmer okamžite. Európa sa tak ocitá v kliešťach geopolitiky, kde o osude jej ziskovosti a kúpnej sily rozhoduje dianie tisíce kilometrov ďaleko v Perzskom zálive.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie rôznych spoločností môžete kúpiť TU.
