Zlatá horúčka umelej inteligencie
Google už dávno nie je len obyčajný internetový vyhľadávač. Za posledné roky sa stal jedným z hlavných budovateľov umelej inteligencie. Táto premena však nie je vôbec lacná a len v tomto roku si vyžiada investície za 185 miliárd USD. Aby Google tento projekt ufinancoval, požičal si peniaze cez dlhopisy, ktoré bude splácať až sto rokov. Týmto krokom dal trhom jasne najavo, že umelá inteligencia preň nie je len krátkodobý trend, ale dôležitá súčasť biznisu na celé storočie. Viac o tom, prečo sa technologický gigant odhodlal k takémuto radikálnemu financovaniu, sa dočítate v článku nižšie.
Z týchto obrovských investícií do umelej inteligencie ťažili aj ázijskí výrobcovia hardvéru, konkrétne spoločnosti Samsung a SK Hynix. Tieto dva podniky dnes tvoria viac než 40 % juhokórejského indexu KOSPI, ktorý nedávno historicky prekonal hranicu 6 000 bodov a od začiatku tohto roka si pripísal 17 %. Tento rast však narušilo geopolitické napätie a obavy o dodávky ropy v oblasti Hormuzského prielivu. Index kvôli tomu klesol od svojich maxím o takmer 20 %.
Kým americký gigant Google od začiatku roka klesol o 13,2 % a obchoduje sa s ukazovateľom forward P/E na hodnote 23,7, širší americký trh reprezentovaný indexom S&P 500 sa pohybuje na úrovni 20,6-násobku. V kontraste s týmito číslami stoja práve ázijskí hráči. Samotný Samsung sa totiž aktuálne obchoduje za 7-násobok očakávaných budúcich ziskov a SK Hynix dokonca len za 4-násobok. Pre investorov to v porovnaní s americkými technologickými gigantmi predstavuje priam priepastnú zľavu.
Zdroj: Fiscal.ai
Sektor s pamäťovými čipmi historicky tvorili cyklické akcie, keďže dopyt po čipoch a ich ceny podliehajú výrazným výkyvom v závislosti od globálnej ekonomickej situácie. Súčasný obrovský dopyt po prémiových pamäťových komponentoch však spôsobil, že výrobné linky sú preťažené a ponuka dlhodobo nestíha pokrývať objednávky od najväčších technologických firiem. Skutočným meradlom sily firiem sa tak nestala len ich hodnota na burze, ale schopnosť dodávať fyzické čipy v požadovanom čase a objeme.
Tento hlad po výpočtovom výkone navyše podporuje aj juhokórejská vláda. Prísnymi reformami a tlakom na efektívnejšie riadenie firiem sa snaží odstrániť dlhodobé podhodnotenie domácich podnikov. Vďaka tomuto zázemiu si juhokórejský akciový trh v minulom roku pripísal 75 %, čím sa stal najvýkonnejším indexom na svete. Svojou dynamikou a rastúcou trhovou hodnotou už dokonca zanechal za sebou aj tradičné európske burzy vo Francúzsku a Nemecku.
Keď efektívnejší softvér vystraší dodávateľov hardvéru
Zabehnuté pravidlá hry však v uplynulých dňoch poriadne narušila správa z Googlu. Ich výskumný tím predstavil novinku s názvom TurboQuant, ktorá rieši jeden z najväčších problémov súčasnej umelej inteligencie, konkrétne jej obrovskú spotrebu pamäte. Keď dnes komunikujete s chatbotom, systém si musí neustále ukladať predchádzajúce výpočty, aby nestrácal niť a nemusel rovnaké veci spracovávať viackrát.
