Google mieri do vesmíru, vypúšťa satelit pre umelú inteligenciu

Google tlačí miliardy do AI infraštruktúry

Google chce 1. októbra urobiť prvý praktický krok k myšlienke, ktorá ešte pred pár rokmi pôsobila skôr ako technologický experiment. Na obežnú dráhu pošle satelit so svojimi čipmi pre umelú inteligenciu a otestuje, či by raz mohli dátové centrá fungovať aj vo vesmíre.

Dôvod, prečo sa Google zaoberá aj takouto možnosťou, je jednoduchý. Umelá inteligencia potrebuje čoraz viac výpočtového výkonu a elektriny. Alphabet pritom väčšinu peňazí stále zarába cez vyhľadávač Google, YouTube a reklamu, pričom čoraz väčšiu úlohu má Google Cloud. Práve z týchto príjmov financuje nové dátové centrá, vlastné čipy TPU aj vývoj modelov Gemini. S rastúcim využívaním AI však rastú aj náklady na infraštruktúru, a Google preto hľadá možnosti, ako si do budúcnosti zabezpečiť ďalší zdroj energie a výpočtovej kapacity

Napriek tomu, že Alphabet je gigant s trhovou kapitalizáciou presahujúcou 4 bilióny USD, v druhom kvartáli vzrástli jeho tržby medziročne o 24 % na 119,8 miliardy USD. Google Cloud rástol o 82 % a dosiahol 24,8 miliardy USD.

Zároveň však prudko rastú náklady na výpočtový výkon. Kapitálové výdavky sa medziročne zdvojnásobili na 44,9 miliardy USD a voľný peňažný tok klesol na mínus 5,9 miliardy USD. Alphabet následne zvýšil plán investícií na celý rok na 195 až 205 miliárd USD. Väčšina týchto peňazí smeruje práve do serverov, dátových centier a ďalšej infraštruktúry potrebnej pre AI.

Google však aj napriek svojej veľkosti v samotných modeloch nie je lídrom trhu. Gemini má stovky miliónov používateľov a firma ho postupne zabudovala do vyhľadávania aj ďalších produktov, no vývoj jej najvýkonnejšieho modelu Gemini Pro sa počas roka oneskoril. Konkurenčné OpenAI a Anthropic zároveň pokračovali vo vydávaní vlastných pokročilých modelov. Google preto nebojuje iba o používateľov. Potrebuje aj dostatok výpočtovej kapacity a energie, aby mohol nové modely trénovať a prevádzkovať.

Na burze sa toto oneskorenie zatiaľ neodzrkadľuje a jeho akcie sú od začiatku roka vyššie o 9,1 % a za posledných 12 mesiacov pridali približne 41 %. Investori tak zatiaľ firme dávajú dôveru aj napriek rastúcim výdavkom na AI infraštruktúru. Dôležité však bude, či sa vysoké investície do dátových centier, čipov a modelov Gemini postupne premietnu aj do ďalšieho rastu ziskov a peňažného toku.

Prvý test bude už v októbri

Google predstavil Project Suncatcher koncom roka 2025. Cieľom je zistiť, či by raz bolo možné vytvoriť sieť satelitov, ktoré by vo vesmíre fungovali ako prepojené dátové centrum pre umelú inteligenciu. Prvý reálny test príde 1. októbra 2026. Na rakete Falcon 9 spoločnosti SpaceX má v rámci misie Transporter-18 odštartovať satelit približne vo veľkosti chladničky. Vyrobila ho spoločnosť Planet Labs a Google doň umiestnil vlastný výpočtový hardvér.

Na palube budú štyri čipy TPU, ktoré Google používa na trénovanie a prevádzku modelov umelej inteligencie. V klasických dátových centrách ich pritom fungujú tisíce. Prvý satelit preto nie je pokusom postaviť plnohodnotné dátové centrum. Má predovšetkým ukázať, či bežný výpočtový hardvér Googlu dokáže vo vesmíre vôbec spoľahlivo fungovať.

