Indexy klesajú, Pentagon žiada 200 miliárd USD na konflikt v Iráne

Energetický armagedon v Perzskom zálive

Situácia na Blízkom východe dosiahla kritický bod eskalácie, keď izraelské sily po prvýkrát priamo zasiahli iránske spracovateľské zariadenia spojené s ložiskom Južný Pars. Tento krok vyvolal okamžitú odvetu Teheránu, ktorý raketami zaútočil na katarské centrum skvapalneného zemného plynu Ras Laffan, kde poškodil aj zariadenia, ktoré spolu vlastnia giganti Shell a Exxon Mobil. Ceny ropy Brent sa v reakcii vyšplhali k hranici 120 USD za barel, no následne čiastočne padli.

Európsky energetický trh pocítil dopady útokov v plnej sile, keď referenčné futures na zemný plyn TTF vyskočili o 18 % na 65 EUR za megawatthodinu. Pred vypuknutím bojov sa pritom plyn obchodoval za 35 EUR, čo potvrdzuje, že stagflácia sa stáva reálnou hrozbou pre priemyselné jadro Európy. Eskalácia sa dotkla aj Saudskej Arábie, kde dron zasiahol rafinériu Samref, čo len prehĺbilo obavy investorov z totálneho narušenia stability v regióne, kadiaľ prúdi kľúčová časť svetových energií.

Prezident Donald Trump na sieti Truth Social pohrozil, že ak Irán neprestane s útokmi na katarskú infraštruktúru, USA vyhodia do vzduchu celé ložisko Južný Pars. Zároveň americký minister financií Scott Bessent naznačil, že USA sú pripravené v najbližších dňoch zrušiť sankcie na iránsku ropu, ktorá sa aktuálne v objeme približne 140 miliónov barelov nachádza na tankeroch po svetových moriach, čo zodpovedá zhruba 10 až 14 dňom globálnej spotreby. Ide o výrazný obrat v politike, ktorá dlhodobo využívala ropné sankcie ako nástroj tlaku na Teherán.

Biely dom sa tak snaží čo najrýchlejšie doplniť trh o náhradné dodávky v čase, keď kríza v Perzskom zálive vyradila z obehu viac ako 15 miliónov barelov denne a ceny benzínu v USA sa nachádzajú na najvyšších úrovniach od roku 2022. Energetická inflácia bude pravdepodobne pretrvávať, kým sa nepodarí obnoviť bezpečnú lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, čo je v súčasnosti kvôli pokračujúcim bojom v podstate nereálne.

Ekonomické škody a miliardové náklady na vojnu

Kým ropné trhy sú najviditeľnejším symbolom konfliktu, škody sa šíria hlboko do globálnej ekonomiky. Perzský záliv nie je len o rope, ale produkuje aj hélium, amoniak či síru, ktoré sú životne dôležité pre výrobu mikročipov a hnojív. Dopad na globálne HDP bude akútny, ak vojna potrvá dlhšie ako päť týždňov, pričom niektorým krajinám hrozí prepad do recesie a čoraz viac sa skloňuje hyperinflácia. Investori sú preto pochopiteľne nervózni a sťahujú kapitál z rizikových aktív.

Pentagon predložil Bielemu domu žiadosť o dodatočné financovanie vojny v Iráne vo výške 200 miliárd USD, čo okamžite vyvolalo búrlivú debatu v Kongrese. Toto číslo je o 12 miliárd USD vyššie než celková suma, ktorú USA poskytli Ukrajine za štyri roky bojov. Náklady dosahujú takmer 2 miliardy USD denne, čo podľa analytikov naznačuje, že armáda sa pripravuje na dlhodobé pôsobenie v regióne. Táto obrovská finančná záťaž bude mať nepochybne vplyv na budúci štátny rozpočet a stabilitu amerických verejných financií, ktoré ak by niekto nevedel, nie sú v najlepšej kondícií.

V rámci akciových trhov sa nálada zhoršuje naprieč všetkými svetovými centrami, pričom indexy v Ázii aj Európe klesajú o 2 až 3 %. S&P 500 aj Nasdaq stratili zhodne 0,3 %, hoci sa v priebehu dňa čiastočne zotavili z hlbších prepadov. Najhorším sektorom boli materiály so stratou 1,6 %, zatiaľ čo energetika ako jediná rástla o 1,5 %. Nálada sa na futures jemne zlepšila po tom, čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že konflikt môže byť kratší, než sa verejnosť obáva. No pravdou zatiaľ je, že už teraz trvá dlhšie, ako sa očakávalo.

Hlavné indexy sa však blížia k štvrtému týždennému poklesu v rade. Indexy Dow aj Nasdaq sa blížia ku korekčnému pásmu , pričom sú približne 8 % pod svojimi nedávnymi rekordnými maximami. Index S&P 500 zostáva približne 5 % pod svojím maximom. Zaujímavosťou je, že analytici si udržiavajú optimizmus, keďže viac ako 58 % hodnotení akcií v indexe S&P 500 má stále odporúčanie „kúpiť“, čo je najviac od roku 2010.

Paradox zlata a cesta k obnoviteľným zdrojom

Zlato v tomto týždni prechádza dramatickým precenením a smeruje k najväčšej týždennej strate za posledných šesť rokov. Cena klesla o takmer 7 % na úroveň 4 685 USD za uncu, čo je najprudší prepad od vypuknutia pandémie v roku 2020. Hlavným dôvodom je fakt, že drahá ropa zvyšuje infláciu, čo znižuje šance na pokles úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk. Zlato ako neúročené aktívum v takomto prostredí stráca svoju príťažlivosť v prospech dolára.

Extrémna volatilita cien ropy sa však stáva silným argumentom pre urýchlenie energetickej transformácie. Svetová ekonomika je dnes síce dvakrát menej závislá od ropy na jednotku HDP než v 70. rokoch, no súčasný šok opäť zatraktívnil nové technológie. Nové politiky na urýchlenie investícií do obnovy sa stávajú prioritou pre krajiny, ktoré chcú eliminovať svoju závislosť od nestabilného Blízkeho východu. Tento trend môže z dlhodobého hľadiska zmeniť postoj k celému regiónu.

Aktuálne sa trhy nachádzajú v stave „vojnovej hmly“, kde každá správa o úderoch na infraštruktúru mení náladu v priebehu minút. Pre každú akciu v portfóliu je teraz kritické sledovať vývoj v Hormuzskom prielive a ochotu vlád uvoľňovať strategické rezervy. V skratke: kým nebudú uhasené požiare v katarských a iránskych termináloch, stabilita na burzách zostane len nesplneným prianím a trhy budú tancovať podľa cien na komoditných burzách.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie rôznych spoločností môžete kúpiť TU.