Táto pamäť sa doteraz zapĺňala veľmi rýchlo a vyžadovala si obrovské množstvo fyzických čipov. Nový softvérový algoritmus však zásadne mení efektivitu ukladania dát. Namiesto tradičného zápisu informácií do štandardnej štruktúry využíva systém pokročilý spôsob kódovania informácií. Táto optimalizácia v rámci technológie TurboQuant umožňuje znížiť nároky na fyzickú kapacitu pamäte až šesťnásobne, a to bez straty rýchlosti alebo presnosti spracovania. Pre firmu to v praxi znamená schopnosť obslúžiť oveľa väčší objem operácií s výrazne nižšími nákladmi na nákup drahého hardvéru.
Pre bežného používateľa to znamená rýchlejšie a lacnejšie odpovede od inteligentných asistentov, no na burze táto správa vyvolala okamžitú vlnu obáv. Investori sa zľakli, že ak bude softvér pracovať oveľa efektívnejšie, technologickí giganti zrazu znížia svoje hardvérové rozpočty a nebudú potrebovať toľko fyzických čipov. Výsledkom bola značná volatilita, pričom hodnota juhokórejských lídrov klesla v priebehu jediného dňa o 5 % až 6 % a americký konkurent Micron stratil dokonca 9 %.
Tento prepad priamo stiahol do červených čísel aj juhokórejský index KOSPI a mnohí inštitucionálni hráči začali hromadne vyberať svoje zisky. Predstava, že roky trvajúci nedostatok čipov by mohol vyriešiť jeden softvérový prielom, prinútila trh prehodnotiť takmer isté zisky ázijských gigantov.
Vyššia efektivita vedie k vyššej spotrebe
Keď však opadne prvá vlna paniky, situácia už nevyzerá vôbec tak hrozivo. Nový softvér od Googlu totiž pomáha iba v jednej konkrétnej fáze, teda v momente, keď už hotová a natrénovaná umelá inteligencia bežne odpovedá na otázky používateľov. Pri tejto rutinnej práci sa aj tak využívajú skôr štandardné a lacnejšie pamäte. To najťažšie a najdrahšie sa deje ešte predtým pri trénovaní umelej inteligencie. Samotné učenie a trénovanie týchto obrovských systémov je tak extrémne náročné na výkon a vyžaduje si práve spomínané prémiové pamäte, ktorých je na trhu stále kritický nedostatok.
Výrobcovia síce alokujú desiatky percent svojich najmodernejších liniek výlučne na tieto prémiové čipy, no dopyt neustále rastie. Očakáva sa, že trh s týmto špecifickým hardvérom vzrastie do roku 2026 na takmer 55 miliárd USD, čo bude predstavovať zhruba 40 % celého pamäťového segmentu. Tento obrovský záujem v praxi spôsobuje, že výrobcovia majú svoju produkciu vypredanú na mesiace dopredu.
Kľúčom k pochopeniu ďalšieho vývoja je známy ekonomický fenomén nazývaný Jevonsov paradox. Ten hovorí, že ak sa nejaká technológia stane vďaka inováciám lacnejšou a výrazne efektívnejšou, v konečnom dôsledku to nepovedie k jej úspore, ale naopak k nárastu jej celkovej spotreby.
Ak bude prevádzka umelej inteligencie šesťkrát lacnejšia, firmy ju dokážu integrovať do oveľa väčšieho množstva aplikácií, firemných procesov a služieb pre bežných ľudí. Z dlhodobého hľadiska tak tento krok zabezpečí ešte väčší dopyt po hardvérovom základe, ktorý bude musieť celý tento rozširujúci sa ekosystém poháňať.
Súčasný pokles cien ázijských výrobcov na burze je tak skôr prirodzenou reakciou trhu, ktorý si po dlhom a neprerušenom období rastu potreboval oddýchnuť. Zlepšovanie softvéru by však nemalo uškodiť hardvérovému biznisu, ale posúvať celé odvetvie do dospelosti, kde sa z drahého experimentu stáva bežne dostupný nástroj. Ázijskí výrobcovia čipov si udržiavajú vysokú ziskovú maržu a vďaka plným knihám objednávok sa na nadchádzajúce kvartály môžu naďalej pozerať s optimizmom.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