Motiváciou je najmä energia. AI dátové centrá spotrebujú veľké množstvo elektriny a ich ďalšia výstavba naráža v niektorých oblastiach na kapacitu elektrických sietí, dostupnosť pozemkov či odpor miestnych komunít. Vo vesmíre môžu solárne panely využívať slnečné žiarenie oveľa dlhšie. Podľa Googlu môže satelit na vhodnej obežnej dráhe získať zo solárnych panelov až osemkrát viac energie než porovnateľný systém na Zemi.

Prvý satelit však bude od tejto predstavy veľmi ďaleko. Jeho solárne panely vyrobia približne 1 kilowatt energie, teda výkon porovnateľný s bežným domácim spotrebičom. Na palube budú bežať modely Gemini, aby Google mohol sledovať správanie čipov pri skutočnej AI záťaži. Test má trvať iba niekoľko mesiacov. Google bude skúmať, ako hardvér zvláda vibrácie a sily pri štarte, veľké zmeny teploty a najmä radiáciu. Tá môže poškodzovať elektroniku alebo spôsobovať chyby vo výpočtoch.

Najväčším problémom nie je energia, ale teplo a cena

V klasickom dátovom centre možno teplo odvádzať vzduchom alebo vodou. Vo vákuu však vzduch nie je a teplo sa odvádza podstatne komplikovanejšie. Google preto spojil čipy s hliníkovými a medenými trubicami, ktoré majú teplo preniesť do radiátorov a následne ho vyžiariť do priestoru. Ani tento systém zatiaľ nestačí na nepretržitú prevádzku. Čipy budú môcť pracovať približne 15 minút, potom ich bude potrebné vypnúť a nechať chladiaci systém odviesť nahromadené teplo. To dobre ukazuje, ako ďaleko je Suncatcher od komerčného dátového centra. Google potrebuje vyriešiť nielen chladenie, ale aj cenu štartov, životnosť hardvéru a spôsob, akým by medzi sebou komunikovali stovky alebo tisíce čipov rozdelených medzi viacero satelitov.

Ďalší krok má prísť v roku 2027, keď chce firma vyslať dve ďalšie družice. Tie už majú testovať rýchle laserové spojenie medzi satelitmi. Ak má totiž skupina družíc fungovať ako jedno dátové centrum, musia si medzi sebou prenášať veľké množstvo údajov s veľmi nízkym oneskorením.

Google počíta s tým, že jednotlivé satelity budú lietať v skupinách a komunikovať prostredníctvom laserov. Budú pritom musieť udržiavať presné spojenie napriek tomu, že sa obe družice pohybujú vysokou rýchlosťou. Až následne by bolo možné uvažovať o systéme s desiatkami TPU na jednom satelite a väčšom počte prepojených družíc.

Alphabet nie je zďaleka jediný, kto túto možnosť skúma. SpaceX pracuje na vlastnom projekte využívajúcom čipy Nvidia a o dátových centrách vo vesmíre hovoria aj ďalší predstavitelia technologického sektora. Dôvod je pri všetkých podobný: rast AI začína byť čoraz viac limitovaný fyzickou infraštruktúrou, nielen kvalitou samotných modelov. Viac o SpaceX a o tom, akým tempom by mala firma rásť, sa dozviete v článku nižšie:

Project Suncatcher zatiaľ Alphabetu neprinesie nové tržby a nevyrieši ani dnešné vysoké kapitálové výdavky. Prvý satelit je predovšetkým technologická skúška. Ak však Google dokáže postupne vyriešiť chladenie, komunikáciu a cenu dopravy hardvéru na obežnú dráhu, vesmír by mu mohol otvoriť ďalší zdroj energie a výpočtovej kapacity.

Pre investorov je preto dôležitejšie sledovať, či Alphabet dokáže z rastúcich investícií do AI vytvárať nielen vyššie tržby ale do budúcna aj vyšší peňažný tok. Firma má silnú reklamu, rýchlo rastúci cloud aj vlastné čipy, no zároveň investuje do infraštruktúry viac než kedykoľvek predtým. Suncatcher ukazuje, že Google už nehľadá odpoveď iba na otázku, aký model postaví najbližšie, ale aj kde bude mať dostatok energie na jeho prevádzku.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.