Rekordná pokuta pre Google obstála aj pred najvyšším súdom
Súdny dvor Európskej únie vo štvrtok potvrdil pokutu vo výške približne 4,1 miliardy EUR, teda 4,67 miliardy USD, ktorú Google dostal za údajné protisúťažné praktiky. Ide o spor, ktorý sa ťahá od roku 2018, keď Európska komisia rozhodla, že Google zneužil dominantné postavenie operačného systému Android. Podľa Komisie firma využila silu Androidu na to, aby zvýhodnila vlastné aplikácie. Robila to najmä prostredníctvom dohôd s výrobcami smartfónov o predinštalovaní svojich služieb.
V praxi išlo o to, že Google mal cez Android posilňovať pozíciu vlastného vyhľadávača a prehliadača, čím podľa Bruselu obmedzoval konkurenciu. Google sa proti rozhodnutiu roky bránil v európskom súdnom systéme. Teraz však najvyšší súd EÚ odvolanie zamietol. Google už nemá ďalšiu možnosť odvolania. Súd tým potvrdil sankciu tak, ako ju predtým upravil nižší súd EÚ.
Pôvodná pokuta dosahovala 4,34 miliardy EUR. V roku 2022 ju nižší európsky súd znížil na aktuálnych približne 4,1 miliardy EUR. Napriek miernej úprave ide stále o jednu z najväčších sankcií, aké kedy Európska komisia udelila veľkej technologickej firme. Akcie materskej spoločnosti Alphabet boli včera nižšie približne o 1 %. Reakcia trhu bola skôr mierna, keďže prípad je starý, pokuta bola známa roky a Google už po pôvodnom rozhodnutí upravil svoje zmluvné podmienky. Od začiatku roka sú akcie Googlu vyššie o 12,9 %, čo je najviac spomedzi členov Magnificent 7.
Prečo Brusel rieši práve Android
Android je jadrom mobilného ekosystému Googlu. Firma tvrdí, že operačný systém prináša používateľom väčší výber, podporuje tisíce podnikov a pomáha vývojárom v celej Európe. Z pohľadu Googlu je Android otvorený a bezplatný systém, do ktorého firma vo veľkom investovala. Brusel však videl vec inak. Podľa Európskej komisie Google využíval dominanciu Androidu tak, aby výrobcov zariadení a používateľov tlačil smerom k vlastným aplikáciám.
To je citlivá téma, pretože v digitálnej ekonomike nejde len o jednu aplikáciu navyše. Predinštalované služby určujú správanie používateľov, tok dát aj príjmy z reklamy, z ktorej Alphabet v minulom roku zinkasoval 214 miliárd USD. Google sa počas rokov snažil obavy regulátorov zmierniť. Používateľom Androidu umožnil jednoduchšie meniť vyhľadávače a prehliadače, aby neboli viazaní výlučne na služby firmy. Spoločnosť zároveň uviedla, že svoje dohody upravila už po pôvodnom rozhodnutí v roku 2018 a naďalej sa sústredí na inovácie a otvorenosť pre používateľov, partnerov aj vývojárov.
Pre Európsku komisiu však tento verdikt znamená potvrdenie, že jej pôvodný zásah obstál aj po rokoch súdnych sporov. A to je dôležitejšie než samotná výška pokuty. Prípad Androidu sa stáva symbolom prvej veľkej fázy európskeho boja s technologickými gigantmi, v ktorej Brusel využíval najmä klasické pravidlá hospodárskej súťaže. Google pritom nie je pod tlakom iba v tomto prípade. Európska komisia firmu sleduje už viac než desať rokov a prvé konanie otvorila ešte v roku 2015. Minulý rok zároveň udelila Googlu ďalšiu pokutu vo výške 2,95 miliardy EUR za protisúťažné praktiky v oblasti reklamných technológií.
Európa posúva tlak na technologické firmy do novej fázy
Verdikt prichádza v čase, keď sa Európska únia presúva od jednotlivých protimonopolných prípadov k pomerne širokej regulácii digitálneho trhu. Kým staršie konania stáli najmä na súťažnom práve, dnes má Brusel v rukách nové nástroje, predovšetkým Akt o digitálnych trhoch a Akt o digitálnych službách. Tieto pravidlá umožňujú regulátorom zasahovať skôr a systematickejšie. Namiesto toho, aby Európska komisia roky dokazovala konkrétne zneužitie dominantného postavenia, môže veľkým platformám vopred ukladať povinnosti.
Pod dohľadom tak nie je len Google, ale aj ďalšie veľké technologické spoločnosti vrátane firiem ako Apple a Meta. Investori by si z toho mali vziať asi len toľko, že regulačné riziko sa pri veľkých technologických firmách stáva čoraz reálnejším, no zároveň treba jedným dychom dodať, že je stále zanedbateľné. Už však nejde len o jednorazové pokuty. Ide o otázku, či sa najväčšie platformy budú môcť spoliehať na rovnaké obchodné modely ako v predchádzajúcej dekáde.
Európsky tlak zároveň vyvoláva napätie na druhej strane Atlantiku. Prezident Donald Trump v minulom mesiaci pohrozil zavedením 100 % cla na tovary krajín, ktoré uvaľujú digitálne dane na americké spoločnosti. Digitálne dane zaviedli napríklad Francúzsko a Španielsko. Zdvihnutý prst sa týkal najmä výrobcov vína a liehovín. Americký veľvyslanec pri EÚ Andrew Puzder v marci uviedol, že Európa nemôže nadmerne regulovať a zároveň udeľovať firmám obrovské pokuty, ak chce byť súčasťou ekonomiky umelej inteligencie. O tejto téme sa dozviete viac v článku nižšie:
Práve tu sa spor o Android dostáva za hranice samotného Googlu. Európa tvrdí, že chráni konkurenciu a spotrebiteľov. Spojené štáty čoraz častejšie vnímajú podobné kroky ako tlak na vlastné technologické firmy. A technologické firmy medzitým musia investovať stovky miliárd USD do umelej inteligencie, cloudu a infraštruktúry, zatiaľ čo regulátori im čoraz dôslednejšie kontrolujú pravidlá hry. Pokuta za Android tak nie je len dozvukom starého sporu, ale môže byť prvou lastovičkou v boji proti členom Big Techu a pohrozením, že éra ich neobmedzeného rastu sa skončila.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
