Eurozóna dostala lepšie číslo, než čakala
Medziročná inflácia v eurozóne sa v júni znížila na 2,8 %, zatiaľ čo v máji dosahovala 3,2 %. Trh pritom čakal približne 3,0 %, takže rýchly odhad Eurostatu priniesol príjemné prekvapenie. Inflácia v eurozóne tak klesla viac, než sa očakávalo. Najväčšiu úľavu priniesli energie. Ich ceny medziročne vzrástli o 8,7 %, po májovom raste o 10,8 %. Dôležitým faktorom bol pokles cien ropy po tom, čo sa objavili náznaky možného upokojenia situácie na Blízkom východe.
Lacnejšia ropa sa zvyčajne najrýchlejšie prejaví na čerpacích staniciach, no postupne môže tlmiť aj náklady v doprave, potravinách a časti služieb. Pozitívny vývoj však nebol len o rope. Spomalil sa aj rast cien služieb, a to na 3,2 % z májových 3,5 %. Ceny potravín, alkoholu a tabaku rástli medziročne o 1,6 %, kým v máji to bolo 1,9 %. Priemyselné tovary zostali stabilné na úrovni 0,9 %. Služby sú pre ECB kľúčové, pretože práve ony často držia infláciu vyššie aj vtedy, keď energia zlacnie.
Lepšie inflačné číslo okamžite mení tón na dlhopisovom trhu. Investori začali menej počítať s tvrdším postupom ECB, keďže nižšia inflácia znižuje potrebu ďalšieho sprísňovania menovej politiky. Stále však platí, že trhy vidia viac než 50 % šancu, že centrálna banka do septembra zvýši úrokové sadzby o 0,25 percentuálneho bodu. Výnos nemeckých 10-ročných dlhopisov sa drží okolo 2,88 %, čo signalizuje, že investori ešte neoslavujú koniec inflačného rizika. Skôr čakajú, či júnové spomalenie nie je len krátkodobým efektom lacnejšej ropy a priaznivejšieho vývoja cien potravín.
ECB má dôvod zostať opatrná. Drahšia ropa a plyn sa do ekonomiky často premietajú s oneskorením. Najprv rastú účty za energiu, potom doprava, logistika, potraviny a časť služieb. Preto centrálni bankári nebudú po jednom lepšom čísle hovoriť o víťazstve. Potrebujú vidieť, či nižšia inflácia vydrží aj v ďalších mesiacoch.
Slovensko spomalilo, no zostáva nad priemerom eurozóny
Slovensko kopírovalo pozitívny smer, no stále zostáva nad priemerom menovej únie. Spotrebiteľské ceny merané európskou metodikou HICP sa v júni medziročne zvýšili o 3,5 %, po májovom raste o 4,0 %. V medzimesačnom porovnaní ceny dokonca klesli o 0,2 %. Podľa predbežných údajov ide o najnižšiu úroveň inflácie od decembra 2024. V rámci eurozóny patrí Slovensku 9. najvyššia inflácia. Najrýchlejšie rástli ceny v Litve, kde inflácia dosiahla 5,5 %. Nasledovalo Bulharsko s 5,3 % a Chorvátsko so 4,2 %. Slovensko je teda na tom lepšie než najviac zasiahnuté krajiny, no stále horšie než priemer eurozóny.
Júnové spomalenie na Slovensku potiahli najmä potraviny, sezónne ovocie a zelenina. Podľa údajov zo systému eKasa pomohlo teplé počasie a mimoriadne dobrá úroda, vďaka čomu ceny v tejto kategórii medzimesačne klesli výraznejšie. Druhým faktorom boli nižšie ceny na čerpacích staniciach, keďže pokles cien ropy sa do cien palív premieta rýchlejšie než do zvyšku ekonomiky.
Pod povrchom však obraz nie je úplne čistý. Jadrová inflácia na Slovensku zostala na úrovni 3,6 %, rovnako ako v máji. V tejto kategórii patrí Slovensko spolu s Chorvátskom a Španielskom na druhé najhoršie miesto v eurozóne. Služby síce spomaľujú, keďže slabší dopyt a opatrnejšie míňanie domácností tlmia cenový tlak. Na druhej strane spotrebný tovar po dosiahnutí dna na začiatku roka 2026 opäť mierne zdražuje, najmä pre drahší dovoz.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
