Dve percentá ako signál, že sa Európa vracia do normálu
Dve percentá inflácie. Hodnota, ktorú Európska centrálna banka roky označuje za ideálny stav, sa v decembri stala realitou. Po období prudkého zdražovania, je to dobrá správa, že cenový vývoj v eurozóne sa začína upokojovať. Pre bežných ľudí to neznamená okamžité zlacnenie nákupov, no pre ekonomiku ako celok ide o dôležitý moment. Podľa predbežných údajov štatistického úradu Eurostat sa medziročná inflácia v eurozóne v decembri spomalila z novembrových 2,1 % na presných 2 %.
Tento výsledok bol v súlade s očakávaniami analytikov oslovených agentúrou Reuters, čo naznačuje, že vývoj cien je dnes už oveľa predvídateľnejší než pred rokom či dvomi. Hlavným dôvodom decembrového spomalenia boli energie. Ich ceny boli medziročne nižšie o 1,9 %, zatiaľ čo v novembri klesali len o 0,5 %. Práve lacnejšie energie potiahli celkovú infláciu nadol. Nie všetky položky však zlacňovali alebo spomaľovali rovnakým tempom.
Ceny potravín, alkoholu a tabaku rástli rýchlejšie, keď sa ich medziročný rast zrýchlil na 2,6 % z novembrových 2,4 %. To ukazuje, že hoci celkové číslo vyzerá priaznivo, tlak na peňaženky domácností úplne nezmizol. Dôležitým ukazovateľom je aj jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny energií a potravín. Tá v decembri klesla na 2,3 % z novembrových 2,4 %. Spomalil aj rast cien služieb, a to z 3,5 % na 3,4 %. Práve služby sú pre ECB kľúčové, pretože odrážajú domáce mzdové tlaky a správanie spotrebiteľov.
Zdroj: Eurostat
Čo znamenajú 2 % inflácia v eurozóne pre úroky
Finančné trhy prijali decembrové údaje bez dramatických reakcií. Euro ani paneurópsky akciový index Stoxx 600 sa po ich zverejnení výraznejšie nepohli. Investori totiž s takýmto výsledkom už rátali. Podstatné je však to, čo sa skrýva za týmto pokojom, inflácia na úrovni cieľa otvára ECB priestor rozmýšľať o ďalšom vývoji úrokových sadzieb, čo by pomohlo európskym akciám.
Európska centrálna banka ponechala svoju kľúčovú depozitnú sadzbu na úrovni 2 % už štvrté zasadnutie po sebe. Naposledy ju znížila v júni, čím nadviazala na obrat po období, keď sa sadzby v roku 2024 dostali až na 4 %. Oficiálne ECB naďalej zdôrazňuje, že bude rozhodovať postupne a na základe aktuálnych dát. Zároveň však viacerí jej predstavitelia naznačili, že cyklus znižovania sadzieb sa blíži ku koncu alebo si minimálne vyžiada dlhšiu prestávku.
Michael Field zo spoločnosti Morningstar upozorňuje, že návrat inflácie na 2 % je pre akciové trhy pozitívnou správou, no netreba ho vnímať ako prelom. Inflácia sa totiž väčšinu minulého roka pohybovala blízko tejto hranice. Podľa neho sú dnes centrálni bankári v citlivej pozícii, pretože musia podporiť ekonomiku, ale zároveň si strážiť, aby sa inflácia opäť nerozbehla. Stabilné ceny im však dávajú priestor postupovať pomalšie a opatrnejšie.
Aj výhľad na ďalšie obdobie pôsobí upokojujúco. Predbežné odhady Eurostatu počítajú s tým, že inflácia v eurozóne by mala v decembri 2025 dosiahnuť 2,0 %, po novembrových 2,1 %. Ak sa tento scenár naplní, cenová stabilita by sa mohla stať trvalejšou súčasťou ekonomického prostredia, nie len krátkou epizódou.
Slovensko a najrýchlejšie zdražovanie v eurozóne
Kým priemer eurozóny sa upokojuje, Slovensko sa vydalo opačným smerom. Podľa rýchleho odhadu Eurostat medziročná inflácia na Slovensku v decembri stúpla na 4,1 %. Spolu s Estónskom ide o najvyššiu hodnotu v celej eurozóne. Ešte v novembri pritom inflácia dosahovala 3,9 % a Slovensko bolo „len“ medzi krajinami s vyšším zdražovaním. Najnovšie dáta ho však posunuli na úplný vrchol nelichotivého rebríčka.
Ani výhľad nie je príliš optimistický. Európska komisia očakáva, že priemerná inflácia na Slovensku sa v tomto roku ustáli na 4,2 %, čo by bolo v rámci eurozóny druhé najvyššie tempo po Chorvátsku a Estónsku. Kým ceny tovarov, najmä potravín, už spomaľujú, sektor služieb zostáva hlavným problémom Slovenska. Práve tam ceny rastú dlhodobo výrazne rýchlejšie než priemer eurozóny.
Vývoj v tomto roku bude ovplyvnený viacerými faktormi. Odborníci odhadujú, že priemerná inflácia by sa mohla pohybovať okolo 3,5 %. Zároveň však vstupuje do hry energopomoc. Dotovanie cien energií pre približne 90 % domácností, vrátane energetických poukazov, zvýši ľuďom disponibilné príjmy, čo môže podporiť ďalšie zdražovanie. Veľa bude závisieť aj od toho, ako štatistický úrad započíta ceny tepla. Rozdiel v metodike môže posunúť infláciu vyššie.
Na druhej strane budú pôsobiť aj brzdiace faktory. Konsolidačné opatrenia, vyššie zdravotné odvody či vyššie zdanenie práce znížia domácnostiam disponibilné príjmy a môžu obmedziť ich ochotu míňať. To by malo na infláciu tlmiaci účinok. Zatiaľ faktom je, že kým Európa ako celok sa vracia k cenovej stabilite, Slovensko rieši, prečo u nás zdražovanie pretrváva. A práve tento rozdiel ukazuje, že priemerná inflácia eurozóny je síce dobrá správa, no pre jednotlivé krajiny ešte zďaleka neznamená koniec inflačných starostí.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie rôznych európskych spoločností si môžete kúpiť TU.
