Inflácia v eurozóne klesá pod cieľ
Nižšia inflácia bola jednou z hlavných tém začiatku roka. Najnovšie dáta z eurozóny ukazujú citeľné spomalenie rastu cien. Kým väčšina krajín sa približuje k inflačnému cieľu, Slovensko ide opačným smerom a zostáva nepríjemnou výnimkou. Inflácia v eurozóne sa v januári spomalila na 1,7 %, čo predstavuje pokles z decembrových 2,0 % a zároveň najnižšiu úroveň od septembra 2024. Vyplýva to z rýchleho odhadu štatistického úradu Eurostat. Výsledok je v súlade s očakávaniami trhu a znamená, že inflácia sa dostala pod 2-percentný cieľ Európskej centrálnej banky.
Hlavným faktorom spomalenia boli energie, ktorých ceny medziročne klesli o 4,1 %, zatiaľ čo v decembri bol pokles ešte len 1,9 %. Pomohlo aj silnejšie euro, ktoré tlmí dovozné ceny, a priaznivejší vývoj na energetických trhoch. Bez tohto efektu by bol pokles inflácie výrazne miernejší. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny energií, potravín, alkoholu a tabaku, dosiahla 2,2 %, čo je najnižšia hodnota od októbra 2021. To naznačuje, že cenové tlaky v ekonomike slabnú aj mimo volatilných zložiek.
Pre Európsku centrálnu banku sú januárové dáta povzbudivé, no nie rozhodujúce. Pokles inflácie je do veľkej miery ťahaný volatilnými zložkami, najmä energiami. Riziká návratu inflácie zostávajú najmä v raste miezd a v cenách služieb. Aj preto sa očakáva, že ECB na najbližšom zasadnutí ponechá depozitnú sadzbu na úrovni 2 %.
Trhy momentálne rátajú so stabilitou sadzieb počas väčšiny roka 2026, s obmedzeným priestorom pre jedno zníženie v prípade, že sa trend nízkej inflácie potvrdí aj v nasledujúcich mesiacoch. Vývoj v eurozóne však vysiela signál postupného upokojovania, no zároveň pripomína, že boj s infláciou ešte nie je úplne vyhraný, najmä nie vo všetkých krajinách rovnako.
Služby a priemysel vysielajú zmiešané signály
Aj keď celková inflácia klesá, v jednotlivých segmentoch vývoj nie je jednotný. Ceny služieb medziročne vzrástli o 3,2 %, čo je síce spomalenie oproti decembrovým 3,4 %, no stále ide o najväčší zdroj inflačných tlakov. Rast cien služieb je úzko spätý s vývojom miezd a domácim dopytom.
Naopak, ceny priemyselných výrobcov sa v eurozóne v decembri vrátili k poklesu. Medzimesačne klesli o 0,3 % a medziročne o 2,1 %. Podobný vývoj bol zaznamenaný aj v celej EÚ. To znižuje tlak na budúci rast spotrebiteľských cien a potvrdzuje, že inflácia v dodávateľských reťazcoch ďalej slabne.
Zatiaľ čo väčšina veľkých ekonomík eurozóny zaznamenala zmiernenie inflácie, Slovensko je výnimkou. Inflácia sa u nás v januári zrýchlila z 4,1 % na 4,2 %, čo je najvyššia hodnota v eurozóne. Najnižšiu infláciu malo Francúzsko na úrovni 0,4 %, výrazne nižšie boli aj Španielsko a Taliansko.
Podľa analytikov Národnej banky Slovenska sa pod zrýchlenie inflácie podpísal najmä prudký rast cien potravín, ktoré medzimesačne vzrástli takmer o 2,5 %. Výrazne zdraželi aj regulované ceny energií. Ceny tepla vzrástli takmer o 28 %, plyn zdražel o 6,8 % a elektrina o 4,8 %. Ide o oneskorený efekt cenových rozhodnutí regulátora, ktoré sa v plnej miere premietli až na začiatku roka. Pozitívom však je, že január by mal predstavovať vrchol tohtoročného zdražovania. Podľa odhadov by inflácia na Slovensku mala v priemere za celý rok spomaliť na 3,3 % z vlaňajších 4,2 %, ak sa nenaplnia negatívne scenáre.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie rôznych európskych spoločností si môžete kúpiť TU.
